1.

Týmto návrhom na začatie prejudiciálneho konania Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko) položil štyri otázky týkajúce sa výkladu viacerých ustanovení práva Únie upravujúcich krajinu pôvodu ovocia a zeleniny, ktoré sú určené na predaj spotrebiteľom v čerstvom stave.

2.

Tento návrh bol predložený v rámci konania o opravnom prostriedku „Revision“ medzi Zentrale zur Bekämpfung unlauteren Wettbewerbs Frankfurt am Main eV (Združenie na boj proti nekalej súťaži Frankfurt nad Mohanom, ďalej len „Zentrale“) a spoločnosťou Prime Champ Deutschland Pilzkulturen GmbH (ďalej len „Prime Champ“), ktorého predmetom je žaloba o ukončenie predaja pestovaných šampiňónov zbieraných v Nemecku s označením „Pôvod: Nemecko“ touto spoločnosťou.

3.

Zentrale sa domnieva, že používanie tohto označenia spoločnosťou Prime Champ bez ďalších vysvetľujúcich informácií je klamlivé v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu i) smernice 2000/13/ES ( 2 ) a článku 7 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 ( 3 ), ktoré zakazujú uviesť spotrebiteľa do omylu, pokiaľ ide o informácie o potravinách, keď podstatné fázy produkcie a pestovania šampiňónov neprebiehajú v Nemecku.

4.

V tomto kontexte sa vnútroštátny súd svojimi prejudiciálnymi otázkami v podstate pýta, či na základe vyššie spomenutého zákazu uviesť spotrebiteľa do omylu môže byť podniku vytýkané, že uviedol označenie krajiny pôvodu bez vysvetľujúcich informácií vzhľadom na skutočnosť, že podstatné fázy produkcie tejto potraviny prebiehajú v iných členských štátoch, pričom podľa osobitných ustanovení práva Únie o označovaní podnik nie je povinný uvádzať takéto informácie. Ja sa domnievam, že nie.

5.

Článok 113a ods. 1 nariadenia (ES) č. 1234/2007 ( 4 ) stanovuje:

„Výrobky sektora ovocia a zeleniny, ktoré sú určené na predaj spotrebiteľom v čerstvom stave, sa môžu uvádzať na trh iba vtedy, ak majú primeranú a vyhovujúcu obchodnú kvalitu a ak je uvedená krajina pôvodu.“

6.

Nariadenie č. 1234/2007 bolo nahradené nariadením (EÚ) č. 1308/2013 ( 5 ). Ustanovenia tohto nariadenia relevantné v prejednávanej veci sa uplatňujú od 1. januára 2014. ( 6 ) Článok 76 ods. 1 tohto nariadenia v podstate preberá obsah článku 113a ods. 1 nariadenia č. 1234/2007.

7.

Článok 23 nariadenia (EHS) č. 2913/92 ( 7 ) (ďalej len „Colný kódex Spoločenstva“) stanovuje:

„1.   Za tovar, ktorý má pôvod v určitej krajine sa považuje tovar, ktorý bol v tejto krajine úplne získaný alebo vyrobený.

2.   Výraz ‚tovar úplne získaný alebo vyrobený v určitej krajine‘ znamená:

…

…“

8.

Colný kódex Spoločenstva bol nahradený nariadením (EÚ) č. 952/2013 ( 8 ) (ďalej len „Colný kódex Únie“). Ustanovenia tohto nariadenia relevantné v prejednávanej veci sa uplatňujú od 1. júna 2016. ( 9 )

9.

Kapitola 2 Colného kódexu Únie je nazvaná „Pôvod tovaru“. Oddiel 1 uvedenej kapitoly je nazvaný „Nepreferenčný pôvod“. Článok 59, ktorý vymedzuje rozsah pôsobnosti tohto oddielu 1, stanovuje:

„V článkoch 60 a 61 sa ustanovujú pravidlá určovania nepreferenčného pôvodu tovaru na účely uplatňovania:

…

10.

Článok 60 tohto nariadenia, nazvaný „Získanie pôvodu tovaru“, v podstate preberá obsah článku 23 ods. 1 Colného kódexu Spoločenstva.

11.

Delegované nariadenie (EÚ) 2015/2446 ( 10 ) sa uplatňuje od 1. mája 2016. ( 11 ) Jeho článok 31 písm. b) v podstate preberá obsah článku 23 ods. 2 písm. b) Colného kódexu Spoločenstva.

12.

Článok 2 ods. 1 písm. a) bod i) smernice 2000/13 stanovuje, že použité označenie a metódy nesmú byť také, aby uviedli kupujúceho do omylu, najmä pokiaľ ide o pôvod potraviny.

13.

Smernica 2000/13 bola nahradená nariadením č. 1169/2011, ktoré sa uplatňuje od 13. decembra 2014. ( 12 )

14.

Článok 1 ods. 4 tohto nariadenia stanovuje:

„Toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté požiadavky na označovanie ustanovené v osobitných predpisoch Únie uplatniteľných na konkrétne potraviny.“

15.

Článok 2 ods. 3 uvedeného nariadenia stanovuje:

„Na účely tohto nariadenia krajina pôvodu potraviny odkazuje na pôvod potraviny, ako sa určuje v súlade s článkami 23 až 26 [Colného kódexu Spoločenstva].“ ( 13 )

16.

