1.

Predmetný návrh na začatie prejudiciálneho konania opakovane konfrontuje Súdny dvor s otázkami výkladu pojmu odpad v smernici o odpadoch ( 2 ). Teraz je potrebné objasniť, či elektrické zariadenia, ktoré spotrebitelia vrátili a z ktorých niektoré z dôvodu poruchy viac nie sú použiteľné, ako aj zvyšný tovar sa majú považovať za odpad, ktorý sa smie vyvážať len v súlade s nariadením o preprave odpadu ( 3 ).

2.

Je isté, že pojem odpad sa nesmie vykladať reštriktívne a že sa vždy musia zohľadniť všetky okolnosti prípadu. Predmetný prípad sa však neobmedzuje na takéto posúdenie jednotlivého prípadu, ale kladie otázku, aký význam prináleží usmerneniam normotvorcu Únie, ktoré vyplývajú zo smernice o odpade z elektrických a elektronických zariadení ( 4 ), ktorá v spornom okamihu ešte nebola uplatniteľná. Navyše je potrebné určiť spôsob uplatnenia pojmu odpad v trestnom práve.

3.

Z článku 49 ods. 1 Charty vyplýva zásada zákonnosti trestu:

„Nikoho nemožno odsúdiť za konanie alebo opomenutie, ktoré v čase, keď bolo spáchané, nebolo podľa vnútroštátneho alebo medzinárodného práva trestným činom. …“

4.

Podľa článku 2 bodu 1 nariadenia o preprave odpadu pojem „odpad“ označuje odpad v zmysle článku 1 ods. 1 písm. a) konsolidovanej smernice o odpade z roku 2006 ( 5 ), ktorá bola medzitým nahradená dnes platnou smernicou o odpade.

5.

Článok 2 bod 35 písm. a) nariadenia o preprave odpadu definuje „nezákonnú prepravu“ okrem iného ako akúkoľvek prepravu odpadu uskutočnenú bez oznámenia všetkým príslušným dotknutým orgánom podľa tohto nariadenia.

6.

Článok 50 ods. 1 nariadenia o preprave odpadu sa týka sankcionovania porušení:

„Členské štáty prijmú predpisy o sankciách uplatniteľných v prípade porušenia ustanovení tohto nariadenia a podniknú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. …“

7.

Podľa článku 3 bodu 1 smernice o odpade, ktorý podľa jej článku 41 a prílohy V zodpovedá článku 1 ods. 1 písm. a) konsolidovanej smernice o odpade z roku 2006, „‚odpad‘ je každá látka alebo vec, ktorej sa držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je povinný sa jej zbaviť“.

8.

Smernica o odpade z elektrických a elektronických zariadení bola prijatá 4. júla 2012 a mala sa prebrať do 14. februára 2014. Holandská úprava na prebratie, Regeling van de Staatssecretaris van Infrastructuur en Milieu, van 3 februari 2014, nr. IENM/BSK‑2014/14758, houdende vaststelling regels met betrekking tot afgedankte elektrische en elektronische apparatuur (vyhláška štátneho tajomníka pre infraštruktúru a životné prostredie z 3. februára 2014, č. IENM/BSK‑2014/14758 o stanovení pravidiel pre odpad z elektrických a elektronických zariadení) teda vstúpila do platnosti 14. februára 2014.

9.

Článok 3 ods. 1 písm. e) smernice o odpade z elektrických a elektronických zariadení tieto zariadenia definuje takto:

„elektrické alebo elektronické zariadenia, ktoré sú odpadom v zmysle článku 3 ods. 1 [smernice o odpade]…“.

10.

Článok 23 smernice o odpade z elektrických a elektronických zariadení upravuje inšpekcie a monitorovanie. Preprava zariadení je predmetom odseku 2:

„Členské štáty zabezpečia, aby sa preprava použitých EEZ, pri ktorých je podozrenie, že ide o OEEZ, vykonávala v súlade s minimálnymi požiadavkami uvedenými v prílohe VI a príslušne túto prepravu monitorujú.“

11.

