1. 

Podľa článku 10 písm. h) smernice 2014/24/EÚ ( 2 ) sa táto smernica neuplatňuje na verejné zákazky, ktorých predmetom sú určité služby civilnej obrany, civilnej ochrany a prevencie nebezpečenstva, ktoré poskytujú neziskové organizácie alebo združenia.

2. 

Cieľom tohto návrhu na začatie prejudiciálneho konania je zistiť, či sa toto vylúčenie vzťahuje na „služby sanitných vozidiel“ a ako sa majú vykladať pojmy „nezisková organizácia alebo združenie“. Pokiaľ ide o uvedené pojmy, sporným je možný dopad právnych predpisov členských štátov na vymedzenie ich hraníc.

3.

Odôvodnenia 28 a 118 uvádzajú:

…

4.

Podľa článku 10 smernice 2014/24 sa táto smernica neuplatňuje na verejné zákazky na poskytnutie služieb, ktorých predmetom sú:

„…

…“

5.

Článok 76 stanovuje:

„1.   Členské štáty zavedú vnútroštátne pravidlá na zadávanie zákaziek podľa tejto kapitoly, aby zabezpečili, že verejní obstarávatelia budú dodržiavať zásady transparentnosti a rovnakého zaobchádzania s hospodárskymi subjektmi. Členské štáty môžu voľne stanoviť procesné pravidlá, ktoré sú uplatniteľné, pokiaľ umožnia verejným obstarávateľom, aby zohľadnili osobitosti dotknutých služieb.

2.   Členské štáty zaistia, aby verejní obstarávatelia mohli zohľadniť potrebu zaistiť kvalitu, kontinuitu, prístupnosť, cenovú dostupnosť, disponibilnosť a komplexnosť služieb, osobitné potreby rôznych kategórií používateľov vrátane znevýhodnených a zraniteľných skupín, začlenenie a posilnenie postavenia používateľov a inovácie. Členské štáty takisto môžu ustanoviť, aby sa výber poskytovateľa služieb uskutočnil na základe ponuky predstavujúcej najlepší pomer ceny a kvality, pričom sa v prípade sociálnych služieb zohľadnia kritériá kvality a udržateľnosti.“

6.

Článok 77 uvádza:

„1.   Členské štáty môžu stanoviť, že verejní obstarávatelia môžu vyhradiť právo na účasť v postupoch zadávania verejných zákaziek organizácii výlučne na tie zdravotné, sociálne a kultúrne služby uvedené v článku 74, na ktoré sa vzťahujú kódy CPV 75121000‑0, 75122000‑7, 75123000‑4, 79622000‑0, 79624000‑4, 79625000‑1, 80110000‑8, 80300000‑7, 80420000‑4, 80430000‑7, 80511000‑9, 80520000‑5, 80590000‑6, od 85000000‑9 po 85323000‑9, 92500000‑6, 92600000‑7, 98133000‑4, 98133110‑8.

2.   Organizácia uvedená v odseku 1 musí spĺňať všetky tieto podmienky:

…“

7.

V súlade s § 107 ods. 1 bodom 4 prvou časťou vety Gesetz gegen Wettbewerbsbeschränkungen ( 4 ) sa tento zákon neuplatní na zadávanie verejných zákaziek na poskytovanie služieb civilnej obrany, civilnej ochrany a prevencie nebezpečenstva, ktoré poskytujú neziskové organizácie alebo združenia a na ktoré sa vzťahujú kódy CPV 7520000‑3, 75251000‑0, 75251100‑1, 75251110‑4, 75251120‑7, 75252000‑7, 75222000‑8, 98113100‑9 a 85143000‑3 s výnimkou služieb prepravy pacientov sanitnými vozidlami.

8.

Týmto ustanovením nemecký zákonodarca prebral do svojho vnútroštátneho práva článok 10 písm. h) smernice 2014/24, pričom doplnil druhú časť vety, ktorá znie takto:

„Neziskové organizácie alebo združenia v zmysle tohto bodu sú predovšetkým charitatívne organizácie, ktoré sú podľa spolkového alebo krajinského práva uznané ako organizácie civilnej ochrany a civilnej obrany.“

9.

Podľa § 2 ods. 1 Gesetz über den Rettungsdienst sowie die Notfallrettung und den Krankentransport durch Unternehmer ( 5 ) záchranná služba zahŕňa pohotovostnú záchrannú službu, prepravu pacientov a starostlivosť o väčší počet zranených alebo chorých pri nehodách.

10.

§ 2 ods. 2 prvá veta RettG NRW uvádza, že úlohou pohotovostnej záchrannej služby je vykonať u akútnych pacientov život zachraňujúce úkony na mieste nehody, zabezpečiť, že budú schopní prepravy, a s cieľom zachovať túto spôsobilosť a predísť ďalším poškodeniam ich prepraviť vo vozidle záchrannej služby alebo v sanitke do nemocnice, ktorá dokáže zabezpečiť ďalšiu starostlivosť.

11.

V zmysle § 2 ods. 3 RettG NRW je úlohou prepravy pacientov poskytnúť chorým, zraneným, či iným osobám, ktoré potrebujú pomoc a nevzťahuje sa na ne odsek 2 tohto ustanovenia, odbornú pomoc a prepraviť ich pod dohľadom kvalifikovaného personálu, napr. v sanitke.

12.

§ 26 ods. 1 druhej vety Zivilschutz‑ und Katastrophenhilfegesetz ( 6 ) uvádza, že na spoluprácu pri plnení úloh podľa tohto zákona sú vhodné predovšetkým Arbeiter‑Samariter‑Bund, Deutsche Lebensrettungsgesellschaft, Deutsches Rotes Kreuz (nemecký Červený kríž), Johanniter‑Unfall‑Hilfe a Malteser‑Hilfsdienst.

13.

§ 18 ods. 1 prvá veta a § 18 ods. 2 Gesetz über den Brandschutz, die Hilfeleistung und den Katastrophenschutz ( 7 ) stanovuje:

„1.   Súkromné charitatívne organizácie zabezpečujú pomoc pri nehodách, krízových situáciách, zásahoch veľkého rozsahu a katastrofách, keď svoju ochotu spolupracovať vyjadrili voči najvyššiemu orgánu dohľadu a tento konštatoval všeobecnú spôsobilosť poskytnúť súčinnosť a potrebu spolupráce (uznané charitatívne organizácie). …

2.   Organizácie uvedené v § 26 ods. 1 druhej vete [ZSKG]… nepotrebujú vyhlásenie o súčinnosti ani konštatovanie o všeobecnej spôsobilosti.“

14.

Mesto Solingen (Nemecko) sa v marci 2016 rozhodlo obnoviť verejnú zákazku na komunálne záchranárske služby na obdobie piatich rokov. ( 8 ) Mesto namiesto zverejnenia oznámenia o zadaní verejnej zákazky vyzvalo štyri charitatívne organizácie, aby predložili svoje ponuky. Nakoniec mesto zadalo verejnú zákazku dvom z nich (Arbeiter‑Samariter‑Bund a Malteser Hilfdienst), a to každej organizácii jednu z dvoch skupín, na ktoré bola zákazka rozdelená.

15.

Spoločnosti Falck Rettungsdienste a Falck, ktoré poskytujú záchranné a zdravotnícke služby, namietali pred Vergabekammer Rheinland (Senát pre verejné obstarávanie Porýnia, Nemecko), že zadanie zákazky sa malo uskutočniť v súlade s postupmi verejného obstarávania podľa práva Únie.

16.

Dňa 19. augusta 2016 uvedený senát zamietol žiadosť o preskúmanie z dôvodu uplatniteľnosti § 107 ods. 1 bodu 4 GWB.

17.

Proti rozhodnutiu bolo podané odvolanie na Oberlandesgericht Düsseldorf (Vyšší krajinský súd Düsseldorf, Nemecko), ktorý predkladá Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

18.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 2. augusta 2017. Písomné pripomienky predložili Arbeiter‑Samariter‑Bund, Falck Rettungsdienste, Malteser Hilfsdienst, nemecký Červený kríž, mesto Solingen, nemecká, nórska a rumunská vláda, ako aj Komisia. Všetci uvedení, okrem nórskej a rumunskej vlády, sa zúčastnili na pojednávaní konanom 5. septembra 2018.

19.

Falck Rettungsdienste v prvom rade tvrdí, že článok 10 písm. h) smernice 2014/24 je v rozpore s primárnym právom, keďže stanovuje výnimku založenú na osobnom, a nie na obsahovom kritériu. Je preto potrebný výklad tohto ustanovenia, ktorý je v súlade s právnymi predpismi Únie a ktorý by objasnil podmienky, ktoré primárne právo vyžaduje na priame zadanie zákazky neziskovým združeniam.

20.

Podľa spoločnosti Falck Rettungsdienste:

21.

Mesto Solingen:

22.