Článok 7 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia, ktorý v podstate preberá obsah článku 2 ods. 1 písm. a) bodu i) smernice 2000/13, znie takto:

„Informácie o potravinách nesmú uvádzať do omylu, najmä:

17.

V roku 2013 bolo podľa § 11 ods. 1 prvej a druhej vety bodu 1 Lebensmittel‑, Bedarfsgegenstände‑ und Futtermittelgesetzbuch (nemecký Zákonník o potravinách, tovaroch bežnej spotreby a krmivách, ďalej len „LFGB“) zakázané uvádzať na trh a propagovať potraviny s klamlivým označením, údajom alebo úpravou, a najmä používať zavádzajúce tvrdenia o pôvode alebo mieste pôvodu. Cieľom tohto ustanovenia bolo prebrať článok 2 ods. 1 písm. a) bod i) smernice 2000/13.

18.

Podľa platného znenia § 11 ods. 1 bodu 1 LFGB je zakázané, aby zodpovedný prevádzkovateľ potravinárskeho podniku alebo dovozca v zmysle článku 8 ods. 1 nariadenia č. 1169/2011 uvádzal na trh alebo propagoval potraviny s uvedením informácií o týchto potravinách, ktoré nespĺňajú požiadavky článku 7 ods. 1 nariadenia č. 1169/2011 v spojení s odsekom 4 tohto článku.

19.

Spoločnosť Prime Champ sa zaoberá produkciou pestovaných šampiňónov s uvedením informácie „Pôvod: Nemecko“ a uvádzaním šampiňónov na trh.

20.

Proces pestovania šampiňónov pozostáva z viacerých fáz. Najskôr sa v Belgicku a Holandsku počas siedmich až jedenástich dní pripravujú a zmiešavajú suroviny pridávané do kompostu. Druhá fáza produkcie spočíva v pasterizácii, ktorá trvá päť až šesť dní, a príprave kompostu v Holandsku. Tretia fáza produkcie spočíva v inokulácii (očkovaní) kompostu mycéliom (spórami húb) počas pätnástich dní. Vo štvrtej fáze sa v Holandsku začína tvorba plodu v debnách na pestovanie na rašelinovom a vápennom podklade, pričom po desiatich až jedenástich dňoch môžu huby vyrásť do výšky 3 mm. Po približne dvoch týždňoch sa debny na pestovanie prepravia do Nemecka, kde v prevádzke spoločnosti Prime Champ nasleduje po jednom až piatich dňoch prvý zber šampiňónov a po desiatich až pätnástich dňoch druhý zber šampiňónov.

21.

Zentrale sa domnieva, že označenie „Pôvod: Nemecko“ na etikete týchto šampiňónov bez uvedenia doplňujúcich informácií je klamlivé, keďže podstatné fázy produkcie a pestovania, presnejšie cyklus produkcie predchádzajúci zberu, neprebiehajú v Nemecku a kompost so šampiňónmi sa prepraví do Nemecka len tri alebo menej dní pred prvým zberom.

22.

Po zaslaní výzvy spoločnosti Prime Champ v decembri 2013 Zentrale podala žalobu na Landgericht Ulm (Krajinský súd Ulm, Nemecko), ktorou sa domáhala, aby súd nariadil spoločnosti Prime Champ pod hrozbou určitých sankčných opatrení zdržať sa ponúkania a/alebo používania v obchode a/alebo propagovania pestovaných šampiňónov s uvedením informácie „Pôvod: Nemecko“.

23.

Tento súd zamietol žalobu Zentrale, ktorá teda následne podala odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu.

24.

Oberlandesgericht Stuttgart (Vyšší krajinský súd Stuttgart, Nemecko) zamietol toto odvolanie. Tento súd rozhodol, že informácia „Pôvod: Nemecko“ je síce spôsobilá uviesť do omylu, lebo dotknutá verejnosť z nej môže vyvodiť záver, že v Nemecku prebehol nielen zber, ale aj celý proces produkcie, právo Únie však ukladá spoločnosti Prime Champ povinnosť uviesť namietané označenie krajiny pôvodu. Podľa článku 113a ods. 1 nariadenia č. 1234/2007 a článku 76 ods. 1 nariadenia č. 1308/2013 totiž krajina zberu musí byť označená ako krajina pôvodu rastlinných výrobkov, a teda spoločnosti Prime Champ nemožno vytýkať, že uviedla toto označenie na základe práva v oblasti nekalej súťaže.

25.

Zentrale podala proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok „Revision“ na Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor).

26.

Tento súd spresňuje, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa vo veci samej zakladá svoju žalobu na zdržanie sa konania na riziku opakovania porušenia, opravný prostriedok „Revision“ bude dôvodný iba v prípade, ak správanie vytýkané žalovanej bolo nezákonné tak v čase sporných skutkových okolností, t. j. v roku 2013, ako aj v čase vydania rozhodnutia v štádiu konania o opravnom prostriedku „Revision“.

27.

Vnútroštátny súd sa preto domnieva, že opravný prostriedok „Revision“ môže mať úspech, ak označenie krajiny pôvodu používané spoločnosťou Prime Champ je v rozpore so zákazom uvádzania do omylu upraveným v článku 2 ods. 1 písm. a) bode i) smernice 2000/13, ako je prebratý v § 11 ods. 1 prvej a druhej vete bode 1 znenia LFGB uplatniteľného v roku 2013, a v článku 7 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1169/2011 v spojení s § 11 ods. 1 bodom 1 v súčasnosti platného znenia LFGB, a to bez ohľadu na povinnosť tohto označenia vyplývajúcu z právnych predpisov týkajúcich sa spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov, konkrétne z článku 113a ods. 1 nariadenia č. 1234/2007 a článku 76 ods. 1 nariadenia č. 1308/2013. ( 14 )

28.

