1.

Právo životného prostredia Európskej únie vyžaduje rôzne posudzovania vplyvov na životné prostredie. Pre jednotlivé plánované činnosti má mimoriadny význam posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa smernice o PVŽP ( 2 ) a primerané posúdenie vplyvov z hľadiska cieľov ochrany stanovených pre chránené územia podľa smernice o biotopoch ( 3 ).

2.

Prejednávaný návrh na začatie prejudiciálneho konania predložený v súvislosti s povolením obchvatu pri Kilkenny v Írsku dáva Súdnemu dvoru príležitosť spresniť obsahové požiadavky týchto posúdení, najmä vzhľadom na druhy dotknuté plánovanou činnosťou a na posúdenie alternatív.

3.

Ťažkosti spôsobujú najmä otázky týkajúce sa spracovania alternatív v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie, ale všetky odpovede na položené otázky môžu značne prispieť k právnej istote pri vykonaní týchto dvoch typov posudzovania.

4.

Článok 1 písm. e) smernice o biotopoch definuje stav ochrany prirodzeného biotopu ako:

„Stav ochrany prirodzeného biotopu znamená súbor vplyvov pôsobiacich na prirodzený biotop a jeho typické druhy, ktoré môžu ovplyvniť jeho dlhodobé prirodzené rozdelenie, štruktúru a funkcie, ako aj dlhodobé prežitie jeho typických druhov v rámci územia uvedeného v článku 2.

Stav ochrany prirodzeného biotopu sa bude považovať za ‚priaznivý‘, keď:

5.

Článok 2 ods. 2 a 3 smernice o biotopoch obsahuje hlavné ciele ich použitia:

„2.   Navrhnú sa opatrenia prijaté podľa tejto smernice, aby sa zachovali v prirodzenom stave ochrany [v priaznivom stave ochrany – neoficiálny preklad] alebo do takéhoto stavu obnovili prirodzené biotopy a druhy divokej fauny a flóry európskeho významu.

3.   Opatrenia prijaté podľa tejto smernice berú do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne požiadavky a regionálne a miestne charakteristiky.“

6.

Posúdenie plánov a projektov je upravené v článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch takto:

„Akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality alebo nie je potrebný pre ňu, ale môže pravdepodobne významne ovplyvniť túto lokalitu, či už samotne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, podlieha primeranému odhadu jeho dosahov na danú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality [posúdeniu vplyvu na územie z hľadiska cieľov ochrany územia – neoficiálny preklad]. Na základe výsledkov zhodnotenia dosahov [posúdenia vplyvov – neoficiálny preklad] na lokalitu a podľa ustanovení odseku 4 príslušné vnútroštátne orgány súhlasia s plánom alebo projektom iba po presvedčení sa, že nepriaznivo neovplyvní integritu príslušnej lokality, a v prípade potreby po získaní stanoviska verejnosti.“

7.

Podľa článku 7 smernice o biotopoch sa článok 6 ods. 2 až 4 vzťahuje aj na osobitne chránené územia, ktoré boli stanovené podľa článku 4 smernice o vtáctve ( 4 ).

8.

Podstata posudzovania vplyvov na životné prostredie je zakotvená v článku 3 smernice o PVŽP:

„Posudzovanie dopadu na životné prostredie identifikuje, popíše a posúdi náležitým spôsobom, pri každom prípade jednotlivo a v súlade s článkami 4 až 12, priame a nepriame vplyvy projektu na nasledujúce faktory:

9.

Článok 5 ods. 1 a 3 smernice o PVŽP stanovuje, ktoré informácie musí navrhovateľ predložiť:

„1.   V prípade projektov, ktoré podľa článku 4 podliehajú posúdeniu dopadu na životné prostredie v súlade s týmto článkom a článkami 6 až 10, členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie toho, aby navrhovateľ predložil vo vhodnej forme informácie, ktoré sú uvedené v prílohe IV, ak:

2.   …

3.   Informácia, ktorú má poskytnúť navrhovateľ v súlade s odsekom 1, musí obsahovať najmenej:

10.

Príloha IV smernice o PVŽP spresňuje informácie, ktoré majú byť predložené podľa článku 5, najmä informácie týkajúce sa alternatív a špecifických vplyvov na životné prostredie, ktoré treba posúdiť:

„2.   Náčrt hlavných alternatív rozvíjaných navrhovateľom a naznačenie hlavných dôvodov pre výber so zreteľom na ich vplyv na životné prostredie.

3.   Popis vplyvov na životné prostredie, ktoré bude pravdepodobne významne zasiahnuté navrhovaným projektom, vrátane a najmä populácie, fauny, flóry, pôdy, vzduchu, klimatických faktorov, materiálov, vrátane architektonických a archeologických pamiatok, krajiny a vzájomných vzťahov medzi uvedenými faktormi.“

11.

Odôvodnenie 13 smernice o PVŽP sa vzťahuje na konanie scoping podľa článku 5 ods. 2 smernice o PVŽP:

„Je vhodné ustanoviť postup, ktorý umožní navrhovateľovi získať stanovisko od príslušných orgánov k obsahu a rozsahu informácií, ktoré majú byť vypracované a predložené na posúdenie. Členské štáty v rámci tohto postupu môžu požadovať od navrhovateľa poskytnutie, okrem iného, aj alternatívy na projekty, pre ktoré zamýšľa predložiť žiadosť.“

12.

An Bord Pleanála (Úrad územného plánovania, ďalej len „An Bord Pleanála“) je írsky orgán príslušný na udeľovanie povolení týkajúcich sa projektu výstavby cestnej komunikácie, ktorý zodpovedá za určovanie rozsahu požadovaných informácií týkajúcich sa posudzovania vplyvov na životné prostredie a posudzovanie predložených informácií.

13.

V roku 2008 navrhovateľ, ktorým je Kilkenny County Council (zastupiteľstvo grófstva Kilkenny, Írsko), predložil An Bord Pleanála žiadosť o schválenie projektu výstavby cestnej komunikácie, ktorého súčasťou bola nová cesta a most cez rieku Nore, a vyvlastnenia potrebných pozemkov. Cieľom tohto obchvatu je okrem iného v záujme zníženia dopravného zaťaženia centra mesta dokončiť úplný cestný okruh mesta Kilkenny. Plánovaná cesta prechádza cez viaceré chránené prírodné územia: Special Protection Area (územie osobitnej ochrany, ďalej len „ÚOO“) „River Nore SPA“ (kód Natura 2000 IE0004233) označené podľa smernice o vtáctve, candidate Special Area of Conservation (navrhované osobitne chránené územie, ďalej len „budúce OCHÚ“) v zmysle smernice o biotopoch, konkrétne „River Barrow and River Nore SAC“ (kód Natura 2000 IE0002162), a National Heritage Area (navrhované územie národného dedičstva, ďalej len „NHA“).