Arbeiter‑Samariter‑Bund v zásade súhlasí s názormi mesta Solingen vo vzťahu k prvej, tretej a štvrtej prejudiciálnej otázke. Pokiaľ ide o druhú prejudiciálnu otázku, zastáva názor, že vnútroštátny zákonodarca využil svoju voľnu úvahu pri prebratí pojmu nezisková organizácia. Rovnaký názor zastáva Malteser Hilfdienst.

23.

Nemecký Červený kríž, ktorý v prvom rade vyjadruje svoj nesúhlas s úvodnými poznámkami spoločnosti Falck Rettungsdienste, zastáva vo vzťahu k prvej a tretej prejudiciálnej otázke podobné stanovisko ako mesto Solingen. Pokiaľ ide o druhú prejudiciálnu otázku, podobne ako Arbeiter‑Samariter‑Bund trvá na tom, že členské štáty pri vymedzení pojmu neziskových organizácií disponujú určitou mierou voľnej úvahy. V súvislosti so štvrtou prejudiciálnou otázkou uvádza, že kvalifikovaná preprava pacientov je rozhodujúcim prvkom tak civilnej obrany a civilnej ochrany, ako aj prevencie nebezpečenstva. Podľa názoru nemeckého Červeného kríža táto preprava spadá do vecnej pôsobnosti spornej výnimky.

24.

Podľa nemeckej vlády:

25.

Nórska vláda:

26.

Rumunská vláda sa vyjadrila výlučne k prvej a štvrtej prejudiciálnej otázke, pričom ich skúmala spoločne. Podľa jej názoru služby civilnej obrany, civilnej ochrany a prevencie nebezpečenstva zahŕňajú tak pomoc veľkým skupinám v extrémnych situáciách, ako aj pomoc jednotlivcom, ktorých život alebo zdravie sú ohrozené bežnými rizikami. Výklad článku 10 písm. h) smernice 2014/24 s prihliadnutím na jej odôvodnenie 28 by viedol k zameraniu sa na pojem výlučnej prepravy, a nie na typ záchranára sanitára alebo na starostlivosť poskytnutú počas prepravy.

27.

Z tohto hľadiska by zásahy sanitnými vozidlami zahŕňali tak naliehavé lekárske činnosti, ako aj činnosti zdravotnej prepravy bez zdravotnej starostlivosti, ktoré nie sú naliehavé. V prvej kategórii by neexistoval žiaden rozdiel medzi prepravou sanitnými vozidlami s lekárom a záchranárom sanitárom a so záchranárom sanitárom a záchranárom pomocníkom, keďže obidve služby by zahŕňali prvky naliehavého lekárskeho charakteru a obmedzili by sa na konečný cieľ prevencie nebezpečenstva. V druhej kategórii by sa naopak poskytovali služby sanitnými vozidlami, ktoré by neboli vybavené na naliehavé lekárske zásahy a ktoré by zabezpečoval výlučne vodič, takže by nepatrili do oblasti civilnej obrany, civilnej ochrany alebo prevencie nebezpečenstva.

28.

Podľa názoru Komisie:

29.

Cieľom otázok vnútroštátneho súdu je objasniť, ktoré podmienky musí splniť služba poskytovaná sanitnými vozidlami, aby bola zahrnutá alebo vylúčená z pôsobnosti smernice 2014/24. Tieto podmienky sa týkajú: a) samotnej povahy tejto služby, ktorá je definovaná objektívne; a b) špecifickej osobnej alebo subjektívnej charakteristiky subjektu, ktorý službu poskytuje, ktorým je nezisková organizácia alebo združenie.

30.

Prvá a štvrtá prejudiciálna otázka vnútroštátneho súdu súvisí s objektívnou činnosťou služby sanitných vozidiel. Služba sanitných vozidiel by mala byť v zásade vylúčená z pôsobnosti smernice 2014/24 len v prípade, ak ju možno zaradiť do kategórie „služby civilnej obrany, civilnej ochrany a prevencie nebezpečenstva,“ a súčasne sa neobmedzuje len na „prepravu pacientov sanitnými vozidlami“. Ide o vyňatie z výnimky, a preto táto preprava pacientov sanitnými vozidlami podlieha všeobecným pravidlám o verejnom obstarávaní.

31.

Druhá a tretia prejudiciálna otázka sa týka subjektívnej vlastnosti subjektu poskytujúceho službu sanitných vozidiel, ktorým bude nevyhnutne „nezisková organizácia alebo združenie“. Konkrétne je sporné, či ide o samostatný pojem práva Únie.

32.

Vnútroštátny súd sa snaží zistiť, či pod kategóriu „služby civilnej obrany, civilnej ochrany a prevencie nebezpečenstva“ spadajú tieto dve osobitné služby:

33.

Hoci sa obidve služby zhodujú v „starostlivosti a ošetrení“ pacientov, odlišujú sa znakom „akútnosti“, ktorý sa vyskytuje len pri prvej službe, a to z dôvodu charakteristík vozidla, ako aj situácie pacienta. V prvom prípade ide preto o „vozidlo záchrannej služby“, zatiaľ čo v druhom prípade ide výlučne o vozidlo na „prepravu pacientov“.

34.

Podľa názoru vnútroštátneho súdu uvedené služby „nie sú… službami civilnej obrany ani civilnej ochrany“ ( 9 ). Zastáva názor, ktorý sa zhoduje s názorom zúčastnených v konaní, podľa ktorého by uvedené služby mohli „nanajvýš“ ( 10 ) spadať pod „prevenciu nebezpečenstva“.

35.

Smernica 2014/24 nevymedzuje „prevenciu nebezpečenstva“, ani výslovne neodkazuje na právo členských štátov s cieľom určiť jeho zmysel. Podľa judikatúry Súdneho dvora si preto tento pojem vyžaduje autonómny a jednotný výklad v celej Únii. ( 11 )

36.

V snahe nájsť autonómny výklad pojmu prevencia nebezpečenstva je potrebné začať so znením článku 10 písm. h) smernice 2014/24. V tejto súvislosti nemožno nepoukázať na článok 196 ZFEÚ, ktorý, ako uviedla Falck Rettungsdienste, používa v oblasti „civilnej ochrany“ výraz „predchádzanie rizík“ na označenie „prírodných katastrof alebo katastrof spôsobených ľudskou činnosťou“ ( 12 ). Prevláda tak názor, že týmto výrazom nemožno pokryť zdravotnícke služby v jednotlivých rizikových situáciách.

37.

Domnievam sa však, že zatiaľ čo predchádzanie rizík uvedené v článku 196 ZFEÚ súvisí s civilnou ochranou, ( 13 ) článok 10 písm. h) smernice 2014/2014 upravuje predchádzanie rizík ako činnosť s vlastnými črtami, ktorá nemusí byť nevyhnutne identifikovateľná s civilnou ochranou.

38.

Prevencia nebezpečenstva uvedená v článku 10 písm. h) smernice 2014/24 sa javí ako oddelená od civilnej ochrany a civilnej obrany, čo znamená, že je potrebné ju vykladať ako samostatnú činnosť. V opačnom prípade, ako upozorňuje vnútroštátny súd, by služby prevencie boli vždy službami civilnej obrany alebo službami civilnej ochrany. ( 14 )

39.

Autonómia pojmu prevencia nebezpečenstva by bola práve v protiklade s civilnou ochranou a civilnou obranou ako s činnosťami zameranými na riadenie katastrof, ktorých rozsah sa týka značného počtu osôb. Vzhľadom na tieto situácie kolektívneho rozsahu by sa prevencia nebezpečenstva uvedená v smernici 2014/24 týkala jednotlivcov nachádzajúcich sa v konkrétnej situácii ohrozenia.

40.

Tento výklad, ktorý presadzuje vnútroštátny súd, však naráža na prekážky. Výraz „prevencia“ vo svojom najbežnejšom význame označuje, ako to uviedla Falck Rettungsdienste, ( 15 ) predvídanie rizika alebo nebezpečenstva. Znamená to teda preventívnu ochranu, nie reakciu na existujúce riziko a škodu spôsobenú vznikom nebezpečenstva.

41.

Ak by prevážila táto sémantická prekážka, sporná služba sanitných vozidiel v tomto konaní by sa takmer zásadne vylúčila z rozsahu „prevencie nebezpečenstva“. Len veľmi ťažko by sa to mohlo interpretovať tak, že prepravou ranených alebo chorých sanitnými vozidlami sa iba zabraňuje riziku, že dôjde k zhoršeniu ich zdravotného stavu, ak sa táto preprava neuskutoční.

42.

Systematický výklad článku 10 písm. h) smernice 2014/24 však umožňuje prekonať výhrady vyplývajúce z doslovného výkladu. Toto ustanovenie nevylučuje z pôsobnosti smernice 2014/24 všeobecným a abstraktným spôsobom všetky „služby civilnej obrany, civilnej ochrany a prevencie nebezpečenstva“, ale len tie služby, na ktoré sa vzťahujú určité kódy CPV.

43.

Medzi tieto kódy zaraďujeme niektoré služby, ktoré spadajú pod pojem prevencie v pravom alebo v užšom slova zmysle, ( 16 ) ako aj služby, ktoré sa môžu vykonávať tak v prípade katastrof, ako aj v prípade jednotlivých škôd alebo nebezpečenstiev, pričom sú podstatne viac reaktívne než preventívne (napríklad „záchranné služby“) ( 17 ).

44.

Pokiaľ, ako uvádza Falck Rettungsdienste, ( 18 ) predstavujú pojmy „civilnej ochrany, civilnej obrany a prevencie nebezpečenstva“„vecné kritériá“, prostredníctvom ktorých sa spomedzi všetkých služieb zahrnutých do CPV, ktoré uvádza článok 10 písm. h) smernice 2014/24, vymedzujú tie služby, ktoré sa vykonávajú v prípade katastrof, potom to má za následok, že jediné „záchranné služby“ s kódom CPV 75252000‑7 vylúčené z pôsobnosti smernice by boli tie služby, ktoré sa týkajú veľkého počtu osôb, a nie služby, ktoré sa vykonávajú pri núdzových záchranných zásahoch v prospech jednotlivcov.

45.

Medzi kódmi CPV uvedenými v článku 10 písm. h) smernice 2014/24 sa však nachádza práve kód 85143000‑3, ktorý zodpovedá „službám sanitných vozidiel“. V tomto prípade nič nebráni tomu, aby sa uplatnilo „vecné kritérium“, ktoré obhajuje Falck Rettungsdienste, a dospelo sa k záveru, že vylúčenie stanovené v tomto ustanovení sa vzťahuje len na služby sanitných vozidiel v prípade katastrof.

46.

Článok 10 písm. h) smernice 2014/24 však vymedzuje služby sanitných vozidiel spôsobom, ktorý nielenže nezodpovedá tomuto „vecnému kritériu“, ale mu aj odporuje.

47.

Článok 10 písm. h) smernice 2014/14, ktorý stanovuje, že z pôsobnosti uvedenej smernice sú vylúčené „služby civilnej obrany, civilnej ochrany a prevencie nebezpečenstva…, na ktoré sa vzťahujú [kód CPV 85143000‑3 (služby sanitných vozidiel)], s výnimkou služieb prepravy pacientov sanitnými vozidlami“ ( 19 ), výslovne uvádza výnimku, ktorá by nebola potrebná, ak by sa ustanovenie vzťahovalo len na prípady katastrof, ako uvádza nemecká vláda. ( 20 )

48.

Ak normotvorca považoval za dôležité uviesť „služby prepravy pacientov sanitnými vozidlami“, urobil to preto, lebo v opačnom prípade by sa tieto služby museli zahrnúť do výnimky článku 10 písm. h) smernice 2014/24 (CPV 85143000‑3). Je zrejmé, že jednoduchá preprava pacientov nezodpovedá situácii katastrofy, keď viac ako o pacientov ide o zranených alebo poškodených, ktorí naliehavo musia byť premiestnení do čo najlepších zdravotných podmienok a nielen prepravení.

49.

Tento záver potvrdzuje teleologický výklad ustanovenia. Z tohto pohľadu má osobitný význam odôvodnenie 28 smernice 2014/24, ktoré uvádza, že táto smernica „by sa nemala uplatňovať na niektoré pohotovostné služby, ak ich poskytujú neziskové organizácie alebo združenia, keďže by bolo ťažké zachovať osobitnú povahu týchto organizácií, ak by poskytovatelia služieb museli byť vybraní v súlade s postupmi stanovenými v tejto smernici“.

50.

Dva aspekty tohto vyhlásenia považujem za významné. Na jednej strane to, že zákonodarca odkazuje na „niektoré pohotovostné služby“. A na druhej strane to, že identifikácia týchto služieb sa uskutočňuje vo vzťahu k „neziskovým organizáciám alebo združeniam“, ktorých „osobitná povaha“ má byť zachovaná. Pre uplatnenie výnimky sa preto zameriava viac na subjekt, ktorý poskytuje službu, než na závažnosť situácie, ktorá si vyžaduje zásah.

51.

Inými slovami, či už ide o individuálny prípad núdze alebo o prípad škody veľkých rozmerov, dôležité je, že došlo k naliehavej situácii, v ktorej zvyčajne zasahujú neziskové organizácie alebo združenia. Cieľom tohto ustanovenia smernice 2014/24 je ochrana týchto organizácií, ktorých existencia by mohla byť ohrozená, ak by sa na ne vzťahovali postupy verejného obstarávania, ktoré smernica stanovuje.

52.

Stručne povedané, dôležité nie je určiť, či sú naliehavé prípady späté s katastrofou alebo s individuálnou nebezpečnou situáciou (dopravná nehoda, požiar domu), ale identifikovať prípady, ktoré tvoria hlavný predmet neziskových organizácií, ktoré pôsobia zvyčajne v oblasti lekárskej starostlivosti, či dokonca humanitárnej pomoci.

53.

V tejto súvislosti, ako zdôrazňuje vnútroštátny súd, „neziskové organizácie a združenia neposkytujú iba služby v oblasti civilnej obrany a civilnej ochrany, [ale] navyše a predovšetkým pôsobia aj v oblasti každodennej záchrannej služby v prospech jednotlivcov“ ( 21 ).

54.

Keďže sa vôľa vyjadrená v odôvodnení 28 z legislatívneho hľadiska odráža v článku 10 písm. h) smernice 2014/24, domnievam sa, že by sa výrazy „služby civilnej obrany, civilnej ochrany a prevencie nebezpečenstva“, ktoré používa tento článok, mali považovať za rovnocenné s „pohotovostnými službami“ uvedenými v tomto odôvodnení, a preto by mali na účely ich identifikácie odkazovať na „neziskové organizácie alebo združenia“.

55.

Odôvodnenie 28 v skutočnosti predpokladá výnimku, ktorá je v tomto prípade uvedená v článku 10 písm. h) smernice 2014/24 v súvislosti s pohotovostnými službami, ktoré poskytujú neziskové organizácie alebo združenia v situáciách núdze, v ktorých bežne zasahujú.

56.

Toto odôvodnenie uvádza, že vylúčenie pohotovostných služieb poskytovaných neziskovými organizáciami by „nemalo presahovať prísne nevyhnutné hranice“ a malo by sa „výslovne stanoviť, že služby prepravy pacientov sanitnými vozidlami by sa nemali vylúčiť“.

57.

Otázkou je teda rozlíšenie medzi službou sanitných vozidiel z dôvodu pohotovostnej záchrany a jednoduchou prepravou pacientov sanitnými vozidlami. Štvrtá prejudiciálna otázka sa týka tohto problému, keďže skúma, či možno „prepravu pacienta v sanitnom vozidle so starostlivosťou záchranára sanitára/záchranára pomocníka“ – ktorá sa označuje ako „kvalifikovaná zdravotnícka preprava“ – považovať za „prepravu pacientov sanitnými vozidlami“ v zmysle článku 10 písm. h) smernice 2014/24.

58.

Zámerom normotvorcu bolo obmedziť výnimku (to znamená upustiť od bežného režimu smernice 2014/24) na pohotovostné služby. ( 22 ) Symetricky, pokiaľ ide o odkaz na „služby prepravy pacientov sanitnými vozidlami“ ako o vyňatie z výnimky, tieto služby podliehajú postupom verejného obstarávania (zjednodušeným), ak nie sú určené na pohotovostnú záchranu, ale len na vykonanie prepravy sanitnými vozidlami.

59.

Na základe tohto prístupu sa smernica 2014/24 nevzťahuje na všeobecné služby sanitných vozidiel, ktoré okrem samotnej funkcie prepravy poskytujú riadnu lekársku alebo zdravotnú starostlivosť pre náležitú pomoc pacientom v núdzových situáciách. Inými slovami, nevzťahuje sa na poskytnutie služby, ktorú by nemohli poskytnúť iné alternatívne dopravné prostriedky.

60.

Po určení, že neuplatniteľnosť smernice 2014/24 by sa nemala rozšíriť na „služby prepravy pacientov sanitnými vozidlami“, odôvodnenie 28 spresňuje, že na uvedené služby „by sa mal vzťahovať osobitný režim stanovený pre sociálne a iné osobitné služby (ďalej len ‚zjednodušený režim‘)“. Na zabezpečenie účinnosti tohto zjednodušeného režimu rovnaké odôvodnenie uvádza, že preprava pacientov sanitnými vozidlami nie je zahrnutá do skupiny zodpovedajúcej „službám cestnej dopravy“, ( 23 ) na ktorú sa vzťahuje všeobecný režim smernice.

61.

Súbežne tak existujú:

62.

Inými slovami, po odpadnutí „prepravy“ ako neoddeliteľného prvku služby sanitných vozidiel, v CPV 85143000‑3 (to znamená služby, ktorá je vylúčená z pôsobnosti smernice 2014/24) zostane služba, ktorá má prevažne zdravotnícky charakter. Či už pomoc poskytne lekár, záchranár asistent alebo záchranár sanitár, je podľa môjho názoru dôležité to, aby sa potrebná preprava pacienta vykonávala takým spôsobom, že jeho (naliehavou) prepravou do zdravotného strediska bude v čo najkratšom čase zaručená potrebná zdravotná starostlivosť na ochranu jeho života, zdravia alebo jeho integrity. Ide teda o pomoc v núdzovej situácii, keďže opakujem, vylúčenie z pôsobnosti smernice 2014/24 sa podľa jej odôvodnenia 28 vzťahuje len na „pohotovostné služby“.

63.

Na základe týchto predpokladov možno posúdiť dve osobitné hypotézy uvedené vnútroštátnym súdom.

64.

Prvá hypotéza sa týka prepravy v prípade starostlivosti o akútnych pacientov, ktorí sú obeťami nehody alebo podobnej udalosti („Notfallpatienten“) v záchrannom vozidle („Rettungswagen“), ktorú zabezpečuje „záchranár asistent/záchranár sanitár“. Nemyslím si, že existujú nadmerné ťažkosti pri pridelení týmto službám kódu CPV 85143000‑3 (služby sanitných vozidiel) a pri vyhlásení, že sa na ne nevzťahuje smernica 2014/24 za predpokladu, že ich vykonáva nezisková organizácia alebo združenie.

65.

Druhá hypotéza (štvrtá prejudiciálna otázka) sa týka starostlivosti o pacientov poskytovanej vo vozidle na prepravu pacientov („Krankentransportwagen“), ktorú poskytuje „záchranár sanitár/záchranár pomocník“. Ide teda o „prepravu pacienta sanitným vozidlom“, aj keď so starostlivosťou týchto odborníkov. Podľa môjho názoru tu v skutočnosti nejde o núdzovú situáciu: pacienti môžu požadovať, aby ich pri preprave niekto sprevádzal vo vozidle, ale nepotrebujú naliehavú zdravotnú starostlivosť. ( 25 ) Je preto potrebné uplatniť vyňatie z výnimky uvedené v článku 10 písm. h) in fine smernice 2014/24.

66.

Rovnako ako v prípade „prevencie nebezpečenstva“ ( 26 ) je aj pri zisťovaní, kto je považovaný za „neziskové organizácie alebo združenia“, na ktoré odkazuje článok 10 písm. h) smernice 2014/24, potrebné uplatniť autonómny a jednotný pojem pre celú Úniu.

67.

Nemecká vláda uvádza, že rozhodujúcim faktorom nie je ani tak pojem „nezisková organizácia alebo združenie“, ale skôr „osobitná povaha“ týchto subjektov, ktorej „zachovanie“ predstavuje cieľ smernice 2014/24 dosiahnuteľný tým, že tieto subjekty vylúči z jej pôsobnosti (odôvodnenie 28).

68.

Podľa tejto vlády na účely zistenia, v čom spočíva táto osobitná povaha, je nevyhnutné sa zamerať na regulačný a materiálny rámec štátu, v ktorom tieto organizácie pôsobia, keďže členské štáty môžu lepšie posúdiť, ktoré organizácie zodpovedajú tomuto pojmu. ( 27 ) Podľa názoru tejto vlády dva rozsudky Súdneho dvora potvrdzujú, že dodržiavanie vnútroštátneho práva je nevyhnutné na posúdenie neziskového charakteru organizácie. ( 28 )

69.

Žiaden z týchto dvoch rozsudkov však členským štátom nepriznal priestor na voľnú úvahu na definovanie neziskových organizácií, ale len „na určenie úrovne ochrany verejného zdravia a úpravu svojho systému sociálneho zabezpečenia“ a na základe tohto na rozhodnutie, že „poverenie dobrovoľníckych združení zodpovedá sociálnemu účelu služby zdravotníckej prepravy a že môže prispieť ku kontrole nákladov súvisiacich s touto službou“ ( 29 ).

70.

V skutočnosti je pojem „nezisková organizácia alebo združenie“ dostatočne presný na to, aby neposkytoval žiaden priestor na voľnú úvahu. Skutočnosť, že organizačná štruktúra je založená na dobrovoľníctve, môže naznačovať jej neziskový charakter, nie však nevyhnutne. Dôležitým aspektom je tu to, že subjekty, ktoré poskytujú tieto služby, skutočne nemajú túto povahu. Stačí teda uplatniť doslovný výklad výrazu „nezisková…“.

71.

Vnútroštátny súd navrhuje vymedzenie pojmu, ktoré sa mi zdá byť rozumné. ( 30 ) Ide o organizácie vykonávajúce činnosť, ktorou „sa nesleduje úmysel dosiahnuť zisk“, ale ktorá sa vykonáva „v prospech verejnosti bez toho, aby sa tým dosiahol zisk“ ( 31 ).

72.

Prísne vzaté, výrazy „prospech verejnosti“ a „plnenie úloh vo verejnom záujme“, ktoré sú uvedené v tretej prejudiciálnej otázke, sú nadbytočné: odôvodnenie 28 smernice 2014/24 hovorí o neziskových organizáciách alebo združeniach, ktoré poskytujú pohotovostné služby, to znamená organizácie, ktoré samy osebe slúžia účelu všeobecného verejného záujmu.

73.

Opakujem, rozhodujúcou skutočnosťou je to, že cieľom organizácií alebo združení, ktoré poskytujú služby, na ktoré sa vzťahuje odôvodnenie 28 a článok 10 písm. h) smernice 2014/24, nie je dosahovanie zisku pri vykonávaní tejto pomoci. ( 32 )

74.

Nemyslím si, že okrem tejto charakteristiky musia tieto organizácie a združenia navyše spĺňať podmienky stanovené v článku 77 ods. 2 smernice 2014/24.

75.

Verejní obstarávatelia členských štátov môžu podľa odseku 1 tohto článku vyhradiť právo určitým organizáciám na účasť v postupoch zadávania verejných zákaziek výlučne na určité zdravotné, sociálne a kultúrne služby, ( 33 ) ak spĺňajú podmienky uvedené v odseku 2.

76.

Žiadna z týchto podmienok neobsahuje neziskový charakter a niektoré sú skôr založené na opačnom predpoklade. Je to tak v prípade požiadavky týkajúcej sa rozdelenia ziskov, podľa ktorej si organizácie uvedené v odseku 1 rozdeľujú zisk podľa „aspektov účasti“ ( 34 ).

77.

Domnievam sa preto, že charakteristickou črtou neziskovej organizácie alebo združenia je práve to, že nemajú za cieľ dosahovanie ziskov, a v prípade ich náhodného získania – to znamená bez úmyselnej snahy – sú určené na vykonávanie činností v sociálnej oblasti. V prejednávanej veci sú určené na poskytovanie pohotovostných služieb zdravotnej starostlivosti.

78.

Vnútroštátny právny predpis stanovuje, že „neziskové organizácie alebo združenia [na účely vylúčenia stanoveného v článku 10 písm. h) smernice 2014/24] sú predovšetkým charitatívne organizácie, ktoré sú podľa spolkového alebo krajinského práva uznané ako organizácie civilnej ochrany a civilnej obrany“ ( 35 ).

79.

Toto ustanovenie nezavádza pre nemeckú vládu numerus clausus organizácií, na ktoré sa vzťahuje výnimka článku 10 písm. h) smernice 2014/24. Uznanie za „charitatívne organizácie“ by preto nebolo nevyhnutnou podmienkou na to, aby neziskový subjekt využil uvedenú výnimku. ( 36 )

80.

V prejednávanej veci však nie je dôležité to, že vnútroštátny právny predpis nebráni uznaniu za neziskové subjekty tým subjektom, ktoré zodpovedajú definícii pojmu „nezisková organizácia alebo združenie“ v zmysle článku 10 písm. h) smernice 2014/24, ( 37 ) ale to, že priznáva tento status organizáciám, ktoré nezodpovedajú definícii tohto pojmu.

81.

Ako uvádza vnútroštátny súd, „zákonné uznanie organizácie za organizáciu civilnej ochrany a civilnej obrany podľa vnútroštátneho práva nutne nezávisí od toho, či organizácia pôsobí na neziskovom princípe“ ( 38 ).

82.

Ak by to bola pravda, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu, potom uznanie organizácie za charitatívnu organizáciu podľa vnútroštátneho práva nie je dostatočné na to, aby sme došli k záveru, že ide o neziskovú organizáciu alebo združenie v zmysle článku 10 písm. h) smernice 2014/24. O neziskovú organizáciu alebo združenie ide iba vtedy, ak preukáže, že cieľom organizácie alebo združenia nie je dosahovanie ziskov, a ak sú náhodne získané, použijú ich na vykonanie činnosti v sociálnej oblasti.

83.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal Oberlandesgericht Düsseldorf (Vyšší krajinský súd Düsseldorf, Nemecko) takto:

Článok 10 písm. h) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES sa má vykladať v tom zmysle, že: