Vec C‑97/17

Európska komisia

proti

Bulharskej republike

„Nesplnenie povinnosti členským štátom – Ochrana prírody – Smernica 2009/147/ES – Ochrana voľne žijúceho vtáctva – Osobitne chránené územie (OCHÚ) – Klasifikácia území, ktoré sú podľa počtu a veľkosti najvhodnejšie na zachovanie druhov vtákov uvedených v prílohe I smernice 2009/147, ako OCHÚ – Významné vtáčie územie (VVÚ) – VVÚ Rila – Čiastočná klasifikácia VVÚ Rila ako OCHÚ“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 26. apríla 2018

1. Žaloba o nesplnenie povinnosti – Konanie pred podaním žaloby – Výzva – Vymedzenie predmetu konania – Odôvodnené stanovisko – Podrobné uvedenie výhrad

   (Článok 258 ZFEÚ)

2. Žaloba o nesplnenie povinnosti – Návrh na začatie konania (žaloba) – Uvedenie výhrad a dôvodov – Formálne náležitosti – Jednoznačná formulácia návrhov

   [Článok 258 ZFEÚ; Rokovací poriadok Súdneho dvora, článok 120 písm. c)]

3. Životné prostredie – Ochrana voľne žijúceho vtáctva – Smernica 2009/147 – Výber a ohraničenie osobitne chránených území – Voľná úvaha členských štátov – Obmedzenia

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147, článok 4 ods. 1, a príloha I)

4. Žaloba o nesplnenie povinnosti – Dôkaz o nesplnení povinnosti – Bremeno zaťažujúce Komisiu – Predloženie skutočností poukazujúcich na nesplnenie povinnosti – Platný zdroj informácií

   (Článok 258 ZFEÚ)

5. Životné prostredie – Ochrana voľne žijúceho vtáctva – Smernica 2009/147 – Klasifikácia ako osobitne chránené územie – Povinnosti členských štátov – Nesplnenie povinnosti – Kritériá posúdenia – Zohľadnenie zoznamu významných vtáčích území v Európe – Prípustnosť

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147, článok 4 ods. 1)

1.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 18, 19)

2.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 23, 24)

3.  Priestor pre úvahu členských štátov pri výbere území, ktoré sú pre zaradenie do osobitne chránených území (OCHÚ) najvhodnejšie, sa netýka toho, že zaradia tie územia do OCHÚ, ktoré sa im zdajú z ornitologických hľadísk za najvhodnejšie, ale len použitia týchto hľadísk na určenie území, ktoré sú najvhodnejšie pre zachovanie druhov uvedených v prílohe I smernice o ochrane vtáctva. Na jednej strane sa tak rozhodnutie o klasifikácii a vymedzení OCHÚ musí zakladať na ornitologických kritériách stanovených v smernici o vtáctve. Na druhej strane členský štát nemôže z dôvodu, že disponuje voľnou úvahou, pokiaľ ide o výber OCHÚ, klasifikovať ako OCHÚ lokality, ktorých počet a celková rozloha sú zjavne menšie ako počet a celková rozloha lokalít vymedzených ako najvhodnejšie.

   (pozri body 64 – 66)

4.  V rámci konania o nesplnenie povinnosti podľa článku 258 ZFEÚ Komisii prináleží, aby preukázala existenciu údajného nesplnenia povinnosti. Komisia musí Súdnemu dvoru predložiť dôkazy nevyhnutné na to, aby preveril existenciu tohto nesplnenia bez toho, aby sa opieral o akúkoľvek domnienku. Napriek tomu táto inštitúcia, ktorá nemá vlastné vyšetrovacie právomoci v tejto oblasti, sa do veľkej miery spolieha na informácie poskytnuté prípadnými sťažovateľmi, súkromnými alebo verejnými subjektmi pôsobiacimi na území dotknutého členského štátu, ako aj týmto samotným členským štátom. Podobne všetky úradné dokumenty vydané orgánmi dotknutého členského štátu možno považovať za platný zdroj informácií na účely začatia postupu uvedeného v článku 258 ZFEÚ zo strany Komisie.

   (pozri body 69, 70)

5.  Je potrebná aktualizácia vedeckých údajov na účely vymedzenia situácie najviac ohrozených druhov, ako aj situácie druhov, ktoré predstavujú spoločné dedičstvo Únie, s cieľom klasifikovať tie najvhodnejšie územia ako OCHÚ, a je potrebné používať najaktuálnejšie vedecké údaje dostupné na konci lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku. V prípade neexistencie aktualizovaných vedeckých údajov, ktoré by mohli odôvodniť iba čiastočnú klasifikáciu významného vtáčieho územia (VVÚ) ako OCHÚ, je však opodstatnené, že Komisia vo svojej žalobe usudzovala, že zoznam VVÚ predstavuje najaktuálnejší a najpresnejší referenčný zdroj, ktorý umožňuje posúdiť, či členský štát klasifikoval dostatočný počet a veľkosť území ako OCHÚ v zmysle článku 4 ods. 1 smernice o vtáctve. Tento zoznam, aj keď nie je právne záväzný pre dotknuté členské štáty, totiž obsahuje vedecké dôkazy, ktoré umožňujú posúdiť dodržiavanie povinnosti členským štátom vyplývajúcej z tohto ustanovenia.

   (pozri body 81, 82)