V tomto kontexte Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor) rozhodnutím z 21. septembra 2017, ktoré bolo doručené Súdnemu dvoru 7. decembra 2017, rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

29.

Zentrale, Prime Champ, nemecká, francúzska a talianska vláda, ako aj Európska komisia predložili písomné pripomienky v konaní pred Súdnym dvorom. Tí istí účastníci konania s výnimkou francúzskej a talianskej vlády sa zúčastnili na pojednávaní, ktoré sa konalo 23. januára 2019.

30.

Vnútroštátny súd sa svojimi štyrmi prejudiciálnymi otázkami pýta Súdneho dvora na vzťah medzi právnymi predpismi Únie týkajúcimi sa krajiny pôvodu ovocia a zeleniny určených na predaj spotrebiteľom v čerstvom stave, ktoré sú upravené v troch rôznych oblastiach, a to právnymi predpismi v oblasti poľnohospodárstva, právnymi predpismi v oblasti cla a právnymi predpismi v oblasti ochrany spotrebiteľa.

31.

Presnejšie povedané, týmito predpismi práva Únie sú po prvé označenie krajiny pôvodu pri uvádzaní ovocia a zeleniny na trh stanovené v článku 113a ods. 1 nariadenia č. 1234/2007 a článku 76 ods. 1 nariadenia č. 1308/2013, po druhé definície týkajúce sa nepreferenčného pôvodu tovaru, uvedené v článkoch 23 až 26 Colného kódexu Spoločenstva a článku 60 Colného kódexu Únie v spojení s článkami 31 až 36 delegovaného nariadenia 2015/2446 a po tretie zákaz uviesť spotrebiteľa do omylu v súvislosti s krajinou pôvodu stanovený v článku 2 ods. 1 písm. a) bode i) smernice 2000/13 a článku 7 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1169/2011.

32.

Svojou prvou a druhou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd pýta na vzťah medzi označením krajiny pôvodu pri uvádzaní ovocia a zeleniny na trh, ktorý je stanovený právnymi predpismi v oblasti poľnohospodárstva, a definíciami týkajúcimi sa nepreferenčného pôvodu tovaru, ktoré sú uvedené v colných kódexoch ( 15 ), v podstate s cieľom zistiť, či je spoločnosť Prime Champ povinná uvádzať Nemecko ako krajinu pôvodu pestovaných šampiňónov v spore vo veci samej (časť B).

33.

Aj za predpokladu, že je to tak, vnútroštátny súd sa svojou treťou a štvrtou otázkou pýta, či označenie krajiny pôvodu používané spoločnosťou Prime Champ bez uvedenia vysvetľujúcich informácií s ohľadom na skutočnosť, že podstatné fázy produkcie týchto šampiňónov prebiehajú v iných členských štátoch, nie je predsa len v rozpore so zákazom uvádzania do omylu stanoveným právnymi predpismi o ochrane spotrebiteľa (časť C). ( 16 )

34.

Vzhľadom na skutočnosť, že opravný prostriedok „Revision“ môže byť podľa vnútroštátneho súdu dôvodný iba v prípade, ak správanie vytýkané spoločnosti Prime Champ bolo nezákonné podľa práva Únie tak v čase skutkových okolností, teda v roku 2013, ako aj v čase vydania rozhodnutia v štádiu konania o opravnom prostriedku „Revision“ ( 17 ), je potrebné preskúmať položené otázky podľa právnych predpisov uplatniteľných tak v roku 2013, ako aj v súčasnosti.

35.

Nariadenia č. 1234/2007 a 1308/2013 o spoločnej organizácii poľnohospodárskych trhov stanovujú obchodné normy pre poľnohospodárske výrobky. Na účely uvádzania výrobkov sektora ovocia a zeleniny, ktoré sú určené na predaj spotrebiteľom v čerstvom stave, na trh článok 113a ods. 1 nariadenia č. 1234/2007 a článok 76 ods. 1 nariadenia č. 1308/2013 stanovujú, že takéto výrobky sa môžu uvádzať na trh len s označením krajiny pôvodu.

36.

Ani nariadenie č. 1234/2007, ani nariadenie č. 1308/2013 neobsahuje definíciu pojmu „krajina pôvodu“ v zmysle týchto nariadení. Takáto definícia nie je uvedená ani vo vykonávacom nariadení (EÚ) č. 543/2011 ( 18 ).

37.

V tejto súvislosti sa vnútroštátny súd svojou prvou otázkou pýta, či je na účely definovania „krajiny pôvodu“ ovocia a zeleniny v zmysle článku 113a ods. 1 nariadenia č. 1234/2007 a článku 76 ods. 1 nariadenia č. 1308/2013 potrebné vychádzať z definícií týkajúcich sa nepreferenčného pôvodu tovaru, uvedených v colných kódexoch (časť 1). Pre prípad potreby sa svojou druhou otázkou pýta, či krajina zberu pestovaných šampiňónov je ich krajinou pôvodu v zmysle týchto definícií, ak podstatné fázy produkcie prebiehajú v iných členských štátoch (časť 2).