Príloha VI smernice o odpade z elektrických a elektronických zariadení obsahuje minimálne požiadavky na prepravu. Bod 1 upravuje dokumentačné povinnosti:

„V záujme odlíšenia EEZ od OEEZ v prípade, ak držiteľ predmetu tvrdí, že plánuje alebo uskutočňuje prepravu použitých EEZ, a nie OEEZ, členské štáty od držiteľa vyžadujú, aby na podloženie svojho tvrdenia poskytol:

12.

Príloha VI bod 5 smernice o odpade z elektrických a elektronických zariadení upravuje následky porušenia týchto pravidiel:

„V prípade neposkytnutia dôkazu, že predmet je použitým EEZ, a nie OEEZ, prostredníctvom príslušnej dokumentácie požadovanej v bodoch 1, 2, 3 a 4 a v prípade nezabezpečenia vhodnej ochrany proti poškodeniu počas prepravy, nakladania a vykládky, najmä vo forme dostatočného balenia a riadneho uloženia nákladu, čo je povinnosťou držiteľa, ktorý zabezpečuje prepravu, orgány členských štátov považujú túto položku za OEEZ a predpokladajú, že náklad predstavuje nezákonnú zásielku. …“

13.

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že podľa článku 10.60 ods. 2 Wet van 13 juni 1979, houdende regelen met betrekking tot een aantal algemene onderwerpen op het gebied van de milieuhygiëne (Wet Milieubeheer) [zákon z 13. júna 1979 o pravidlách týkajúcich sa niektorých všeobecných otázok v oblasti ochrany životného prostredia (zákon o ochrane životného prostredia)] je konanie v zmysle článku 2 bodu 35 nariadenia o preprave odpadu zakázané. Nedodržiavanie zákazu predstavuje podľa článku 1a bodu 1 Wet van 22 juni 1950, houdende vaststelling van regelen voor de opsporing, de vervolging en de berechting van economische delicten (zákon z 22. júna 1950, ktorým sa stanovujú pravidlá vyšetrovania, stíhania a trestania hospodárskych trestných činov) hospodársky trestný čin, ktorý je trestný podľa článku 6 posledného uvedeného zákona.

14.

Spoločnosť Tronex BV prevádzkuje veľkoobchod so zvyšným tovarom. Dňa 10. februára 2014 sa zistilo, že mala v pláne prepraviť alebo nechať prepraviť tretej osobe v Tanzánii v kontajneri dodávku elektrických zariadení, ktorej dodávku predala za celkovú sumu 2396,01 eura. Tronex nakúpila tovar od maloobchodníkov, veľkoobchodníkov a/alebo dovozcov. Položky tovaru tvorili elektrické varné kanvice, parné žehličky, ventilátory a holiace strojčeky. Prevažná časť zariadení sa nachádzala v originálnom balení, ale medzi položkami tovaru sa nachádzali aj zariadenia bez obalu. Dodávku tvorili jednak zariadenia, ktoré spotrebitelia vrátili na základe záruky, a na druhej strane tovar, ktorý napríklad z dôvodu zmeny sortimentu už nebol alebo nemohol byť (regulárne) v predaji. Vo viacerých kartónoch, v ktorých boli zariadenia zabalené, sa nachádzala poznámka, ktorá poukazovala na nedostatky. Niektoré sklenené varné kanvice mali poškodené sklo. Preprava sa mala uskutočniť bez oznámenia alebo súhlasu podľa nariadenia o preprave odpadu.

15.

Rechtbank Rotterdam (Okresný súd Rotterdam, Holandsko) preto Tronex na prvom stupni odsúdil na podmienečný trest vo výške 5000 eur s dvojročným podmienečným odkladom, pretože mala v úmysle, v rozpore s požiadavkami nariadenia, prepraviť odpad z Holandska do Tanzánie, pričom táto preprava sa vykonala bez oznámenia všetkým dotknutým príslušným inštitúciám a/alebo bez ich súhlasu.

16.

Proti tomuto rozsudku sa Tronex odvolala. Popiera, že v prípade zariadení šlo o odpad.

17.

Der Gerechtshof Den Haag (Odvolací súd Haag, Holandsko) preto Súdnemu dvoru predkladá nasledujúce otázky:

Otázka 1:

1.1 Má sa maloobchodník, ktorý na základe dohody existujúcej medzi ním a jeho dodávateľom (teda dovozcom, veľkoobchodníkom, distribútorom, výrobcom alebo inou osobou, od ktorej predmet nadobudol) vráti dodávateľovi predmet, ktorý mu spotrebiteľ vrátil, alebo ktorý sa v jeho ponuke stal nadbytočný, považovať za držiteľa, ktorý sa predmetu zbavuje v zmysle článku 3 bodu 1 smernice o odpadoch?

1.2 Je z hľadiska odpovede na otázku 1.1 relevantné, či pritom ide o predmet, ktorý má ľahko odstrániteľnú vadu alebo nedostatok?

1.3 Je z hľadiska odpovede na otázku 1.1 relevantné, či pritom ide o predmet, ktorý má vadu alebo nedostatok takého rozsahu, či takej závažnosti, že preto už nie je vhodný alebo použiteľný na svoj pôvodný účel?

Otázka 2:

2.1 Má sa maloobchodník alebo dodávateľ, ktorý kupujúcemu (zvyšného tovaru) predá predmet, ktorý spotrebiteľ vrátil alebo ktorý sa v jeho sortimente stal nadbytočný, považovať za držiteľa, ktorý sa predmetu zbavuje v zmysle článku 3 bodu 1 smernice o odpade?

2.2 Je z hľadiska odpovede na otázku 2.1 relevantná výška kúpnej ceny, ktorú kupujúci zaplatí maloobchodníkovi alebo dodávateľovi?

2.3 Je z hľadiska odpovede na otázku 2.1 relevantné, či ide o predmet, ktorý má ľahko odstrániteľnú vadu alebo nedostatok?

2.4 Je z hľadiska odpovede na otázku 2.1 relevantné, či pritom ide o predmet, ktorý má vadu alebo nedostatok takého rozsahu, či takej závažnosti, že preto už nie je vhodný alebo použiteľný na svoj pôvodný účel?

Otázka 3:

3.1 Má sa kupujúci, ktorý (zahraničnej) tretej osobe predá veľkú dodávku tovaru, ktorý nakúpil od maloobchodníkov alebo dodávateľov a ide o tovar, ktorý spotrebitelia vrátili a/alebo sa stal nadbytočný, považovať za držiteľa, ktorý sa zbavuje dodávky tovaru v zmysle článku 3 bodu 1 smernice o odpade?

3.2 Je z hľadiska odpovede na otázku 3.1 relevantná výška kúpnej ceny, ktorú má tretia osoba zaplatiť kupujúcemu?

3.3 Je z hľadiska odpovede na otázku 3.1 relevantné, či sú súčasťou dodávky aj niektoré výrobky, ktoré majú ľahko odstrániteľnú vadu či nedostatok?

3.4 Je z hľadiska odpovede na otázku 3.1 relevantné, či sú súčasťou dodávky aj niektoré výrobky, ktoré majú vadu či nedostatok v takom rozsahu alebo takej závažnosti, že príslušný predmet už nie je vhodný alebo použiteľný na svoj pôvodný účel?

3.5 Je z hľadiska odpovede na otázky 3.3 alebo 3.4 relevantné, aký je percentuálny podiel vadných výrobkov na celej dodávke tovaru predaného tretej osobe? V prípade kladnej odpovede, pri akom percentuálnom podiele potom leží relevantná hranica?

18.

Tronex B. V., Openbaar Ministerie, Ressortsparket vestiging Den Haag (Prokuratúra Haag, Holandsko), Holandské kráľovstvo, Rakúska republika, Nórske kráľovstvo, ako aj Európska komisia predložili písomné pripomienky. Na ústnom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 12. decembra 2018, sa zúčastnili Tronex, Holandsko a Komisia.

19.

Vnútroštátny súd sa pýta, či sa majú sporné elektrické zariadenia považovať za odpad pri vrátení predajcovi spotrebiteľom (prvá prejudiciálna otázka), pri predaji spoločnosti Tronex (druhá prejudiciálna otázka) alebo v momente, keď boli objavené pri kontrole (tretia prejudiciálna otázka). V skutočnosti však musí len rozhodnúť, či sa zariadenia mali považovať za odpad k poslednému uvedenému okamihu. Vo veci samej sa má vlastne rozhodnúť, či Tronex môže byť sankcionovaná z dôvodu prípravy ilegálnej prepravy odpadu. Na účely poskytnutia jednej odpovede prichádza do úvahy zhrnutie všetkých troch otázok.

20.

Na tento účel najprv preskúmam pojem odpad v smernici o odpade, následne sa budem venovať smernici o odpade z elektrických a elektronických zariadení, ktorá potvrdzuje záver výkladu smernice o odpade a nakoniec rozoberiem ťažkosti, ktoré vznikajú pri uplatnení pojmu odpad v trestnom práve v súvislosti s požiadavkou určitosti predpisov trestného práva.

21.

V súvislosti s pojmom „odpad“ odkazuje článok 2 bod 1 nariadenia o preprave odpadu na príslušnú definíciu v článku 1 ods. 1 písm. a) konsolidovanej rámcovej smernice o odpade z roku 2006. Táto bola medzitým nahradená novou rámcovou smernicou o odpade. Podľa článku 41 novej rámcovej smernice o odpade v spojení s jej prílohou V sa odkaz článku 2 bodu 1 nariadenia o preprave odpadu považuje za odkaz na článok 3 bod 1 novej rámcovej smernice o odpade.

22.

Podľa toho pojem odpad označuje každú látku alebo vec, ktorej sa držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť, alebo je povinný sa jej zbaviť.

23.

Je preto potrebné objasniť, či kupujúci, ktorý (zahraničnej) tretej osobe predá veľkú dodávku tovaru, ktorý nakúpil od maloobchodníkov alebo dodávateľov a ide o tovar, ktorý spotrebitelia vrátili a/alebo sa stal nadbytočný, sa má považovať za držiteľa, ktorý sa zbavuje dodávky tovaru v zmysle článku 3 bodu 1 smernice o odpade.

24.

Smernica o odpade síce nestanovuje kritérium, z ktorého vyplýva „zbavenie sa“, takže členské štáty môžu pre nedostatok úpravy na úrovni Spoločenstva v zásade voľne zvoliť, v akej forme sa má poskytnúť dôkaz pre existenciu rôznych znakov skutkovej podstaty. Tieto pravidlá o dôkazoch však nesmú ohroziť účinnosť práva Únie a najmä smernice o odpadoch. ( 6 )

25.

Vnútroštátne súdy musia preto pri uplatňovaní prípadných pravidiel o dôkazoch v súvislosti s preskúmaním, či sú určité predmety alebo látky odpadom, zohľadniť kritériá, ktoré v tejto súvislosti vytvoril Súdny dvor.

26.

Čo sa týka výrazu „zbaviť sa“, z tejto judikatúry vyplýva, že ho treba vykladať s prihliadnutím na cieľ smernice o odpadoch, ktorý v súlade s jej odôvodnením 6 spočíva v minimalizácii negatívnych účinkov tvorby a nakladania s odpadmi na zdravie ľudí a životné prostredie, ako aj na článok 191 ods. 2 ZFEÚ, podľa ktorého sa politika Európskej únie v oblasti životného prostredia zameriava na vysokú úroveň ochrany a vychádza najmä zo zásady predchádzania škodám a zo zásady prevencie. To znamená, že výraz „zbaviť sa“, a teda pojem „odpad“ v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) smernice o odpadoch, nemožno vykladať reštriktívne. ( 7 )

27.

V tejto súvislosti treba venovať mimoriadnu pozornosť okolnosti, že dotknutý predmet alebo látka nemá alebo už nemá žiadne použitie pre jej držiteľa, takže tento predmet alebo látka predstavuje záťaž, ktorej sa usiluje zbaviť. ( 8 ) Ak totiž ide o taký prípad, existuje určité riziko, že držiteľ odpadu sa predmetu alebo látky, ktorý sa u neho nachádza, zbaví spôsobom, ktorým by mohla byť spôsobená ujma životnému prostrediu, najmä jeho svojvoľným opustením, nepovoleným ukladaním alebo nekontrolovaným zneškodňovaním. ( 9 )

28.

Z toho v predmetnom prípade nie je potrebné vychádzať, keďže Tronex elektrické zariadenia predala a dodaním si teda sľubovala finančné výhody.

29.

Súdny dvor však už rozhodol, že látky alebo predmety, ktorých sa držiteľ zbavuje, v zmysle smernice o odpadoch predstavujú odpad aj vtedy, ak sú vhodné na opakované ekonomické použitie, ( 10 ) najmä ak sa ich zber uskutočňuje na obchodnom základe na účely zhodnotenia, spätného získavania alebo ďalšieho použitia. ( 11 )

30.

Tronex však nezamýšľala ani zhodnotenie elektrických zariadení, ani spätné získavanie, ale cieľom vývozu bolo očividne ďalšie použitie.

31.

Predsa však treba rozlišovať medzi zozbieranými predmetmi, ktorých sa predchádzajúci držiteľ zbavil, a takými, ktorých sa predchádzajúci držiteľ nezbavil. Samotná okolnosť zberu na účely ďalšieho použitia nevyhnutne nevedie k domnienke, že sa ich zbavili. Ponúknuť zariadenia, ktoré sa na pôvodne určenom trhu už nemôžu predať, na iných trhoch, kde sa predaj zdá byť ešte možný, sa skutočne zdá zmysluplné tak ekonomicky, ako aj v zmysle šetrného zaobchádzania so zdrojmi.

32.

Najmä v prípade zvyšného tovaru, ktorý sa ešte nachádza v neotvorených originálnych baleniach, sa z návrhu na začatie prejudiciálneho konania nedajú odvodiť dostatočné dôkazy o tom, či išlo o zbavenie sa.

33.

Na druhej strane sa vrátené zariadenia, ktoré z dôvodu závažných nedostatkov už nie sú použiteľné a nemôžu už byť ani s primeranými nákladmi opravené, majú nepochybne považovať za odpad.

34.

Naproti tomu Tronex nemôže uspieť s námietkou, že z dôvodu nedostatkov je nepoužiteľné aj určité percento nového tovaru. Pri novom tovare sa musí totiž vychádzať z toho, že je spravidla funkčný. ( 12 )

35.

V prípade zariadení, ktoré spotrebitelia vrátili, je takáto domnienka oprávnená. Z vrátenia skôr plynie riziko, že spotrebiteľ nadobudol chybný tovar alebo že on sám tovar pred vrátením poškodil. Preto je skôr pochybné, že vrátený tovar môže byť predaný na použitie, ktoré je v súlade s jeho funkciou.

36.

Tieto pochybnosti však ešte nevedú k tomu, že sa tovar už pri spotrebiteľovi má považovať za odpad. Vrátenie tovaru pri vrátení kúpnej ceny nemá rovnaký význam ako zbavenie sa. Nemá sa považovať ani za zneškodnenie alebo použitie, ani sa nemá očakávať, že sa spotrebiteľ tovaru zbaví spôsobom poškodzujúcim životné prostredie. ( 13 )

37.

Len čo sa však vrátený tovar nachádza opäť v držbe obchodníka, situácia sa rozhodujúco mení, keďže pochybnosti, či možno tovar predať na účely jeho použitia, ktoré je v súlade s jeho funkciou, sú rozhodujúce pre jeho ďalší osud.

38.

Nebolo by totiž dôvodné, aby ustanoveniam smernice o odpadoch, ktoré majú zaručiť, aby sa odpady zhodnocovali alebo zneškodňovali bez ohrozenia zdravia ľudí a bez použitia postupov alebo metód, ktoré by mohli poškodiť životné prostredie, podliehali tovary, látky alebo predmety, ktoré chce ich držiteľ za výhodných podmienok hospodársky využiť alebo uviesť na trh, a to bez ohľadu na akékoľvek zhodnotenie. Vzhľadom na povinnosť vykladať pojem odpad extenzívne však treba priradiť túto argumentáciu k situáciám, v ktorých ďalšie použitie predmetného tovaru alebo látky nie je iba možné, ale je isté, a to bez toho, aby sa najskôr musel uplatniť niektorý z postupov zhodnocovania odpadov podľa smernice o odpadoch. ( 14 )

39.

V dôsledku uvedených pochybností pri vrátených zariadeniach chýba práve táto istota. Pokiaľ tieto pochybnosti nie sú ihneď odstránené kontrolou zariadení, treba ich považovať za odpad.

40.

Ak sa pri kontrole ukáže, že tovar je naďalej použiteľný v súlade s jeho funkciou, je vylúčené, aby sa považoval za odpad. Pre tovar s malými nedostatkami, ktoré funkciu obmedzujú len nepodstatne tak, že sa tovar môže predať aj bez opravy – prípadne za nižšiu cenu, platí to isté.

41.

Pokiaľ sa naopak zistia nedostatky, ktoré si vyžadujú opravu, ide o odpad, keďže chýba istota, že obchodník opravu skutočne vykoná. V tejto súvislosti nemôže byť rozhodujúce, či oprava vyžaduje malé alebo veľké náklady, pretože nefunkčný tovar predstavuje záťaž a jeho použitie na zamýšľaný účel je otázne.

42.

Nariadiť obchodníkovi takúto povinnosť kontroly a prípadne opravy, je vhodné, potrebné a primerané, teda celkovo okolnostiam zodpovedajúce, keďže on je ten, ktorý rozhoduje o ďalšom osude vráteného tovaru. ( 15 ) Na základe podobných úvah musia podniky, v ktorých vznikajú vedľajšie produkty, napríklad odpad kameňa v prevádzke bane a odpad piesku z procesu obohacovania nerastov ( 16 ) alebo močovka v poľnohospodárstve, ( 17 ) preukázať, že v ich prípade nejde o odpad z výroby.

43.

Čo sa nakoniec týka osobitne prepravy predmetných zariadení, z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva ďalšia indícia toho, že Tronex sa prepravou zbavila aspoň niektorých zariadení. Podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania neboli niektoré zariadenie zabalené. Preto nemožno očakávať, že by mohli byť prepravené bez poškodenia.

44.

V predbežnom závere treba skonštatovať, že preprava veľkého množstva tovaru, ktorý bol nakúpený od maloobchodníkov alebo dodávateľov a vrátený spotrebiteľmi, sa v tejto súvislosti má považovať za prepravu odpadu v zmysle nariadenia o preprave odpadu, ak funkčnosť vrátených zariadení nebola predtým určená alebo ak neboli zariadenia primerane chránené voči poškodeniam, ktoré môžu vzniknúť pri preprave. Naopak elektrické zariadenia v neotvorenom originálnom obale, ktoré sa stali nadbytočnými, nemožno bez ďalších dôkazov považovať za odpad.

45.

Taký výklad pojmu „zbaviť sa“ je navyše v súlade so smernicou o odpade z elektrických a elektronických zariadení, ktorá však na kontrolu v spoločnosti Tronex 10. februára 2014 ešte nebola uplatniteľná. Holandsko totiž prebralo smernicu v súlade s lehotou až 14. februára 2014.

46.

Príloha VI bod 1 smernice o odpade z elektrických a elektronických zariadení obsahuje požiadavky, ktoré by mali umožniť odlíšenie elektrických a elektronických zariadení od odpadu z elektrických a elektronických zariadení v prípade, ak držiteľ predmetu tvrdí, že plánuje alebo uskutočňuje prepravu použitých elektrických zariadení a nie odpadu z elektrických zariadení.

47.

Toto rozlišovanie je rozhodujúce pre pojem odpad, keďže v prípade odpadu z elektrických zariadení podľa definície článku 3 ods. 1 písm. e) smernice o odpade z elektrických a elektronických zariadení ide o zariadenia, ktoré sa majú považovať za odpad v zmysle článku 3 bodu 1 smernice o odpadoch. Príloha VI bod 5 v tejto súvislosti stanovuje, že preprava elektrických zariadení, ktoré nespĺňajú požiadavky prílohy, sa považuje za nezákonnú prepravu odpadu v zmysle nariadenia o preprave odpadu.

48.

Z prílohy VI smernice o odpade z elektrických a elektronických zariadení sa dajú v tejto súvislosti vyvodiť dve základné požiadavky, ktoré musia byť splnené na to, aby sa preprava použitých elektrických zariadení nepovažovala za prepravu odpadu. Po prvé musí byť zaručená funkčnosť všetkých zariadení, ako vyplýva najmä z bodu 1 písm. b), ako aj bodu 3, a po druhé musia byť prístroje primerane ochránené pred poškodením, ktoré by mohlo vzniknúť pri preprave, čo vyplýva z bodu 1 písm. d), ako aj bodu 5. Iba pri preprave, ktorá sa uskutočňuje osobitne na účely opravy, pripúšťa bod 2 obmedzenia vo funkčnosti.

49.

Uvedené ustanovenia smernice o odpade z elektrických a elektronických zariadení tak kodifikujú vyššie opísaný výklad pojmu odpad v súvislosti s vrátenými elektronickými zariadeniami alebo tými, ktoré sú nedostatočne chránené pred poškodeniami, ktoré by mohli vzniknúť pri preprave.

50.

Navyše však treba zohľadniť, že na pojem odpad v predmetnom prípade nadväzuje trestnoprávna sankcia upravená v holandskom práve. Vyžaduje to predovšetkým právo Únie, keďže článok 50 nariadenia o preprave odpadu požaduje za porušenie nariadenia efektívne sankcie. Článok 36 ods. 2 smernice o odpadoch ukladá porovnateľnú povinnosť pre iné porušenia práva o odpade, ktoré rovnako závisia od pojmu odpad.

51.

Možno však pochybovať o tom, či je pojem odpad dostatočne určitý, aby v prejednávanom prípade odôvodnil trestnoprávnu sankciu. Požiadavkám vyplývajúcim zo zásady zákonnosti týkajúcich sa predvídateľnosti a určitosti v súvislosti s trestnými činmi a trestami (nullum crimen, nulla poena sine lege) prináleží tak podľa článku 49 ods. 1 prvej vety Charty základných práv v právnom poriadku Únie, ako aj vo vnútroštátnom právnom poriadku veľký význam. ( 18 )

52.

Z požiadavky určitosti ako vyjadrenia zásady zákonnosti v súvislosti s trestnými činmi a trestami vyplýva, že zákon musí trestné činy a za nich hroziace tresty jasne definovať. Tento predpoklad je splnený, pokiaľ právny subjekt na základe znenia príslušného ustanovenia a v prípade nutnosti s pomocou jeho výkladu súdmi môže rozpoznať, ktoré konania a opomenutia zakladajú jeho trestnú zodpovednosť. ( 19 )

53.

Pokiaľ ide o pojem odpad, môžu právne subjekty síce rozpoznať, že podľa všetkých okolností jednotlivého prípadu sa má posúdiť otázka, či sa osoba zbavila predmetu a že pojem „zbaviť sa“ sa má vykladať extenzívne. Okrem toho existuje veľa situácií, ktoré buď boli predmetom judikatúry už priamo alebo aspoň dostatočne súvisia s doterajšou existujúcou judikatúrou, aby sa na tomto základe jednoznačne rozhodlo.

54.

Pre existujúce okolnosti však doposiaľ neexistuje bezprostredne uplatniteľná judikatúra. Súdny dvor hlavne doposiaľ nevyložil pojem odpad v súvislosti s prepravou poškodených alebo nedostatočne zabalených prístrojov.

55.

Pre každý subjekt, ktorý je dostatočne oboznámený s právom, je však rozpoznateľné, že zariadenia, ktoré z dôvodu závažných nedostatkov nie sú použiteľné a ani s primeranými nákladmi viac nemôžu byť opravené, sa majú považovať za odpad. To isté platí pre tovar, ktorý je zaslaný bez dostatočnej ochrany pred poškodením, ktoré by mohlo vzniknúť prepravou.

56.

Dosiaľ nebolo jednoznačne vyjasnené, či vrátený tovar sa naopak má považovať za odpad už len preto, že jeho funkčnosť nebola kontrolovaná, alebo preto, že ešte neboli vykonané malé opravy pre obnovenie funkčnosti, – aspoň pokiaľ nebola smernica o odpade z elektrických a elektronických zariadení úplne prebratá.

57.

Na základe existujúcich informácií nie je potrebné – alebo možné – objasniť, či dokumenty ako „Correspondents‘ Guidelines“ ( 20 ) spomínané Komisiou a spoločnosťou Tronex na tom môžu niečo zmeniť. Súdny dvor totiž nemá žiadne informácie o tom, či takéto dokumenty existovali už k rozhodujúcemu okamihu, 10. februára 2014, alebo podniku ako Tronex museli byť známe.

58.

Súdnemu dvoru preto navrhujem, aby na účely stanovenia trestnosti vymedzil časovú účinnosť výkladu pojmu odpad, ktorý navrhujem, a síce v súvislosti s vráteným tovarom, ktorého funkčnosť nebola skontrolovaná alebo ktorý vyžaduje opravy na obnovu funkčnosti, ktoré ešte neboli uskutočnené. V tejto súvislosti sa má uplatniť predmetný výklad pojmu odpad iba v prípade trestnoprávnych sankcií za porušenia, ku ktorým došlo po úplnom prebratí prílohy VI smernice o odpade z elektrických a elektronických zariadení alebo najneskôr po vyhlásení rozsudku Súdneho dvora v predmetnej veci.

59.

Súdnemu dvoru preto navrhujem, aby rozhodol takto:

Preprava veľkého množstva tovaru, ktorý bol nakúpený od maloobchodníkov alebo dodávateľov a ide o elektrické zariadenia, ktoré boli vrátené spotrebiteľmi, sa má považovať za prepravu odpadu v zmysle nariadenia (ES) č. 1013/2006 o preprave odpadu v znení nariadenia (EÚ) č. 255/2013, ak funkčnosť všetkých zariadení nebola predtým určená alebo ak neboli všetky zariadenia primerane chránené voči poškodeniam, ktoré môžu vzniknúť pri preprave. Naopak elektrické zariadenia v neotvorenom originálnom obale, ktoré sa stali nadbytočnými, nemožno bez ďalších dôkazov považovať za odpad. V súvislosti s vráteným tovarom, ktorého funkčnosť nebola skontrolovaná alebo ktorý vyžaduje opravy na obnovu funkčnosti, ktoré ešte neboli uskutočnené, sa predmetný výklad pojmu odpad uplatní iba v prípade trestnoprávnych sankcií za porušenia, ku ktorým došlo po úplnom prebratí prílohy VI smernice 2012/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení alebo najneskôr po vyhlásení rozsudku Súdneho dvora v predmetnej veci.