Vec C‑83/17

proti

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberster Gerichtshof)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Súdna spolupráca v občianskych veciach – Haagsky protokol z roku 2007 – Rozhodné právo pre vyživovaciu povinnosť – Článok 4 ods. 2 – Zmena obvyklého pobytu oprávneného – Možnosť retroaktívneho uplatnenia práva štátu nového obvyklého pobytu oprávneného, ktorý sa zhoduje s právom štátu konajúceho súdu – Rozsah výrazu ‚ak oprávnenému nemožno priznať výživné od povinného‘ – Prípad, keď oprávnený nespĺňa zákonnú podmienku“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (šiesta komora) zo 7. júna 2018

Prejudiciálne otázky–Právomoc Súdneho dvora–Rozsah–Haagsky protokol o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť–Zahrnutie

(Článok 267 ZFEÚ; Haagsky protokol z 23. novembra 2007)
Súdna spolupráca v občianskych veciach–Právomoc, rozhodné právo, uznávanie a výkon rozhodnutí vo veciach vyživovacej povinnosti–Haagsky protokol o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť–Osobitné pravidlá v prospech niektorých oprávnených–Oprávnený, ktorý nemôže získať výživné na základe práva štátu svojho obvyklého pobytu–Uplatnenie práva štátu konajúceho súdu na žiadosť uvedeného oprávneného aj na obdobie pred zmenou jeho obvyklého pobytu–Podmienky

(Haagsky protokol z 23. novembra 2007, článok 4 ods. 2)
Súdna spolupráca v občianskych veciach–Právomoc, rozhodné právo, uznávanie a výkon rozhodnutí vo veciach vyživovacej povinnosti–Haagsky protokol o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť–Osobitné pravidlá v prospech niektorých oprávnených–Oprávnený, ktorý nemôže získať výživné na základe práva štátu svojho obvyklého pobytu–Pojem–Oprávnený, ktorý nemôže získať výživné z dôvodu, že nespĺňa určité podmienky uložené právom štátu obvyklého pobytu–Zahrnutie

(Haagsky protokol z 23. novembra 2007, článok 4 ods. 2)

Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 21 – 25)

Článok 4 ods. 2 Haagskeho protokolu z 23. novembra 2007 o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť, ktorý bol schválený v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2009/941/ES z 30. novembra 2009, sa má vykladať v tom zmysle, že:

–

okolnosť, že štát konajúceho súdu sa zhoduje so štátom obvyklého pobytu oprávneného, nie je prekážkou uplatnenia tohto ustanovenia, ak sa právne predpisy určené subsidiárnym kolíznym pravidlom stanoveným v tomto ustanovení nezhodujú s právnymi predpismi určenými hlavným kolíznym pravidlom stanoveným v článku 3 uvedeného protokolu,

–

v situácii, keď oprávnený na výživné, ktorý zmenil svoj obvyklý pobyt, podá na súdy štátu svojho nového obvyklého pobytu návrh na výživné voči povinnému za minulé obdobie, počas ktorého mal bydlisko v inom členskom štáte, sa môže právny poriadok konajúceho súdu, ktorý je zároveň právnym poriadkom štátu nového obvyklého pobytu, uplatniť, ak boli súdy členského štátu konajúceho súdu príslušné rozhodovať v sporoch vo veciach výživného týkajúcich sa týchto účastníkov konania a vzťahujúcich sa na uvedené obdobie.

Ako vyplýva z článku 4 ods. 2 Haagskeho protokolu, toto ustanovenie, ktoré umožňuje uplatniť právo štátu konajúceho súdu namiesto práva štátu obvyklého pobytu oprávneného na výživné, má potrebný účinok len vtedy, ak sa tieto právne predpisy líšia. Z toho vyplýva, že v takej situácii, o akú ide vo veci samej, v ktorej sa právny poriadok konajúceho súdu, v prejednávanom prípade rakúsky právny poriadok, nezhoduje s právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu oprávneného, pokiaľ ide o obdobie, za ktoré oprávnený žiada výživné, v prejednávanom prípade nemecký právny poriadok, môže mať článok 4 ods. 2 Haagskeho protokolu potrebný účinok.

Je však ešte potrebné, aby sa právny poriadok konajúceho súdu uvedený v tomto ustanovení mohol uplatňovať na návrh na výživné za minulé obdobie. V tejto súvislosti treba uviesť, že samotné znenie článku 4 ods. 2 Haagskeho protokolu neumožňuje s istotou určiť pôsobnosť tohto ustanovenia. Tento pojem treba vykladať s ohľadom na systém kolíznych pravidiel zavedený Haagskym protokolom a cieľ tohto protokolu.

Pokiaľ ide o systém kolíznych pravidiel zavedený Haagskym protokolom, treba uviesť, že článok 4 ods. 2 tohto protokolu stanovuje osobitné pravidlo v prospech určitých oprávnených osôb, ktoré dopĺňa všeobecné pravidlo uvedené v článku 3 tohto protokolu.

Okrem toho, ako vyplýva najmä zo správy Bonomiho a cieľov sledovaných Komisiou, ktorá sa aktívne zúčastňovala na rokovaniach o prijatí Haagskeho protokolu (pozri návrh nariadenia Rady o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti [KOM(2005) 649 v konečnom znení]), tento systém má zabezpečiť predvídateľnosť rozhodného práva tým, že je zaistené, že určené právo nestratí svoju dostatočnú väzbu s dotknutou rodinnou situáciou.

Vzhľadom na systém kolíznych pravidiel stanovených v Haagskom protokole a cieľ predvídateľnosti, ktorý sleduje, ako sú opísané v bode 41 tohto rozsudku, treba konštatovať, že ak uplatnenie právneho poriadku štátu konajúceho súdu, stanovené subsidiárne v článku 4 ods. 2 Haagskeho protokolu, vyplýva len z voľby nového obvyklého pobytu oprávneným bez toho, aby existovala väzba medzi týmto právnym poriadkom a rodinnou situáciou oprávneného a povinného, ktorých sa týka konanie o vyživovacej povinnosti v období, na ktoré sa vzťahuje táto povinnosť, toto uplatnenie nie je v súlade ani s týmto systémom, ani s týmto cieľom.

(pozri body 29, 33, 34, 37 – 39, 41, 46, 51 a bod 1 výroku)

Výraz „nemôže získať výživné“, uvedený v článku 4 ods. 2 Haagskeho protokolu z 23. novembra 2007, sa má vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje tiež na situáciu, v ktorej oprávnený nemôže získať výživné na základe práva štátu svojho minulého obvyklého pobytu z dôvodu, že nespĺňa určité podmienky uložené týmto právom.

(pozri bod 27 a bod 2 výroku)