14.

Dňa 11. júla 2014 vydala An Bord Pleanála rozhodnutie, ktorým schválila projekt výstavby cestnej komunikácie, označovaný ako rozšírenie severného obchvatu mesta Kilkenny, a príslušný príkaz na vyvlastnenie. Žalobcovia sa na írskom High Court (Vyšší súd, Írsko) domáhajú súdneho preskúmania tohto rozhodnutia a vydania rozhodnutia, ktorým sa uvedené rozhodnutie zruší z dôvodu rozporu s právom EÚ.

15.

High Court (Vyšší súd) v tomto konaní 4. mája 2017 rozhodol, že podá tento návrh na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor, ktorý bol doručený 28. júla 2017:

16.

Svoje písomné pripomienky podali pán Holohan a i., An Bord Pleanála, Írsko, Česká republika, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, ako aj Európska komisia. Česká republika sa však nezúčastnila pojednávania, ktoré sa konalo 16. mája 2018.

17.

Ďalej odpoviem najprv na otázky týkajúce sa smernice o biotopoch a potom na otázky týkajúce sa smernice o PVŽP.

18.

Otázky týkajúce sa smernice o biotopoch sa týkajú najprv rozsahu posúdenia podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch (o tom pozri 1. časť), potom rozhodovacích právomocí, ktoré možno pri schvaľovaní projektu podľa tohto ustanovenia delegovať na navrhovateľa (o tom pozri 2. časť), a napokon požiadaviek na odôvodnenie schválenia plánovanej činnosti (o tom pozri 3. časť).

19.

Prvé tri otázky, ktoré položil High Court (Vyšší súd), sa týkajú rozsahu posúdenia podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch. Tento súd sa konkrétne pýta, či určité informácie musia byť uvedené vo vyhlásení o vplyvoch na životné prostredie v rámci sústavy Natura.

20.

Smernica o biotopoch však neurčuje žiadny zvláštny spôsob na vykonanie takéhoto posúdenia ( 5 ) a už vôbec nekladie žiadne špecifické požiadavky na „Natura Impact Statement“ stanovené v írskom práve. An Bord Pleanála okrem toho uvádza, že popri tomto dokumente boli predložené ďalšie stanoviská, pričom všetky musia byť zohľadnené v rámci posúdenia podľa článku 6 ods. 3.

21.

V rámci odpovede na tieto otázky však môže Súdny dvor objasniť, aké požiadavky treba klásť na posúdenie podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch.

22.

High Court (Vyšší súd) chce svojou prvou otázkou zistiť, či posúdenie podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch musí v celom rozsahu uviesť biotopy a druhy, v súvislosti s ktorými bola lokalita zaradená medzi lokality európskeho významu. Táto otázka vznikla v súvislosti s tým, že rôzne druhy a typy biotopov, na ktorých ochranu bola lokalita označená ako lokalita európskeho významu, nie sú spomenuté v predložených dokumentoch na posúdenie.

23.

Ďalej objasním, že posúdenie síce jednoznačne musí vylúčiť akékoľvek významné ovplyvnenie všetkých typov biotopov a druhov chránených v danej lokalite, ale môže k tomu dôjsť aj nepriamo.

24.

Článok 6 smernice o biotopoch obsahuje množstvo osobitných povinností a postupov, ktorých cieľom je, ako vyplýva z článku 2 ods. 2 tejto smernice, zachovať v priaznivom stave ochrany alebo do takéhoto stavu obnoviť prirodzené biotopy a druhy divokej fauny a flóry európskeho významu. ( 6 )

25.

Na tento účel článok 6 ods. 3 smernice o biotopoch stanovuje posúdenie, ktorého cieľom je pomocou ex ante kontroly zabezpečiť, aby sa plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou dotknutej lokality alebo pre ňu nie je nevyhnutný, ale môže ju významne ovplyvniť, povolil len za predpokladu, že (skutočne) nebude mať nepriaznivý vplyv na integritu tejto lokality. ( 7 )

26.

Podľa článku 6 ods. 3 prvej vety smernice o biotopoch takýto plán alebo projekt, ak nemožno na základe objektívnych skutočností vylúčiť, že ovplyvní predmetnú lokalitu významným spôsobom, a to samostatne alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, podlieha príslušnému posúdeniu vplyvov na túto lokalitu z hľadiska stanovených cieľov ochrany. ( 8 ) V tejto súvislosti vzhľadom na najlepšie vedecké poznatky v danej oblasti musia byť zistené všetky aspekty predmetného plánu alebo projektu, ktoré môžu ovplyvniť ciele ochrany tejto lokality. ( 9 ) Toto posúdenie sa musí konkrétne vykonať s ohľadom na vlastnosti a podmienky životného prostredia príznačné pre lokalitu, ktorej sa takýto plán alebo projekt týka. ( 10 )

27.

Plán alebo projekt treba hodnotiť ako spôsobilý významne ovplyvniť chránenú lokalitu, ak môže ohrozovať stanovené ciele jej ochrany. ( 11 ) Nepriaznivo neovplyvniť integritu lokality ako prirodzeného biotopu v zmysle článku 6 ods. 3 druhej vety smernice o biotopoch predpokladá zachovať ju v priaznivom stave ochrany. Na to je potrebné trvalé zachovanie základných vlastností dotknutej lokality súvisiacich s prítomnosťou určitého typu prirodzeného biotopu, ktorého cieľ ochrany odôvodnil zaradenie tejto lokality do zoznamu lokalít európskeho významu v zmysle tejto smernice. ( 12 ) To musí adekvátne platiť aj pre chránené druhy.

28.

Česká republika správne tvrdí, že vplyvy na určité typy biotopov a druhy uvedené v prílohách I a II smernice o biotopoch, ako aj na sťahovavé vtáky a vtáky uvedené v prílohe I smernice o vtáctve, ktoré sa síce vyskytujú v chránenom území, ale na ktoré sa nevzťahujú ciele ochrany, naopak v zásade nemusia byť skúmané. Platí to však iba vtedy, ak je ich výskyt taký nepatrný, že by nemuseli byť dodatočne zahrnuté medzi ciele ochrany danej lokality.

29.