38.

V prvom rade uvádzam, že z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že s cieľom určiť zmysel a pôsobnosť ustanovenia práva Únie je potrebné poskytnúť tomuto ustanoveniu výklad, ktorý musí zohľadňovať jeho znenie, jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou. ( 19 )

39.

Z toho vyplýva, že pojem „krajina pôvodu“ uvedený v článku 113a ods. 1 nariadenia č. 1234/2007 a článku 76 ods. 1 nariadenia č. 1308/2013 sa má vykladať s prihliadnutím na zmysel a účel týchto ustanovení a nariadení, ktorých je súčasťou. Ako uvádza Zentrale, tieto ustanovenia neodkazujú na colné kódexy, pokiaľ ide o pojem „krajina pôvodu“.

40.

Treba však konštatovať, že takýto odkaz je uvedený v colných kódexoch.

41.

V článku 59 písm. c) Colného kódexu Únie sa totiž uvádza, že pravidlá určovania nepreferenčného pôvodu tovaru ustanovené v jeho článku 60 sa uplatňujú na iné opatrenia Únie týkajúce sa pôvodu tovaru.

42.

Rovnako ako Komisia sa domnievam, že článok 76 ods. 1 nariadenia č. 1308/2013 sa má považovať za takéto opatrenie. V tejto súvislosti uvádzam, že tento článok 76 ods. 1 predstavuje ustanovenie práva Únie týkajúce sa pôvodu tovaru, čo je jediná podmienka uplatniteľnosti tohto ustanovenia vyžadovaná článkom 59 písm. c) Colného kódexu Únie.

43.

Toto tvrdenie je potvrdené skutočnosťou, že nariadenie č. 1169/2011, ktorého cieľom je zaistenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa vo vzťahu k informáciám o potravinách ( 20 ), odkazuje vo svojom článku 2 ods. 3, pokiaľ ide o označenie krajiny pôvodu tovaru v zmysle tohto nariadenia, na definície týkajúce sa nepreferenčného pôvodu tovaru, uvedené v colných kódexoch. Z odôvodnenia 33 uvedeného nariadenia vyplýva, že tento odkaz normotvorcu je odôvodnený skutočnosťou, že tieto definície sú „dobre známe prevádzkovateľom potravinárskych podnikov“.

44.

Ako uvádzajú spoločnosť Prime Champ, francúzska vláda a Komisia, skutočnosť, že normotvorca sa v rámci nariadenia č. 1169/2011, ktoré má za cieľ chrániť spotrebiteľa, rozhodol uviesť odkaz na tieto definície vyplývajúce z colných kódexov, je jasnou známkou toho, že takýto odkaz sa uplatňuje, aj pokiaľ ide o článok 113a ods. 1 nariadenia č. 1234/2007 a článok 76 ods. 1 nariadenia č. 1308/2013, ktoré sledujú podobný cieľ ochrany spotrebiteľa. ( 21 )

45.

Pokiaľ ide o Colný kódex Spoločenstva, uvádzam, že ten neobsahuje ustanovenie zodpovedajúce článku 59 písm. c) Colného kódexu Únie. Domnievam sa však, že Colný kódex Spoločenstva obsahuje zásadu zodpovedajúcu uvedenému ustanoveniu Colného kódexu Únie. Z prípravných prác týkajúcich sa článku 59 písm. c) Colného kódexu Únie totiž vyplýva, že účelom tohto ustanovenia je objasniť, že nepreferenčné pravidlá pôvodu sú taktiež dôležité pri uplatňovaní iných opatrení Únie týkajúcich sa pôvodu tovaru, čo podľa môjho názoru znamená, že táto zásada bola stanovená aj v Colnom kódexe Spoločenstva. ( 22 )

46.

Vzhľadom na vyššie uvedené treba preto zamietnuť tvrdenie Zentrale, podľa ktorého skutočnosť, že nariadenia č. 1234/2007 a 1308/2013 neodkazujú na colné kódexy, pokiaľ ide o pojem „krajina pôvodu“, bráni uplatniteľnosti definícií uvedených v týchto kódexoch.

47.

V dôsledku toho navrhujem, rovnako ako spoločnosť Prime Champ, francúzska a talianska vláda ( 23 ), ako aj Komisia, aby Súdny dvor odpovedal na prvú prejudiciálnu otázku tak, že článok 113a ods. 1 nariadenia č. 1234/2007 a článok 76 ods. 1 nariadenia č. 1308/2013 sa majú vykladať v tom zmysle, že na účely definovania pojmu „krajina pôvodu“ uvedeného v týchto ustanoveniach je potrebné vychádzať z definícií týkajúcich sa nepreferenčného pôvodu tovaru, uvedených v článkoch 23 až 26 Colného kódexu Spoločenstva a v článku 60 Colného kódexu Únie v spojení s článkami 31 až 36 delegovaného nariadenia Komisie 2015/2446.

48.

Domnievam sa, rovnako ako spoločnosť Prime Champ, francúzska a talianska vláda, ako aj Komisia, že v súlade s definíciami v colných kódexoch týkajúcimi sa nepreferenčného pôvodu tovaru je krajinou pôvodu pestovaných šampiňónov krajina ich zberu, hoci podstatné fázy produkcie prebiehajú v iných členských štátoch a šampiňóny boli na územie zberu privezené len tri alebo menej dní pred prvým zberom.

