Vec C‑28/17

NN A/S

proti

Skatteministeriet

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Østre Landsret)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Článok 49 ZFEÚ – Daň z príjmov právnických osôb – Vnútroštátna daňová právna úprava, podľa ktorej sa prevod strát vzniknutých stálej prevádzkarni nachádzajúcej sa v tomto členskom štáte, ktorú vlastní spoločnosť so sídlom v inom členskom štáte, na spoločnosť rezidenta, ktorá patrí do tej istej skupiny spoločností, viaže na podmienku, podľa ktorej tieto straty nemožno zohľadniť na účely zahraničnej dane“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) zo 4. júla 2018

Voľný pohyb osôb – Sloboda usadiť sa – Daňová právna úprava – Daň z príjmov právnických osôb – Odpočet strát – Vnútroštátna právna úprava, ktorá umožňuje daňovú integráciu skupiny spoločností rezidentov, vrátane stálych prevádzkarní nachádzajúcich sa v tomto štáte – Straty vzniknuté stálej prevádzkarni vo vlastníctve dcérskej spoločnosti nerezidenta, ktorú vlastní materská spoločnosť rezident – Vnútroštátna právna úprava, ktorá spoločnostiam skupiny, ktoré sú nerezidentmi, umožňuje od ich spoločného výsledku odpočítať uvedené straty iba v prípade zákazu odpočítania v štáte, v ktorom má sídlo dcérska spoločnosť – Prípustnosť – Podmienky

(Článok 49 ZFEÚ)

Článok 49 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že v zásade nebráni vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, podľa ktorej sú spoločnosti rezidenti vo vlastníctve skupiny oprávnené odpočítať od ich spoločného výsledku straty stálej prevádzkarne rezidenta, ktorá je vo vlastníctve dcérskej spoločnosti nerezidenta tejto skupiny, iba v prípade, že pravidlá uplatniteľné v členskom štáte, v ktorom má sídlo táto dcérska spoločnosť, neumožňujú odpočítať tieto straty od výsledku tejto spoločnosti, pokiaľ je uplatnenie tejto právnej úpravy spojené s uplatnením dohody o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorá v tomto poslednom uvedenom členskom štáte umožňuje odpočítanie dane z príjmov dlžnej dcérskou spoločnosťou od sumy zodpovedajúcej dani z príjmov zaplatenej v členskom štáte, na území ktorého sa nachádza táto stála prevádzkareň, v rámci činnosti danej prevádzkarne. Článok 49 ZFEÚ sa však má vykladať v tom zmysle, že bráni tejto právnej úprave, pokiaľ jej uplatnenie zbavuje túto skupinu akejkoľvek skutočnej možnosti odpočítať uvedené straty od jej spoločného výsledku napriek tomu, že započítanie tých istých strát do výsledku uvedenej dcérskej spoločnosti nie je možné v členskom štáte, na území ktorého je táto spoločnosť usadená, čo musí overiť vnútroštátny súd.

(pozri bod 57 a výrok)