Napokon posúdenie uskutočnené podľa článku 6 ods. 3 prvej vety smernice o biotopoch nemôže mať medzery. Musí obsahovať úplné, presné a definitívne zistenia a závery, ktoré môžu odstrániť akúkoľvek dôvodnú vedeckú pochybnosť, pokiaľ ide o následky prác plánovaných v dotknutej lokalite. ( 13 ) Posúdenie však nemožno považovať za „primerané“ v zmysle článku 6 ods. 3 prvej vety smernice o biotopoch, ak chýbajú aktuálne údaje o chránených biotopoch a druhoch. ( 14 )

30.

Z posudzovania preto musí jednoznačne vyplývať, prečo chránené typy biotopov a chránené druhy nebudú vystavené nepriaznivým vplyvom. V tejto súvislosti sa môže v určitých prípadoch dostatočné konštatovať, že na dotknutých plochách sa vyskytujú iba určité chránené typy biotopov a chránené druhy, t. j. že iné typy biotopov a druhy chránené v danej lokalite sa tam nevyskytujú. Z posúdenia však musí vyplývať, že práce na dotknutých plochách nemôžu mať nepriaznivý vplyv na tieto iné typy biotopov a druhy, pokiaľ sa vyskytujú na iných plochách danej lokality.

31.

Naproti tomu samotná neexistencia zmienky o určitých typoch biotopov alebo druhoch spravidla nepredstavuje úplné, presné a definitívne zistenia a závery, ktoré môžu odstrániť akúkoľvek dôvodnú vedeckú pochybnosť, pokiaľ ide o následky prác plánovaných v dotknutej lokalite.

32.

Na prvú otázku treba preto odpovedať tak, že v rámci posúdenia podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch síce nemusia byť v celom rozsahu výslovne uvedené biotopy a druhy, v súvislosti s ktorými je lokalita zaradená medzi lokality európskeho významu alebo je chránená ako osobitne chránené územie podľa smernice o vtáctve, avšak toto posúdenie musí aspoň nepriamo obsahovať úplné, presné a definitívne zistenia a závery, ktoré môžu odstrániť akúkoľvek dôvodnú vedeckú pochybnosť, pokiaľ ide o vplyv posudzovaných prác na chránené typy biotopov a druhy.

33.

High Court (Vyšší súd) chce svojou druhou otázkou zistiť, či smernica o biotopoch vyžaduje, že v rámci posúdenia podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch musí byť uvedený a rozobratý potenciálny vplyv na všetky druhy (a nie len na chránené druhy), ktoré dotvárajú chránený biotop a sú jeho súčasťou.

34.

Ako som už uviedla vyššie ( 15 ), pre požiadavky tohto posúdenia sú rozhodujúce ciele ochrany danej lokality, t. j. v prvom rade chránené druhy a typy biotopov. Jednako môže byť nevyhnutné zahrnúť do posúdenia nepriaznivé vplyvy na iné druhy a biotopy.

35.

Iné druhy sú pre posúdenie v každom prípade relevantné v rozsahu, v akom sú súčasťou chránených biotopov. Ako poznamenal pán Holohan a i., je to stanovené v definícii stavu ochrany prirodzeného biotopu v článku 1 písm. e) smernice o biotopoch. Zahŕňa výslovne charakteristické druhy dotknutého biotopu. Nepriaznivý vplyv na tieto druhy na plochách, ktoré tento typ biotopu zahŕňa, by nepriaznivým vplyvom vystavilo aj dotknutý biotop.

36.

Otázku, ktoré druhy sú pre určité biotopy charakteristické, definuje smernica o biotopoch iba v základných rysoch, pretože čiastočne vyplývajú z označenia dotknutých typov biotopov, ktoré sa často vzťahujú na určité druhy rastlín. Napríklad prioritný typ „zvyškové naplaveninové lesy“Alnus glutinosa a Fraxinus excelsior (Alno‑Padion, Alnion incanae, Salicion albae) (kód Natura 2000 91E0*), ktorý sa vyskytuje v dotknutom budúcom OCHÚ, obsahuje už vo svojom názve jelšu lepkavú (Alnus glutinosa) a jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), ako aj čremchu strapcovitú (Prunus padus), jelšu sivú (Alnus incana) a vŕbu bielu (Salix alba).

37.

Vedecký výskum a diskusie o rôznych typoch biotopov by mali umožniť identifikovať ďalšie charakteristické druhy. Interpretačná príručka Komisie týkajúca sa typov biotopov podľa prílohy I smernice o biotopoch ( 16 ) obsahuje v tejto súvislosti cenné informácie, hoci, samozrejme, nie je právne záväzná.

38.

Pre uvedený typ biotopu 91E0* je tam okrem druhov stromov, ktoré vyplývajú už zo samotného názvu, uvedený topoľ čierny (Populus nigra), vŕba krehká (Salix fragilis), breza plstnatá (Betula pubescens), brest horský (Ulmus glabra) a takmer 20 druhov vrstiev bylín.

39.

Charakteristické druhy chránených typov biotopov pritom nie sú obmedzené iba na rastlinné druhy. Interpretačná príručka Komisie napríklad pre typ biotopu „Ústia riek“ (kód Natura 2000 1130), ktorý je tiež súčasťou budúceho OCHÚ, ale pravdepodobne nebude dotknutý sporným projektom, uvádza bentické spoločenstvá bezstavovcov (napríklad mušle alebo slimáky a veľa malých živočíchov), ako aj okolnosť, že tento typ biotopu zahŕňa dôležité územia poskytujúce potravu pre mnoho vtákov. ( 17 )

40.

Okrem toho aj biotopy a druhy, ktoré nie sú výslovne chránené, môžu zohrávať podstatnú úlohu pri ochrane chránených typov biotopov a druhov. Česká republika v tejto súvislosti správne spomína ich význam pri poskytovaní potravy chráneným druhom, ale môžu mať aj ďalšie funkcie v životnom cykle chránených druhov.

41.

Skutočnosť, že určité biotopy môžu mať veľký význam pre rozmnožovanie druhov, je podľa všetkého známa. Priechodnosť riek a potokov je preto predpokladom toho, aby sa sťahovavé ryby, ako napríklad losos obyčajný (Salmo salar), mohli dostať do svojich reprodukčných zón.

42.

Niektoré chránené druhy sú vo svojom životnom cykle tiež čiastočne závislé na konkrétnych iných druhoch. Larva perlorodky riečnej (Margaritifera margaritifera) a endemická mušľa perlorodka riečna Nore (Margaritifera durrovensis), ktoré sa vyskytujú v dotknutom budúcom OCHÚ, napríklad žijú určitý čas ako parazity v žiabrach pstruha potočného (Salmo trutta fario) alebo lososa. ( 18 )

43.