49.

V prvom rade uvádzam, že je potrebné vychádzať zo zásady, že výraz „zelenina“ uvedený v článku 113a ods. 1 nariadenia č. 1234/2007 a článku 76 ods. 1 nariadenia č. 1308/2013, ktorými sa vytvára spoločná organizácia poľnohospodárskych trhov, zahŕňa aj pestované šampiňóny, o aké ide v spore vo veci samej. ( 24 )

50.

Z môjho návrhu odpovede na prvú prejudiciálnu otázku ďalej vyplýva, že krajinu pôvodu v zmysle týchto ustanovení treba určiť v súlade s definíciami týkajúcimi sa nepreferenčného pôvodu tovaru, uvedenými v colných kódexoch.

51.

V tejto súvislosti článok 23 ods. 1 Colného kódexu Spoločenstva a článok 60 ods. 1 Colného kódexu Únie stanovujú, že za tovar, ktorý má pôvod v jedinej krajine alebo na jedinom území, sa považuje tovar úplne získaný v takejto krajine alebo na takomto území. Na tento účel článok 23 ods. 2 písm. a) až j) Colného kódexu Spoločenstva a článok 31 písm. a) až j) delegovaného nariadenia 2015/2446 obsahujú zoznam rôznych tovarov, ktoré sa považujú za tovar úplne získaný v jedinej krajine.

52.

Pokiaľ ide o rastlinné produkty, z článku 23 ods. 2 písm. b) Colného kódexu Spoločenstva vyplýva, že takéto produkty sú úplne získané v krajine, v ktorej sú zozbierané. Rovnaká podmienka je stanovená v článku 31 písm. b) delegovaného nariadenia 2015/2446. Inak povedané, z týchto ustanovení vyplýva, že rastlinné produkty sa považujú za produkty, ktoré majú pôvod v krajine ich zberu.

53.

V tejto súvislosti Komisia aj nemecká vláda zdôrazňujú atypický charakter konania vo veci samej, keď uvádzajú, že vo väčšine prípadov je krajina zberu čerstvého ovocia a zeleniny vzhľadom na ich samotnú povahu aj krajinou, v ktorej dochádza k všetkým fázam produkcie prechádzajúcim zberu. ( 25 )

54.

V tejto súvislosti Komisia na pojednávaní uviedla, že produkcia pestovaných šampiňónov „cezhraničným“ spôsobom je nová. Zdá sa, že keď Komisia v roku 2015 vytvárala delegované nariadenie 2015/2446, nemyslela na reguláciu tohto spôsobu výroby. V odpovedi na otázku položenú na pojednávaní, prečo ešte neboli prijaté pravidlá týkajúce sa tohto spôsobu výroby, Komisia vysvetlila, že tento druh procesu ešte nebol dostatočne zvážený na legislatívnej úrovni. Spoločnosť Prime Champ na tomto pojednávaní vysvetlila, že používa tento spôsob produkcie od roku 2012 a nie je jediná, keďže aj iné spoločnosti používajú tento výrobný proces.

55.

Domnievam sa však, že tieto úvahy neumožňujú odchýliť sa od znenia článku 23 ods. 2 písm. b) Colného kódexu Spoločenstva a článku 31 písm. b) delegovaného nariadenia Komisie 2015/2446, ktoré jasne stanovujú, že krajina pôvodu rastlinných produktov závisí iba od miesta, kde sú zozbierané. Ako vysvetľuje Komisia, podľa týchto ustanovení je potrebné vychádzať zo zásady, že normotvorca neprikladá nijaký význam skutočnosti, že fázy produkcie pred zberom sa uskutočňujú v jednom alebo viacerých iných členských štátoch.

56.

Preto je potrebné zamietnuť tvrdenie Zentrale, podľa ktorého zo systematiky článkov 23 a 24 Colného kódexu Spoločenstva a rovnocenných ustanovení Colného kódexu Únie vyplýva, že uplatniteľnosť definícií týkajúcich sa nepreferenčného pôvodu tovaru, uvedených v colných kódexoch je podmienená tým, že tovar je úplne získaný v jedinej krajine.

57.

Pokiaľ ide osobitne o článok 24 Colného kódexu Spoločenstva a rovnocenné ustanovenie upravené v článku 60 Colného kódexu Únie v spojení s článkom 32 delegovaného nariadenia 2015/2446, ani tie nemôžu viesť k opačnému výsledku. Tieto ustanovenia týkajúce sa pôvodu tovaru, na ktorého výrobe sa zúčastňuje viac ako jedna krajina alebo jedno územie, sa totiž nevzťahujú na čerstvú zeleninu, o akú ide v spore vo veci samej. ( 26 )

58.

Preto navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na druhú prejudiciálnu otázku tak, že článok 23 ods. 1, článok 23 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 1234/2007 a článok 60 ods. 1 Colného kódexu Únie v spojení s článkom 31 písm. b) delegovaného nariadenia 2015/2446 sa majú vykladať v tom zmysle, že krajinou pôvodu pestovaných šampiňónov je krajina ich zberu v zmysle týchto ustanovení, a to bez ohľadu na skutočnosť, že podstatné fázy produkcie sa uskutočňujú v iných členských štátoch Únie a pestované šampiňóny boli na územie zberu privezené len tri alebo menej dní pred prvým zberom.

59.

Pripomínam, že vnútroštátny súd sa svojou treťou a štvrtou prejudiciálnou otázkou v podstate pýta, či označenie krajiny pôvodu používané spoločnosťou Prime Champ bez uvedenia vysvetľujúcich informácií o mieste produkcie je v rozpore so zákazom uvádzania do omylu upraveným v článku 2 ods. 1 písm. a) bode i) smernice 2000/13 a v článku 7 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1169/2011.

60.

Na tento účel z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že vnútroštátny súd sa v prvom rade pýta, či sa má označenie krajiny pôvodu stanovené právnymi predpismi v oblasti poľnohospodárstva považovať za lex specialis vo vzťahu k pravidlu zákazu uvádzania do omylu, takže tento zákaz by nebol uplatniteľný na účely určenia krajiny pôvodu (tretia prejudiciálna otázka). V prípade, ak by Súdny dvor odpovedal na túto otázku v tom zmysle, že označenie krajiny pôvodu stanovené právnymi predpismi v oblasti poľnohospodárstva sa uplatňuje súbežne so zákazom uvádzania do omylu, vnútroštátny súd sa ďalej pýta, či je možné doplniť vysvetľujúce informácie s cieľom zabrániť uvedeniu spotrebiteľa do omylu v zmysle citovaných ustanovení (štvrtá prejudiciálna otázka). ( 27 )

61.

Táto posledná otázka v znení, v akom je formulovaná, však nie je podľa môjho názoru rozhodujúca na účely zistenia, či označenie krajiny pôvodu používané spoločnosťou Prime Champ bez uvedenia vysvetľujúcich informácií je v rozpore so zákazom uviesť spotrebiteľa do omylu. Rozhodujúca by bezpochyby bola v prípade, keby právne predpisy v oblasti poľnohospodárstva taxatívne upravovali krajinu pôvodu ovocia a zeleniny. ( 28 ) Podľa môjho názoru to tak však nie je.

62.

Nijaký predpis v právnej úprave týkajúcej sa poľnohospodárstva totiž nebráni podniku uviesť vysvetľujúce informácie o označení krajiny pôvodu, pokiaľ samy osebe neuvádzajú spotrebiteľa do omylu. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že akékoľvek obmedzenie výkonu základného práva na slobodu prejavu, ktoré chráni tiež „obchodnú komunikáciu“, zakotveného v článku 11 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie, musí byť podľa článku 52 ods. 1 tejto Charty ustanovené zákonom.

63.

Vzhľadom na tieto úvahy je potrebné chápať štvrtú otázku v tom zmysle, že vnútroštátny súd sa v podstate pýta, či je neuvedenie takýchto vysvetľujúcich informácií klamlivé v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu i) smernice 2000/13 a článku 7 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1169/2011. ( 29 )

64.

V tejto súvislosti na účely poskytnutia užitočnej odpovede vnútroštátnemu súdu, ktorá mu umožní rozhodnúť v prejednávanom spore, podľa môjho názoru stačí, aby sa Súdny dvor obmedzil len na odpoveď na túto štvrtú otázku. Aj za predpokladu, že článok 7 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1169/2011 a článok 2 ods. 1 písm. a) bod i) smernice 2000/13 sú uplatniteľné, sa totiž domnievam, ako vysvetlím nižšie, že neuvedenie vysvetľujúcich informácií o označení krajiny pôvodu, o aké ide v spore vo veci samej, nie je v zmysle týchto ustanovení v nijakom prípade klamlivé. ( 30 )

65.

Preto v ďalšej časti najskôr len v stručnosti vysvetlím dôvody, prečo mám vážne pochybnosti, pokiaľ ide o otázku uplatniteľnosti týchto ustanovení na situáciu, o akú ide vo veci samej (časť 2), a následne odpoviem na štvrtú prejudiciálnu otázku (časť 3).

66.

Rovnako ako vnútroštátny súd sa domnievam, že je potrebné odpovedať na otázku, či sa má s ohľadom na článok 1 ods. 4 nariadenia č. 1169/2011 označenie krajiny pôvodu stanovené právnymi predpismi v oblasti poľnohospodárstva považovať za lex specialis vo vzťahu k zákazu uvádzania do omylu. Uvedený článok, ktorý upravuje rozsah pôsobnosti tohto nariadenia, uvádza, že toto nariadenie „sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté požiadavky na označovanie ustanovené v osobitných predpisoch Únie uplatniteľných na konkrétne potraviny“ ( 31 ).

67.

Vzhľadom na odôvodnenie 8 nariadenia č. 1169/2011, v ktorom sa uvádza, že „všeobecné požiadavky na označovanie dopĺňa viacero ustanovení uplatniteľných… na určité kategórie potravín…“, sa domnievam, že článok 1 ods. 4 tohto nariadenia je potrebné chápať v tom zmysle, že tento článok sa v zásade uplatňuje súbežne s osobitnými ustanoveniami uplatniteľnými na určité potraviny.

68.

Tento predpoklad však vyžaduje určité obmedzenia.

69.

V tejto súvislosti Komisia na pojednávaní v podstate uviedla, že na základe doslovného, teleologického a kontextového výkladu článku 1 ods. 4 nariadenia č. 1169/2011 sa výraz „bez toho, aby boli dotknuté“ musí chápať v tom zmysle, že nariadenie č. 1169/2011 sa uplatňuje súbežne s osobitnými ustanoveniami uplatniteľnými na určité potraviny, pokiaľ tieto ustanovenia nie sú v rozpore s ustanoveniami nariadenia č. 1169/2011. Tvrdenie Komisie chápem tak, že takýto rozpor existuje iba v rozsahu, v akom uplatnenie osobitných ustanovení bráni súbežnému uplatneniu nariadenia č. 1169/2011. V prejednávanej veci sa Komisia domnieva, že takýto rozpor neexistuje, lebo označenie „Pôvod: Nemecko“ môže byť použité s uvedením doplňujúcich informácií. ( 32 )

70.

V rozpore s pripomienkami Komisie sa domnievam, že je možné presvedčivými argumentmi podporiť stanovisko, podľa ktorého sa článok 1 ods. 4 nariadenia č. 1169/2011 neobmedzuje iba na situácie, v ktorých existuje skutočný rozpor v zmysle uvádzanom Komisiou.

71.

Skutočnosť, že nariadenie č. 1169/2011 sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia v oblasti označovania, znamená, že toto nariadenie nemôže brániť uplatneniu takýchto osobitných ustanovení. Článok 1 ods. 4 nariadenia č. 1169/2011 je teda podľa môjho názoru v podstate vyjadrením zásady lex specialis.

72.

Na základe tejto zásady sa domnievam, že súbežné uplatňovanie nariadenia č. 1169/2011 je taktiež vylúčené v rozsahu, v akom by viedlo k zbaveniu osobitného ustanovenia týkajúceho sa označovania jeho potrebného účinku.

73.

K tomu by podľa mňa došlo, keby bol článok 7 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1169/2011 uplatniteľný na situáciu, o akú ide vo veci samej. Článok 76 ods. 1 nariadenia č. 1308/2013 je totiž osobitným ustanovením týkajúcim sa označovania v zmysle článku 1 ods. 4 nariadenia č. 1169/2011 ( 33 ), a ako vysvetlím v časti 3, predovšetkým v bodoch 82 a 83, domnievam sa, že normotvorca v článku 76 ods. 1 nariadenia č. 1308/2013 jasne určil, že krajinou pôvodu čerstvého ovocia a zeleniny je krajina ich zberu.

74.

Ak by sa však článok 7 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1169/2011 musel uplatniť, takže označenie krajiny pôvodu uvedené podľa článku 76 ods. 1 nariadenia č. 1308/2013 by mohlo byť klamlivé v zmysle prvého uvedeného ustanovenia, článok 76 ods. 1 nariadenia č. 1308/2013 by bol v dôsledku toho podľa môjho názoru zbavený svojho potrebného účinku.

75.

Pokiaľ ide o smernicu 2000/13, poznamenávam, že článok 1 ods. 4 nariadenia č. 1169/2011 nemá v uvedenej smernici nijaký ekvivalent. Domnievam sa však, že zásada zodpovedajúca zásade upravenej v tomto článku sa uplatňuje aj na smernicu 2000/13. Nič v prípravných prácach týkajúcich sa nariadenia č. 1169/2011 totiž nenasvedčuje tomu, že jeho cieľom bolo zmeniť smernicu v tejto otázke, a preto je potrebné chápať jeho článok 1 ods. 4 ako kodifikáciu zásady lex specialis už uplatniteľnej podľa smernice 2000/13. Inými slovami, domnievam sa, že úvahy podobné úvahám rozvinutým vyššie s ohľadom na nariadenie č. 1169/2011 možno uviesť aj v súvislosti s článkom 2 ods. 1 písm. a) bodom i) smernice 2000/13 s ohľadom na článok 113a ods. 1 nariadenia č. 1234/2007.

76.

Článok 7 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1169/2011 zakazuje, aby informácie o potravinách uvádzali do omylu, pokiaľ ide o krajinu pôvodu.

77.

V prvom rade sa domnievam, že tento zákaz zahŕňa klamlivé opomenutia konania. Výraz „informácie o potravinách“ je totiž definovaný v článku 2 ods. 2 písm. a) tohto nariadenia ako „informácie o potravine sprístupnené konečnému spotrebiteľovi prostredníctvom etikety, iného sprievodného materiálu alebo akýmikoľvek inými prostriedkami vrátane nástrojov modernej technológie alebo verbálnej komunikácie“. Hoci sa táto definícia formálne netýka opomenutí konania, je potrebné vychádzať zo zásady, že zahŕňa tieto opomenutia v rozsahu, v akom by mohli uviesť spotrebiteľa do omylu, pokiaľ ide o krajinu pôvodu. ( 34 )

78.

Ďalej, pokiaľ ide o pojem uvádzať spotrebiteľa do „omylu“ v zmysle článku 7 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1169/2011, poukazujem na to, že toto ustanovenie neobsahuje definíciu tohto pojmu. Podľa môjho názoru však rovnako ako v prípade definície klamlivých opomenutí konania uvedených v článku 7 ods. 1 smernice 2005/29 treba pojem „omyl“ uvedený v článku 7 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia chápať v tom zmysle, že sa vzťahuje na podstatné informácie, ktoré priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil kvalifikované rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

79.

Aj keď totiž nariadenie č. 1169/2011 neuvádza takúto definíciu, pripomínam, že iba neuvedenie podstatných informácií potrebných pre spotrebiteľa môže byť samotnou svojou povahou spôsobilé uviesť spotrebiteľa do omylu. Navyše, ako som vysvetlil v poznámke pod čiarou 34 vyššie, cieľom nariadenia č. 1169/2011 je rovnako ako v prípade smernice 2005/29 zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa.

80.

Napokon uvádzam, že článok 2 ods. 3 nariadenia č. 1169/2011 stanovuje, že krajina pôvodu v zmysle tohto nariadenia odkazuje na pôvod tovaru, ako sa určuje v súlade s definíciami týkajúcimi sa nepreferenčného pôvodu tovaru, uvedenými v colných kódexoch.

81.

Podľa môjho názoru neuvedenie vysvetľujúcich informácií pri označení krajiny pôvodu uvedenom v súlade s definíciami colných kódexov, o aké ide v prejednávanej veci, sa nemôže považovať za podstatnú informáciu pre priemerného spotrebiteľa spôsobilú uviesť do omylu, pokiaľ ide o krajinu pôvodu v zmysle článku 7 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1169/2011.

82.

Normotvorca totiž jasným a presným spôsobom určil krajinu pôvodu potraviny v zmysle nariadenia č. 1169/2011 odkazom na colné kódexy v článku 2 ods. 3 tohto nariadenia. ( 35 ) Pokiaľ ide o rastlinné produkty, normotvorca konkrétne určil, že krajinou pôvodu týchto produktov je krajina ich zberu. Normotvorca sa týmto rozhodnutím zároveň rozhodol neprikladať význam skutočnosti, že výroba takýchto produktov sa môže v zásade uskutočňovať v rôznych krajinách. V tejto súvislosti pripomínam, že normotvorca zachoval toto pravidlo aj po oboznámení sa s „cezhraničným“ spôsobom produkcie pestovaných šampiňónov.

83.

Preto je potrebné domnievať sa, že zo znenia článku 7 ods. 1 písm. a) v spojení s článkom 2 ods. 3 nariadenia č. 1169/2011 a s ustanoveniami týkajúcimi sa nepreferenčného pôvodu tovaru, uvedenými v colných kódexoch vyplýva, že takéto informácie nemožno považovať za informácie podstatné pre priemerného spotrebiteľa. ( 36 )

84.

Tento záver je navyše podporený skutočnosťou, že Komisia prijala ďalšie ustanovenia o označovaní krajiny pôvodu, iba pokiaľ ide o čerstvé, chladené a mrazené mäso zo svíň, oviec, kôz a hydiny. Takéto pravidlá sú konkrétne stanovené vykonávacím nariadením (EÚ) č. 1337/2013 ( 37 ) z dôvodu, že uplatňovanie ustanovení týkajúcich sa nepreferenčného pôvodu tovaru, uvedených v colných kódexoch neumožňovalo dostatočne informovať spotrebiteľov o pôvode tohto mäsa, a to vzhľadom na situácie, keď mäso pochádza zo zvierat, ktoré sa narodili, boli chované a zabité v rôznych krajinách. ( 38 )

85.

Hoci dokážem úplne pochopiť tvrdenie Zentrale, že spotrebitelia by mali byť informovaní, ak k podstatným fázam výroby určitého výrobku dochádza v rôznych krajinách, vzhľadom na vyššie uvedené musím konštatovať, že normotvorca nepovažoval takéto informácie za podstatné, a teda spôsobilé uviesť spotrebiteľa do omylu, pokiaľ ide o krajinu pôvodu v zmysle článku 7 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1169/2011.

86.

Preto je potrebné zamietnuť tvrdenie Komisie, podľa ktorého prináleží vnútroštátnym súdom, aby rozhodli o otázke, či označenie krajiny pôvodu, aké je predmetom sporu vo veci samej, vedie v konkrétnych prípadoch v podstate k zavádzaniu spotrebiteľa. Takýto postoj by totiž mohol byť zásahom do vyššie spomínanej slobodnej voľby normotvorcu.

87.

Pokiaľ ide o článok 2 ods. 1 písm. a) bod i) smernice 2000/13, domnievam sa, že na toto ustanovenie sa musia uplatniť úvahy podobné vyššie rozvinutým úvahám. V tejto súvislosti uvádzam, že hoci smernica 2000/13 neobsahuje definíciu krajiny pôvodu v zmysle tejto smernice ( 39 ), táto skutočnosť nemôže viesť k opačnému výsledku vzhľadom na fakt, že takáto definícia je upravená na základe článku 113a ods. 1 nariadenia č. 1234/2007 v spojení s článkom 23 ods. 2 písm. b) Colného kódexu Spoločenstva. Z uvedeného vyplýva, že ani označenie uvedené v súlade s definíciami týkajúcimi sa nepreferenčného pôvodu tovaru, uvedenými v Colnom kódexe Spoločenstva nie je klamlivé v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu i) smernice 2000/13.

88.

Preto navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na štvrtú prejudiciálnu otázku tak, že článok 7 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1169/2011 a článok 2 ods. 1 písm. a) bod i) smernice 2000/13 sa majú vykladať v tom zmysle, že neposkytnutie vysvetľujúcich informácií spotrebiteľovi o označení krajiny pôvodu určenej v súlade s definíciami týkajúcimi sa nepreferenčného pôvodu tovaru, uvedenými v colných kódexoch neuvádza do „omylu“ v zmysle citovaných ustanovení.

89.

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položil Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko), takto: