Vec C‑41/17

Isabel González Castro

proti

Mutua Umivale a i.

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Superior de Justicia de Galicia)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Smernica 92/85/EHS – Články 4, 5 a 7 – Ochrana bezpečnosti a zdravia pracovníkov – Dojčiaca pracovníčka – Nočná práca – Práca na zmeny, ktorá sa vykonáva čiastočne v noci – Hodnotenie rizík spojených s pracovným miestom – Preventívne opatrenia – Spochybnenie dotknutou pracovníčkou – Smernica 2006/54/ES – Článok 19 – Rovnosť zaobchádzania – Diskriminácia na základe pohlavia – Dôkazné bremeno“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 19. septembra 2018

1. Sociálna politika – Bezpečnosť a ochrana zdravia pracovníkov – Tehotné pracovníčky a pracovníčky krátko po pôrode alebo dojčiace pracovníčky – Smernica 92/85 – Nočná práca – Rozsah – Práca na zmeny, ktorá sa vykonáva čiastočne v noci – Začlenenie

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88, odôvodnenie 14; smernica Rady 92/85, článok 7)

2. Sociálna politika – Pracovníci mužského a ženského pohlavia – Prístup k zamestnaniu a pracovné podmienky – Rovnosť zaobchádzania – Dôkazné bremeno v prípadoch diskriminácie – Pôsobnosť – Odmietnutie vydania lekárskeho potvrdenia dojčiacej pracovníčke osvedčujúceho existenciu rizika pre dojčenie spojeného s jej pracovným miestom a v dôsledku toho poskytnutie peňažných dávok z dôvodu rizika počas dojčenia – Spochybnenie hodnotenia uvedených rizík touto pracovníčkou – Neexistencia osobitného preskúmania so zreteľom na jej konkrétnu situáciu dotknutej pracovníčky a z ktorého možno odvodiť, že došlo k priamej diskriminácii na základe pohlavia – Začlenenie – Overenie vnútroštátnym súdom – Spôsoby uplatňovania pravidiel dokazovania

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54, článok 19 ods. 1; smernica Rady 92/85, článok 4 ods. 1 a článok 7)

1.  Článok 7 smernice Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok sa má vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na situáciu, o akú ide vo veci samej, v ktorej dotknutá pracovníčka vykonáva prácu na zmeny, v rámci ktorej plní len časť svojich úloh v noci.

   Treba konštatovať, že pokiaľ je v záujme tehotných pracovníčok, pracovníčok krátko po pôrode a dojčiacich pracovníčok, aby sa na ne uplatnili v súlade s odôvodnením 14 smernice 2003/88 osobitné ustanovenia stanovené v smernici 92/85, pokiaľ ide o nočnú prácu, najmä z hľadiska posilnenia ochrany, ktorá im má byť v tejto súvislosti poskytnutá, tieto osobitné ustanovenia nesmú byť vykladané menej priaznivo, než všeobecné ustanovenia stanovené v smernici 2003/88, ktoré sa uplatňujú na iné kategórie pracovníkov.

   (pozri body 47, 53 a výrok 1)

2.  Článok 19 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) sa má vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na situáciu, o akú ide vo veci samej, v ktorej pracovníčka, ktorej bolo odmietnuté vydanie lekárskeho potvrdenia uvádzajúceho, že existuje riziko pre dojčenie spojené s jej pracovným miestom a v dôsledku toho poskytnutie peňažných dávok z dôvodu rizika počas dojčenia, spochybňuje na vnútroštátnom súde alebo akomkoľvek inom príslušnom orgáne dotknutého členského štátu hodnotenie rizík spojených s jej pracovným miestom, pokiaľ táto pracovníčka predloží dôkazy, z ktorých vyplýva, že toto hodnotenie neobsahuje konkrétne preskúmanie so zreteľom na jej individuálnu situáciu a umožňuje tak predpokladať existenciu priamej diskriminácie založenej na pohlaví v zmysle smernice 2006/54, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. Odporcovi teda prináleží predložiť dôkazy, že uvedené hodnotenie rizík skutočne obsahovalo takéto konkrétne preskúmanie a že v dôsledku toho nedošlo k porušeniu zásady zákazu diskriminácie.

   Pokiaľ ide o spôsoby uplatňovania tohto ustanovenia, treba pripomenúť, že pravidlá dokazovania, ktoré stanovuje, sa neuplatnia v čase, keď dotknutá pracovníčka žiada o prispôsobenie pracovných podmienok alebo, ako v prejednávanej veci, o peňažné dávky z dôvodu rizika počas dojčenia, a že hodnotenie rizík, ktoré predstavuje jej pracovné miesto, musí byť preto vykonané v súlade s článkom 4 ods. 1 alebo prípadne s článkom 7 smernice 92/85. Tieto pravidlá sa uplatnia až v neskoršej fáze, v ktorej dotknutá pracovníčka spochybňuje rozhodnutie o tomto hodnotení rizík na súde alebo akomkoľvek inom príslušnom orgáne (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. októbra 2017, Otero Ramos,C‑531/15, EU:C:2017:789, bod 67).

   Podľa článku 19 ods. 1 smernice 2006/54 prislúcha preto pracovníčke, ktorá sa domnieva, že bola poškodená tým, že v jej prípade nebola uplatnená zásada rovnosti zaobchádzania, pred súdom alebo akýmkoľvek iným príslušným orgánom preukázať skutočnosti alebo predložiť dôkazy, z ktorých možno odvodiť, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii (rozsudok z 19. októbra 2017, Otero Ramos,C‑531/15, EU:C:2017:789, bod 68 a citovaná judikatúra).

   (pozri body 73, 74, 83 a výrok 2)