To, prirodzene, neznamená, že nepriaznivé vplyvy na charakteristické druhy chránených typov biotopov a na ďalšie relevantné druhy a biotopy sa majú nevyhnutne považovať za ohrozenie cieľov ochrany chráneného územia, ktoré bráni schváleniu plánu alebo projektu. Ohrozenia takéhoto druhu bránia dotknutému projektu iba vtedy, pokiaľ zakladajú dôvodné vedecké pochybnosti o tom, že neovplyvnia nepriaznivo stav ochrany chránených typov biotopov a druhov v príslušnej lokalite.

44.

Posúdenie podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch preto zahŕňa vplyvy na ciele ochrany danej lokality primerane iba vtedy, ak zahŕňa nepriaznivé vplyvy na charakteristické druhy chránených typov biotopov a na ďalšie druhy a biotopy, pokiaľ sú nevyhnutné na ochranu chránených typov biotopov a druhov.

45.

High Court (Vyšší súd) chce svojou treťou otázkou zistiť, či v rámci posúdenia podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch musí byť výslovne uvedený vplyv plánovaného projektu na chránené druhy a biotopy nachádzajúce sa tak v lokalite, ktorá je osobitne chráneným územím, ako aj mimo nej.

46.

V tejto súvislosti pán Holohan a i. správne zdôrazňujú článok 2 ods. 3 smernice o biotopoch. Podľa tohto ustanovenia opatrenia prijímané na základe tejto smernice musia brať do úvahy okrem iného regionálne a miestne špecifiká. Vo vzťahu k posúdeniu prípadných nepriaznivých vplyvov na danú lokalitu to znamená, že ich nemožno posudzovať izolovane od okolia lokality a od osobitostí vyskytujúcich sa v tejto lokalite.

47.

Aj Súdny dvor už uznal, že aktivity mimo chránených území, ktoré majú nepriaznivý vplyv na lokality, musia byť tiež posúdené podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch. ( 19 ) V tejto súvislosti je pre prejednávané konanie relevantný najmä rozsudok týkajúci sa elektrárne Moorburg. Týkal sa skutočnosti, že chladenie elektrárne by mohlo spôsobiť zabíjanie rýb, pre ktorých rozmnožovanie boli zriadené chránené územia smerom proti prúdu rieky. Keďže kvôli elektrárni existovalo riziko, že do týchto lokalít sa dostane menej rýb, tento projekt elektrárne mal ako taký nepriaznivý vplyv na chránené územia.

48.

Pre posúdenie podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch má tak význam nepriaznivý vplyv na druhy mimo budúceho OCHÚ alebo ÚOO, ak sú chránené priamo alebo ako charakteristické druhy chránených biotopov, alebo pokiaľ sú nevyhnutné v inej forme na účely ochrany chránených biotopov a druhov.

49.

Význam môže mať aj nepriaznivý vplyv na biotopy mimo chránených území. Platí to najmä vtedy, keď chránené územie síce chráni určité druhy, ale nezahŕňa všetky biotopy, ktoré tieto druhy využívajú. V tomto prípade by zhoršenie takýchto biotopov nachádzajúcich sa mimo chránených oblastí mohlo mať vplyv aj na chránené výskyty druhov v chránených územiach.

50.

Nechcem vylúčiť ani to, že z vedeckého hľadiska možno nájsť určité súvislosti medzi vplyvmi, ktoré vedú k tomu, že nepriaznivé vplyvy na biotopy nachádzajúce sa mimo chránených území majú vplyv nielen na druhy, ale aj na biotopy v rámci chránených území.

51.

Otázka, či v prípade biotopov nachádzajúcich sa mimo chránených území ide o typy biotopov podľa prílohy I smernice o biotopoch, sa však zdá na prvý pohľad bezvýznamná. Takéto biotopy sú totiž ako také v zásade chránené iba v rámci chránených území.

52.

Posúdenie podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch musí preto zahŕňať aj nepriaznivé vplyvy na druhy a biotopy nachádzajúce sa mimo chránených území, pokiaľ môžu mať negatívny vplyv na ciele ochrany chránených území.

53.

Ôsmou otázkou sa má zistiť, či je zlučiteľné so smernicou o biotopoch, aby podrobnosti stavebnej fázy (napríklad umiestnenie staveniska a stavebných trás) boli ponechané na rozhodnutie prijaté po udelení povolenia, a ak áno, či môže príslušný orgán povoliť, aby navrhovateľ, v prejednávanom prípade zastupiteľstvo grófstva Kilkenny, rozhodol o takých záležitostiach v súvislosti s udeleným povolením projektu jednostranným rozhodnutím, ktoré sa má oznámiť príslušnému orgánu, čiže An Bord Pleanála, pričom tento orgán ho nemusí schváliť.

54.

Podľa článku 6 ods. 3 druhej vety smernice o biotopoch príslušné vnútroštátne orgány súhlasia s plánom alebo projektom iba po presvedčení sa, že nepriaznivo neovplyvní integritu príslušnej lokality.

55.

Posúdenie podľa článku 6 ods. 3 prvej vety smernice o biotopoch nemôže mať medzery. Musí obsahovať úplné, presné a definitívne zistenia a závery, ktoré môžu odstrániť akúkoľvek dôvodnú vedeckú pochybnosť, pokiaľ ide o následky prác plánovaných v dotknutej lokalite. ( 20 )

56.

Navrhovateľovi preto možno prenechať len tie rozhodnutia, pri ktorých nie sú žiadne dôvodné vedecké pochybnosti o tom, že ich účinky nebudú mať nepriaznivý vplyv na lokalitu.

57.

Takéto pochybnosti môžu byť vylúčené najmä dostatočne špecifickými podmienkami na udelenie povolenia, ktoré stanovujú rámec pre tieto rozhodnutia, takže nemôžu mať nepriaznivý vplyv na lokalitu ako takú.

58.

Otázku, či sú tieto požiadavky splnené, musí vnútroštátny súd posúdiť vo svetle konkrétnych okolností predmetného projektu.

59.

Pokiaľ komplexné posúdenie podmienok týkajúcich sa podrobností stavebnej fázy nebolo možné v čase, keď bol v zásade schválený plán alebo projekt, musí sa vykonať – ako poznamenala Česká republika – viacetapové posudzovacie a povoľovacie konanie. Tento postup je známy z oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie. ( 21 )

60.

Na ôsmu otázku treba preto odpovedať tak, že v súvislosti s udeleným povolením projektu podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch možno podrobnosti stavebnej fázy ponechať na jednostranné rozhodnutie navrhovateľa len vtedy, pokiaľ sú vylúčené akékoľvek dôvodné vedecké pochybnosti o tom, že účinky tohto rozhodnutia nebudú mať nepriaznivý vplyv na lokalitu ako takú.

61.

Deviatou až jedenástou otázkou chce High Court (Vyšší súd) zistiť viac informácií o požiadavkách na odôvodnenie vo vzťahu k rozhodnutiu podľa článku 6 ods. 3 druhej vety smernice o biotopoch, najmä v súvislosti s tým, či rozhodujúci orgán musí výslovne vyvrátiť určité pochybnosti o tom, či sú predložené informácie dostatočné.

62.

Z hľadiska práva Únie môže byť tento súbor otázok zle pochopený, pretože z odôvodnenia vyžadovaného článkom 296 ods. 2 ZFEÚ musia jasne a jednoznačne vyplývať iba úvahy inštitúcie, ktorá akt prijala, umožňujúce dotknutým osobám pochopiť dôvody prijatia opatrenia a príslušnému súdu preskúmať ho. ( 22 ) O to však v prejednávanom prípade nejde.

63.

Vo vnútroštátnom konaní je skôr sporné, či uvedené dôvody sú dostatočné, aby odôvodňovali rozhodnutie An Bord Pleanála. Účastníci konania totiž súhlasne uznávajú, že podľa článku 6 ods. 3 druhej vety smernice o biotopoch možno plán alebo projekt schváliť len vtedy, ak obsahuje úplné, presné a definitívne zistenia a závery, ktoré môžu odstrániť akúkoľvek dôvodnú vedeckú pochybnosť, pokiaľ ide o následky prác plánovaných v dotknutej lokalite. ( 23 ) Toto posúdenie musí preto celkovo dostatočne presne a jasne preukázať, prečo sú vylúčené akékoľvek dôvodné vedecké pochybnosti.

64.

Írsko to v tejto súvislosti správne porovnáva s judikatúrou týkajúcou sa smernice o PVŽP, podľa ktorej rozhodnutia podľa tejto smernice samy osebe nemusia obsahovať dôvody, avšak v prípade, keď o to dotknutá osoba požiada, príslušný orgán je povinný oznámiť tejto osobe dôvody prijatia sporného rozhodnutia alebo jej na žiadosť poskytnúť relevantné informácie a dokumenty. ( 24 )

65.

To platí aj pre rozhodnutia prijaté na základe článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch, keďže ani toto ustanovenie neurčuje konkrétnu formu schválenia projektu, ale obmedzuje sa na to, že vyžaduje primerané posúdenie. Je preto možné namiesto výslovného odôvodnenia rozhodnutia odkázať na materiály, ktoré stelesňujú posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Treba však zdôrazniť, že tento postup nesmie viesť k obmedzeniu účinnej ochrany práva dotknutej osoby. ( 25 )

66.

Na tomto základe možno na jednotlivé otázky odpovedať pomerne ľahko.

67.

Deviata otázka má vysvetliť, či je príslušný orgán povinný uviesť, do akej miery vedecký posudok, ktorý mu bol predložený, dostatočne podrobne a jasne svedčí v prospech vyžiadania ďalších informácií pred udelením povolenia projektu, aby rozptýlil akékoľvek pochybnosti o zmysle a účinku takého posudku.

68.

Otázka, či existuje takáto povinnosť, závisí v podstate od toho, nakoľko je jasný obsah dotknutého posudku. Pokiaľ tento posudok už sám osebe dostatočne jasne vylučuje akékoľvek dôvodné vedecké pochybnosti, orgán už nemusí nič ďalšie vysvetľovať.

69.

Pokiaľ posudok sám osebe nevylúči takéto pochybnosti s potrebnou jasnosťou, potom môže orgán schváliť projekt len vtedy, ak uvedie ďalšie informácie, ktoré odstránia zostávajúce pochybnosti.

70.

Desiata otázka sa týka záveru inšpektora príslušného orgánu, ktorým sa tento orgán neriadi.

71.

Aj v tejto súvislosti je kritériom potreby uviesť ďalšie informácie vylúčenie dôvodných vedeckých pochybností. Ak záver inšpektora zakladá takéto pochybnosti, projekt je možné schváliť len vtedy, ak orgán uvedie ďalšie informácie, ktoré tieto pochybnosti vyvrátia.

72.

Na rozdiel od tvrdenia An Bord Pleanála a Írska v tejto súvislosti nie je podstatné, aký je vzťah medzi inšpektorom a orgánom. Rozhodujúce je skôr to, či jeho záver zakladá dôvodné vedecké pochybnosti o zisteniach, z ktorých daný orgán vychádza.

73.

Napokon cieľom jedenástej otázky je zovšeobecniť doterajšie zistenia o povinnosti odôvodnenia. Táto otázka má objasniť, či orgán musí podrobne a výslovne odôvodniť každú časť svojho rozhodnutia.

74.

Aj v tejto súvislosti platí, že príslušný orgán musí tie časti svojho rozhodnutia, ktoré by mohli byť príčinou dôvodných vedeckých pochybností, v každom prípade odôvodniť tak podrobne a výslovne, aby boli takéto pochybnosti vylúčené.

75.

V rozsahu, v akom An Bord Pleanála predovšetkým zdôrazňuje, že jej rozhodnutie vychádza nielen z vyhlásenia o vplyvoch na životné prostredie v rámci sústavy Natura, ale aj z množstva ďalších informácií, treba poznamenať, že z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé, z ktorej z týchto informácií vychádzala. Pokiaľ si predložené informácie vzájomne odporujú, odôvodnenie musí rozpory odstrániť tak, aby boli vylúčené akékoľvek dôvodné vedecké pochybnosti o rozhodnutí.

76.

Na deviatu až jedenástu otázku treba preto odpovedať tak, že príslušný orgán musí tie časti svojho rozhodnutia o schválení projektu podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch, ktoré by mohli byť príčinou dôvodných vedeckých pochybností o tom, že účinky tohto projektu nebudú mať nepriaznivý vplyv na lokalitu, odôvodniť tak podrobne a výslovne, aby boli takéto pochybnosti vylúčené. Platí to najmä pre pochybnosti, ktoré vyplývajú zo záveru inšpektora. Orgán síce môže na účely odôvodnenia odkázať na vedecký posudok, ale aj ten musí byť spôsobilý vylúčiť akékoľvek dôvodné vedecké pochybnosti.

77.

Pokiaľ ide o otázky týkajúce sa smernice o PVŽP, najprv treba určiť jej znenie uplatniteľné z hľadiska časovej pôsobnosti. Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa síce na rôznych miestach vzťahuje na smernicu v jej zmenenom znení, ale najnovšie zmeny zavedené smernicou 2014/52/EÚ ( 26 ) sa podľa jej článku 3 vzťahujú iba na projekty, v prípade ktorých boli začaté určité procesné kroky po 16. máji 2017. Spor vo veci samej sa však týka povolenia z 11. júla 2014, na ktoré sa uplatňujú, ako uznáva aj vnútroštátny súd a účastníci konania, ešte pravidlá smernice o PVŽP v jej predchádzajúcom znení.

78.

Na základe toho odpoviem najprv na otázku týkajúcu sa vplyvov na určité druhy a potom vysvetlím otázky týkajúce sa posúdenia alternatív.

79.

Štvrtá otázka sa týka objasnenia následkov na životné prostredie v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie. Má sa objasniť, či vo vyhlásení o vplyvoch na životné prostredie musí byť výslovne uvedené, či bude mať plánovaný projekt významný vplyv na druhy uvedené v tomto vyhlásení.

80.

An Bord Pleanála má pochybnosti o relevantnosti tejto otázky pre vnútroštátne konanie, pretože táto otázka nie je ako predmet tohto konania prípustná. Proti tomu však treba namietať, že podľa ustálenej judikatúry ( 27 ) pri otázkach týkajúcich sa výkladu práva Únie položených vnútroštátnym súdom v rámci právnej úpravy a skutkových okolností, ktoré tento súd vymedzí na vlastnú zodpovednosť a ktorých správnosť Súdnemu dvoru neprináleží preverovať, platí prezumpcia relevantnosti. Súdny dvor môže odmietnuť rozhodnúť o prejudiciálnej otázke vnútroštátneho súdu iba vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými a právnymi podkladmi potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré mu boli položené. Podľa týchto kritérií je štvrtá otázka prípustná.

81.

V prípade vyhlásenia o vplyvoch na životné prostredie spomínaného vo štvrtej otázke ide o pojem írskeho práva, ktorého výklad nie je úlohou Súdneho dvora. Podľa informácií An Bord Pleanála týkajúcich sa Section 50(2) zákona Roads Act toto vyhlásenie zahŕňa v podstate informácie, ktoré musí navrhovateľ poskytnúť v súvislosti so svojou žiadosťou o povolenie podľa článku 5 ods. 3 smernice o PVŽP.

82.

Túto otázku preto chápem tak, že jej obsahom je, či navrhovateľ musí poskytnúť informácie podľa článku 5 ods. 3 smernice o PVŽP uvedené v otázke. Podľa písmena c) tohto ustanovenia informácia, ktorú má poskytnúť navrhovateľ, musí obsahovať najmenej okrem iného údaje potrebné na určenie a posúdenie hlavných vplyvov, ktoré by projekt mal na životné prostredie.

83.

Z článku 5 ods. 1 a prílohy IV bodu 3 smernice o PVŽP vyplýva, ktoré aspekty životného prostredia sa majú posúdiť. Navrhovateľ musí v tejto súvislosti predložiť popis vplyvov na životné prostredie, ktoré bude pravdepodobne významne zasiahnuté navrhovaným projektom, vrátane a najmä fauny a flóry. To zodpovedá cieľu posudzovania vplyvov na životné prostredie, uvedenému v článku 3 písm. a), ktorým je identifikovať, popísať a posúdiť priame a nepriame vplyvy projektu na živočíšstvo a rastlinstvo.

84.

Keďže fauna a flóra sú tvorené rôznymi druhmi, ktoré sa vyskytujú v danej oblasti, navrhovateľ musí poskytnúť informácie o vplyvoch na konkrétne druhy. Táto povinnosť však nezahŕňa všetky vplyvy na všetky vyskytujúce sa druhy, ale iba hlavné vplyvy. Toto obmedzenie na hlavné vplyvy je, mimochodom, potvrdené tým, že navrhovateľ musí podľa článku 5 ods. 1 smernice o PVŽP poskytnúť iba tie informácie, ktoré sú relevantné a ktoré možno legitímne očakávať.

85.

Pojem hlavné vplyvy sa má vykladať vo svetle článku 1 ods. 1 a článku 2 ods. 1 smernice o PVŽP, podľa ktorých projekty, ktoré pravdepodobne budú mať významný vplyv na životné prostredie, budú posúdené z hľadiska ich vplyvov. Vplyvy, ktoré nemôžu byť významné, však nie sú hlavnými vplyvmi v zmysle článku 5 ods. 3 smernice o PVŽP.

86.

V prípade otázky, aké vplyvy sa majú považovať za významné, môže záležať na rôznych hľadiskách. Podstatné usmernenia však treba odvodiť z právnej ochrany dotknutých prvkov životného prostredia.

87.

Možné vplyvy na druhy, ktoré sú chránené napríklad smernicou o biotopoch, alebo hoci aj vnútroštátnym právom, sa tak spravidla považujú za významné, ( 28 ) a preto o nich navrhovateľ musí poskytnúť informácie, aj keď sú dotknuté iba jednotlivé exempláre.

88.

Pokiaľ sú naopak dotknuté iba jednotlivé exempláre široko rozšírených druhov, ktoré nepodliehajú osobitnej ochrane, obvykle nejde o hlavné vplyvy, o ktorých musí navrhovateľ poskytnúť informácie.

89.

Na základe konkrétnych okolností konkrétneho prípadu možno dospieť k iným záverom o možných hlavných vplyvoch. Nepriaznivý vplyv na jeden jediný exemplár široko rozšíreného druhu by tak bol významný, ak by išlo o mimoriadny exemplár, napríklad mimoriadne starý strom.

90.

V prípade napadnutia povolenia pred súdom z dôvodu porušenia článku 5 ods. 3 smernice o PVŽP to znamená, že žalobca musí preukázať, aké možné významné vplyvy projektu navrhovateľ dostatočne nepreskúmal a nevysvetlil. Okolnosť, že určité druhy síce boli uvedené, ale neboli ďalej preskúmané, sama osebe v tejto súvislosti nestačí. V závislosti na tom, o aké druhy ide, môže byť pomerne jednoduché preukázať, prečo môžu byť prípadné vplyvy významné.

91.

Súhrnne treba na štvrtú otázku odpovedať tak, že navrhovateľ musí podľa článku 5 ods. 3 písm. c) smernice o PVŽP poskytnúť informácie nevyhnutné na zistenie a posúdenie možných významných vplyvov projektu na flóru a faunu. Nevyhnutné informácie zahŕňajú najmä vplyvy na chránené druhy, ako aj na druhy, ktorých výskyt má osobitný význam z iných dôvodov.

92.

Piata až siedma otázka sa týka informácií navrhovateľa o alternatívach k skúmanému projektu. V spore vo veci samej sa totiž kedysi zvažovalo, či by obchvat nemohol rieku „preklenúť“ prostredníctvom mostu. Tento stavebný variant však bol z finančných dôvodov odmietnutý. Cieľom otázok, ktoré položil High Court (Vyšší súd), je zistiť, či navrhovateľ predsa musí poskytnúť informácie o vplyvoch na životné prostredie takéhoto uskutočnenia stavebného projektu.

93.

Cieľom piatej otázky je zistiť, či sa má určitý variant považovať za „hlavnú alternatívu“ v zmysle článku 5 ods. 3 písm. d) smernice o PVŽP, aj keď ho navrhovateľ v skorom štádiu zamietol.

94.

Na účely posúdenia, aké alternatívy sa majú považovať za hlavné, by mal byť rozhodujúci význam týchto alternatív pre vplyvy projektu na životné prostredie, resp. pre vyhnutie sa týmto vplyvom. Cieľom smernice o PVŽP je totiž podľa jej článku 3 identifikovať, popísať a posúdiť vplyvy projektov na životné prostredie. Predstavenie alternatív je preto relevantné najmä v rozsahu, v akom by tieto alternatívy mohli ovplyvniť vplyvy projektu na životné prostredie.

95.

Okamih odmietnutia alternatívy je z tohto hľadiska irelevantný, nepriamo však môže ovplyvniť rozsah dôvodov, ktoré treba uviesť. Tento rozsah je predmetom šiestej a siedmej otázky.

96.

V zmysle článku 5 ods. 3 písm. d) smernice o PVŽP sa za hlavné považujú tie alternatívy, ktoré by mohli významne pôsobiť na vplyvy projektu na životné prostredie.

97.

Napriek tomu, že návrh na začatie prejudiciálneho konania nekladie žiadnu otázku v tejto súvislosti, pred zodpovedaním šiestej a siedmej otázky treba venovať pozornosť tomu, že článok 5 ods. 3 písm. d) smernice o PVŽP vyžaduje iba informácie o alternatívach vypracovaných navrhovateľom. Je pravda, že vnútroštátny súd vychádza z toho, že navrhovateľ „vypracoval“ uvedené alternatívne uskutočnenie obchvatu. Zásadné rozhodnutie normotvorcu Únie nadviazať na posúdenie vykonané navrhovateľom má však význam aj pre informácie, ktoré navrhovateľ poskytne o alternatívach, ktoré posúdil.

98.

Vzhľadom na cieľ politiky Únie v oblasti životného prostredia, ktorý je zakotvený v článku 191 ods. 2 ZFEÚ a článku 37 Charty základných práv a ktorým je zabezpečenie vysokej úrovne ochrany životného prostredia, ako aj vzhľadom na zásady predchádzania škodám a prevencie zakotvené v článku 191 ods. 2 sa zdá žiaduce posúdiť alternatívy k projektu čo najkomplexnejšie. Takýto postup by umožnil zvoliť si ten variant projektu, ktorý obmedzí jeho nepriaznivé vplyvy na životné prostredie na minimum.

99.

V súlade s touto úvahou zahŕňa správa o strategickom environmentálnom posudzovaní, ktorú treba vypracovať podľa článku 5 ods. 1 smernice o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie, ( 29 ) primerané alternatívy.

100.

V článku 5 ods. 3 písm. d) smernice o PVŽP však normotvorca Únie zvolil iný prístup. Podľa tohto ustanovenia informácie, ktoré má poskytnúť navrhovateľ, obsahujú najmenej náčrt hlavných alternatív vypracovaných navrhovateľom a určenie hlavných dôvodov na jeho výber so zreteľom na vplyvy na životné prostredie. Príloha IV bod 2 uvádza to isté.

101.

Ako to uvádza návrh na začatie prejudiciálneho konania, An Bord Pleanála a Írsko, toto legislatívne rozhodnutie jasne vyplýva aj z legislatívnej histórie smernice 97/11/ES ( 30 ). Tak Komisia ( 31 ), ako aj Parlament ( 32 ) totiž navrhli povinnosť, že navrhovateľ má predložiť popis hlavných alternatív. Tento návrh sa im ale nepodarilo presadiť.

102.

Navyše Komisia už v roku 1980 navrhla popis alternatív, ktoré sa zdajú byť rozumne možné, ( 33 ) pričom Rada už vtedy obmedzila túto povinnosť na text, ktorý možno nájsť aj v smernici o PVŽP, ktorá je uplatniteľná v súčasnosti. ( 34 )

103.

Najnovšie, ešte neúčinné zmeny zavedené smernicou 2014/52 aj napriek rozsiahlejším návrhom Komisie ( 35 ) a Parlamentu ( 36 ) v článku 5 ods. 1 písm. d) naďalej požadujú iba popis rozumných alternatív, ktoré navrhovateľ vypracoval.

104.

Legislatívna história teda v súvislosti s článkom 5 ods. 3 písm. d) smernice o PVŽP potvrdzuje záver, ktorý vyplýva zo znenia uvedeného ustanovenia, že navrhovateľ musí poskytnúť iba informácie o tých alternatívach, ktoré vypracoval, nie však o alternatívach, ktoré by síce mohli mať význam, ale ktorými sa nezaoberal.

105.

Rozsiahlejšie povinnosti týkajúce sa posúdenia alternatív, ktoré sú nezávislé od hmotnoprávnych požiadaviek kladených na príslušný projekt, vyplývajú z Dohovoru o Espoo, ktorý je spomenutý v návrhu na začatie prejudiciálneho konania. ( 37 ) Podľa článku 4 ods. 1 a dodatku II písm. b), c) a d) musí byť totiž poskytnutý popis rozumných variantov a ich vplyvov na životné prostredie.

106.

Dohovor však podľa svojho článku 2 ods. 2 neupravuje posudzovanie vplyvov pre všetky navrhované činnosti, ktoré podliehajú smernici o PVŽP, ale iba pre určité navrhované činnosti, ktoré môžu mať značne nepriaznivý vplyv presahujúci štátne hranice.

107.

Je pravda, že na účely jednotného uplatňovania by bolo žiaduce vykladať smernicu o PVŽP v súlade s dohovorom, ( 38 ) keďže smernica má z veľkej časti vykonať dohovor. ( 39 ) Aj právomoci Únie sa majú vykonávať v súlade s medzinárodným právom; v dôsledku toho sa má sekundárne právo Únie vykladať v súlade s jej medzinárodnými záväzkami. ( 40 )

108.

Vzhľadom na znenie článku 5 ods. 3 písm. d) smernice o PVŽP a na jeho legislatívnu históriu však nie je možné vykladať toto ustanovenie v tom zmysle, že určitý projekt možno schváliť len vtedy, ak sú popísané rozumné alternatívy a vyhodnotené ich vplyvy na životné prostredie.

109.

Otázka, či je úprava posudzovania alternatív podľa Dohovoru z Espoo pri určitých projektoch subsidiárne priamo uplatniteľná popri smernici o PVŽP, pretože vzhľadom na jeho znenie, ako aj na predmet a povahu tohto dohovoru obsahuje jasnú a presnú povinnosť, ktorej splnenie alebo účinky nezávisia od vydania žiadneho ďalšieho aktu, ( 41 ) nebola položená. Táto otázka by zrejme ani nebola relevantná pre konanie vo veci samej, pretože sporný projekt podľa všetkého nepatrí do oblasti pôsobnosti dohovoru. Súdny dvor sa preto nemusí vyjadriť k tejto otázke.

110.

Na prvý pohľad je neuspokojivé, že posúdenie alternatív v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie v rozhodujúcej miere závisí od navrhovateľa. Táto právna úprava však zodpovedá – aspoň v základných rysoch – v prvom rade procesnému charakteru smernice o PVŽP.

111.

Zo smernice o PVŽP totiž nevyplýva, či a ako musia byť pri rozhodovaní o projekte zohľadnené dôvody výberu z hľadiska vplyvov na životné prostredie. Táto smernica totiž neobsahuje hmotnoprávne požiadavky na schválenie projektu. ( 42 )

112.

Ani základná, resp. hlavná povinnosť vyplývajúca z článku 3 smernice o PVŽP, ktorou je nielen identifikovať a popísať priame a nepriame vplyvy projektu na určité faktory, ale ich aj posúdiť vhodným spôsobom v závislosti od každého konkrétneho prípadu, ( 43 ) a ktorú zdôrazňujú aj pán Holohan a i., nezakladá žiadne hmotnoprávne požiadavky na daný projekt.

113.

Navrhovateľ preto môže mať povinnosť zohľadniť a potom zdokumentovať alternatívy iba na základe iných právnych úprav.

114.

Povolenie podľa článku 6 ods. 4 smernice o biotopoch by tak predpokladalo neexistenciu alternatív. Takéto povolenie by v spore vo veci samej mohlo prichádzať do úvahy v prípade, ak by sa nepodarilo vylúčiť akúkoľvek dôvodnú vedeckú pochybnosť o tom, že projekt nebude mať nepriaznivý vplyv na dotknuté chránené územia.

115.

Okrem toho v prejednávanom prípade by bolo možné vyžadovať posúdenie alternatív aj z dôvodu ochrany vtáctva. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania totiž vyplýva, že – zrejme z dôvodu výskytu netopierov – nevyhnutnosť výnimiek zo systému prísnej ochrany podľa článku 12 smernice o biotopoch je predmetom diskusie. ( 44 ) Takéto výnimky sú podľa článku 16 prípustné len vtedy, pokiaľ neexistujú žiadne uspokojivé alternatívy.

116.

Možné je aj to, že povoľovací orgán požaduje od navrhovateľa informácie o alternatívach, ako stanovuje odôvodnenie 13 smernice o PVŽP. To by bolo potrebné najmä v prípade, keď orgán musí prijať rozhodnutie o schválení projektu v rámci svojej voľnej úvahy.

117.

A napokon, Spojené kráľovstvo správne tvrdí, že posúdenie alternatív v rámci strategického environmentálneho posudzovania plánov a projektov prinajmenšom čiastočne kompenzuje neexistenciu povinného posúdenia alternatív v rámci posudzovania vplyvov projektov na životné prostredie.

118.

Šiesta a siedma otázka majú objasniť, aké informácie musí navrhovateľ poskytnúť o vplyvoch alternatív na životné prostredie. Skutočnosť, či tieto informácie treba vôbec uviesť, je predmetom siedmej otázky, zatiaľ čo šiesta otázka sa zjavne týka rozsahu poskytnutia týchto informácií.

119.

Podľa článku 5 ods. 3 písm. d) smernice o PVŽP informácia, ktorú má poskytnúť navrhovateľ, musí obsahovať najmenej hlavné dôvody na jeho výber so zreteľom na vplyvy na životné prostredie.

120.

Táto právna úprava predstavuje ďalšiu formu systematického zamerania článku 5 ods. 3 písm. d) smernice o PVŽP na posúdenie alternatív navrhovateľom. Nemá prinajmenšom na základe tejto smernice povinnosť vychádzať pri svojom výbere z vplyvov rôznych alternatív na životné prostredie alebo vôbec pri svojom rozhodovaní zohľadniť vplyvy na životné prostredie. Jeho povinnosť sa skôr obmedzuje na uvedenie dôvodov na jeho výber v rozsahu, v akom sa týkajú vplyvov na životné prostredie.

121.

Pokiaľ však pri výbere nehrali žiadnu rolu vplyvy na životné prostredie, ako to bolo zrejme aj v prejednávanom prípade, ale iba finančné úvahy, potom ani neexistujú dôvody na výber, ktoré by mali byť uvedené.

122.

Článok 5 ods. 3 písm. d) smernice o PVŽP najmä nezakladá povinnosť identifikovať, popísať a posúdiť vplyvy alternatív na životné prostredie.

123.

Iná by však bola situácia v prípade, keď hmotnoprávne ustanovenia iných právnych úprav ukladajú navrhovateľovi povinnosť zohľadniť alternatívy. ( 45 ) Navrhovateľ ich potom podľa článku 5 ods. 3 písm. d) smernice o PVŽP spravidla musí popísať a musí uviesť dôvody, ktoré odôvodňujú výber zvolenej alternatívy v rámci týchto iných právnych úprav, pokiaľ sa tieto dôvody týkajú vplyvov na životné prostredie.

124.

Podľa článku 5 ods. 3 písm. d) smernice o PVŽP tak musí navrhovateľ uviesť dôvody, ktoré hrali rolu pri jeho výbere spomedzi rôznych alternatív, pokiaľ sa tieto dôvody týkajú vplyvov projektu a alternatív na životné prostredie.

125.

Súdnemu dvoru preto navrhujem, aby na návrh na začatie prejudiciálneho konania odpovedal takto: