1.

Jednou z foriem podpôr rozvoja vidieka financovaných prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) je pomoc na poskytovanie poradenských služieb pre poľnohospodárov. Vnútroštátne orgány vyberajú poradcov, ktorí majú poskytovať odborné poradenstvo uvedeným poľnohospodárom, v otvorených výberových konaniach, pričom v zásade ide o poradcov, ktorí spĺňajú primerané podmienky na plnenie tejto úlohy.

2.

V rámci jedného z týchto výberových konaní podala pani Tirkkonenová žiadosť o zápis do zoznamu poľnohospodárskych poradcov, pričom vyplnila požadované tlačivo. Nevyplnila však bod, v ktorom mala uviesť, či súhlasí s „podmienkami obsiahnutými v návrhu rámcovej zmluvy“, a preto orgán, ktorý vyhlásil výberové konanie, zamietol jej žiadosť.

3.

Ako vyplýva z rozhodnutia vnútroštátneho súdu, uvedený nedostatok by bolo možné odstrániť, ak by sa uplatnil vnútroštátny zákon, ktorý upravuje vzťahy medzi orgánmi verejnej moci a spravovanými subjektmi. Pokiaľ sa však uplatní vnútroštátny zákon o verejnom obstarávaní, tento nedostatok podľa všetkého nemožno odstrániť. Tak aspoň rozhodol fínsky správny orgán, ako aj prvostupňový súd, ktorý potvrdil jeho rozhodnutie.

4.

Za týchto okolností sa Korkein hallinto‑oikeus (Najvyšší správny súd, Fínsko) v konečnom dôsledku pýta, či mechanizmus výberu poľnohospodárskych poradcov, ktorý je predmetom sporu, zodpovedá pojmu „verejná zákazka“ v zmysle článku 1 ods. 2 písm. a) smernice 2004/18/ES ( 2 ).

5.

Pri zodpovedaní jeho otázky bude potrebné vziať do úvahy rozsudok Súdneho dvora týkajúci sa uvedeného ustanovenia, ktorý bol vydaný vo veci Falk Pharma ( 3 ) a ktorý podľa môjho názoru poskytuje dostatok usmernení na vyriešenie sporu.

6.

Podľa článku 1 („Vymedzenie pojmov“):

„…

…

…“

7.

Článok 32 („Rámcové dohody“) stanovuje:

„…

2.   Na účely uzatvorenia rámcovej dohody sa verejní obstarávatelia spravujú procesnými pravidlami uvedenými v tejto smernici pre všetky etapy až po zadanie zákaziek na základe rámcovej dohody. Pre výber zmluvných strán rámcovej dohody platia kritériá pre zadanie zákazky stanovené podľa článku 53.

Na základe rámcovej dohody sa zákazky zadávajú podľa postupu stanoveného v odsekoch 3 a 4. Tieto postupy sa môžu použiť len medzi verejnými obstarávateľmi a hospodárskymi subjektmi, ktoré sú pôvodnými zmluvnými stranami rámcovej dohody.

Pri zadávaní zákaziek na základe rámcovej dohody zmluvné strany nesmú za žiadnych okolností vykonať podstatné zmeny a doplnenia podmienok stanovených v danej rámcovej dohode, najmä v prípade uvedenom v odseku 3.

…

4.   Ak je rámcová dohoda uzatvorená s niekoľkými hospodárskymi subjektmi, ich počet nesmie byť nižší ako tri, pokiaľ existuje dostatočný počet hospodárskych subjektov spĺňajúcich kritériá výberu účastníkov a/alebo prijateľných ponúk, ktoré spĺňajú kritériá pre zadanie zákazky.

Na základe rámcových dohôd uzatvorených s niekoľkými hospodárskymi subjektmi sa zákazky môžu zadávať buď:

8.

V článku 53 („Kritériá pre zadanie zákazky“) sa uvádza:

Tieto váhy sa môžu vyjadriť stanovením intervalu s príslušným maximálnym rozpätím.

Ak podľa názoru verejného obstarávateľa nie je možné z preukázateľných dôvodov stanoviť váhy, verejný obstarávateľ uvedie v oznámení o vyhlásení zadávacieho konania alebo v zadávacích podkladoch alebo v prípade súťažného dialógu v informatívnom dokumente kritériá v klesajúcom poradí podľa významu.“

9.

Článok 15 ods. 3 stanovuje:

„Orgány alebo subjekty vybrané na poskytovanie poradenstva majú primerané zdroje v podobe kvalifikovaných zamestnancov, ktorí sa pravidelne vzdelávajú, a poradenskej praxe a spoľahlivosti v oblastiach, v ktorých poskytujú poradenstvo. Prijímatelia podpory v rámci tohto opatrenia sa vyberajú v rámci výziev na predloženie ponúk. Výberové konanie sa riadi právnymi predpismi o verejnom obstarávaní a je otvorené verejným aj súkromným subjektom. Je objektívne a vyraďuje kandidátov s konfliktom záujmov.

…“

10.

V článku 7 sa uvádza:

„Pri výzvach na predloženie ponúk uvedených v článku 15 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 sa musia dodržiavať uplatniteľné predpisy Únie a vnútroštátne pravidlá v oblasti verejného obstarávania. Náležite zohľadňujú, do akej miery žiadatelia spĺňajú kvalifikáciu uvedenú v článku zo strany žiadateľov [uvedenú v tomto článku – neoficiálny preklad].“

11.

Smernica 2004/18 bola do fínskeho vnútroštátneho právneho poriadku prebratá zákonom o verejnom obstarávaní (zákon č. 348/2007).

12.

Podľa článku 45 ods. 1 zákona o poskytovaní poľnohospodárskej pomoci (zákon č. 192/2003 v znení zákona č. 501/2014) sa poradcovia vyberajú v súlade s ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní na obdobie, ktoré uplynie ukončením rozvojového programu pre vidiecke oblasti v kontinentálnom Fínsku na roky 2014 až 2020.

13.

Podľa článku 45 ods. 2 zákona o poskytovaní poľnohospodárskej pomoci sú výber a schválenie poradcu podmienené tým, že poradca má dostatočné odborné znalosti, pokiaľ ide o obsah a rozsah poradenstva, ktoré má poskytovať. Rovnako musí spĺňať predpísané podmienky spôsobilosti.

14.

Dňa 16. septembra 2014 vyhlásila Maaseutuvirasto (fínska agentúra pre vidiek, ďalej len „Agentúra“) verejné obstarávanie na poskytovanie poradenských služieb pre poľnohospodárske podniky v rámci otvoreného konania vo forme rámcovej dohody na obdobie rokov 2015 až 2020.

15.

V oznámení o vyhlásení zadávacieho konania bolo uvedené, že do výberového konania sa môžu prihlásiť tak verejní, ako aj súkromní poradcovia a že jeho cieľom je nájsť poskytovateľov služieb, ktorí spĺňajú požiadavky podľa článku 15 ods. 3 nariadenia č. 1305/2013 a článku 13 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 ( 6 ) a navyše majú skúsenosti v oblasti poradenstva.

16.

Systém výberu bol založený na rámcovej dohode podľa zákona o verejnom obstarávaní, pričom poskytovatelia služieb mali byť do tohto výberu začlenení prostredníctvom otvoreného konania podľa článku 65 uvedeného zákona.

17.

V rámcovej dohode boli stanovené základné podmienky poskytovania služieb. Neskoršie zákazky mali byť zadávané bez osobitného zadávacieho konania takým spôsobom, že poľnohospodár/pôdohospodár, ktorý požiada o poradenstvo, ho získa od poradcu, ktorý podľa jeho názoru bude najlepšie vyhovovať jeho potrebám. V zásade sa mali využívať poradcovia v bližšom okolí, ale v odôvodnených prípadoch bolo možné využiť aj iných poradcov.

18.

Odmena poradcov mala závisieť od odpracovaných hodín a mala ju uhrádzať Agentúra (okrem DPH, ktorú mal platiť poľnohospodár, ktorý je príjemcom poradenských služieb).

19.

S prihliadnutím na jestvujúci dopyt po poradenských službách mali byť prijatí všetci poradcovia, ktorí splnia požiadavky spôsobilosti a minimálne podmienky uvedené v prílohách k rámcovej dohode. Uchádzači mali navyše zložiť osobitnú skúšku, ktorá bola súčasťou výberového konania.

20.

Rozhodnutím z 18. decembra 2014 Agentúra vylúčila ponuku, ktorú predložila pani Tirkkonenová, a to z dôvodu, že nevyplnila bod 7 tlačiva „Splnenie formálnych podmienok ponuky a podmienok výzvy“ (príloha 2 výzvy). V tomto bode mala označením kolónky „áno“ alebo „nie“ uviesť, či „súhlasí so zadávacími podmienkami pripojenými k návrhu rámcovej zmluvy“.

21.

Pani Tirkkonenová napadla rozhodnutie Agentúry žalobou na Markkinaoikeus (Súd pre hospodárske veci, Fínsko), pričom tvrdila, že nešlo o zadanie verejnej zákazky. Nemal sa teda uplatniť zákon o verejnom obstarávaní, ale správny poriadok, v dôsledku čoho bola Agentúra povinná vyzvať ju, aby doplnila podklady týkajúce sa jej ponuky.

22.

Po tom, čo Markkinaoikeus (Súd pre hospodárske veci) 7. septembra 2015 zamietol jej žalobu, podala pani Tirkkonenová odvolanie na Korkein hallinto‑oikeus (Najvyšší správny súd, Fínsko), ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

23.

Podľa rozhodnutia vnútroštátneho súdu je potrebné objasniť, či „v prípade systému poradenských služieb [Agentúry] ide o verejnú zákazku, ktorá spadá do pôsobnosti smernice 2004/18, a teda aj vnútroštátneho zákona o verejnom obstarávaní“. ( 7 )

24.

Prejudiciálna otázka má toto znenie:

„Má sa článok 1 ods. 2 písm. a) smernice 2004/18/ES vykladať tak, že znamená, že definícia ‚verejnej zákazky‘ v zmysle tejto smernice zahŕňa systém,

25.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 9. januára 2017. Písomné pripomienky predložili pani Tirkkonenová, fínska vláda a Komisia. Nariadenie pojednávania sa nepovažovalo za nevyhnutné.

26.

Pani Tirkkonenová tvrdí, že v tomto konaní sa neuskutočnila posledná z troch etáp, ktoré zahŕňa každé zadávacie konanie (overenie spôsobilosti uchádzačov, posúdenie súladu ponúk s výzvou na predkladanie ponúk a výber jednej ponuky podľa kritéria najnižšej ceny alebo pomeru nákladov a efektívnosti), lebo nedošlo k vzájomnému porovnaniu ponúk a poskytovateľa služieb si vyberal poľnohospodár. Osobitne poukazuje na to, že na skúške sa zúčastnilo 140 pôvodne vybratých poradcov a že 138 z nich ju úspešne absolvovalo, pričom táto skúška skutočne neumožnila zoradiť ich podľa miery ich úspešnosti. Keďže nedošlo k výberu jednej z prijatých ponúk, nemôže ísť o verejnú zákazku.

27.

Fínska vláda poukazuje na relevantnosť judikatúry stanovenej v rozsudku Falk Pharma, pričom však poznamenáva, že v tomto prípade systém nie je trvale otvorený novým uchádzačom. Podľa jej názoru v dôsledku toho, že verejný obstarávateľ „uloží poskytovateľom mnohé konkrétne požiadavky, ktoré nie sú založené na právnych predpisoch“ ( 8 ), sa uvedený systém približuje k pojmu verejná zákazka. Uplatnenie právnych predpisov o verejnom obstarávaní je odôvodnené potrebou zabezpečiť, aby výberové kritériá neboli stanovené diskriminačne.

28.

Fínska vláda navyše tvrdí, že zo 163 predložených ponúk bolo podmienečne prijatých len 140, pričom napokon bolo akceptovaných 138 ponúk. Táto skutočnosť svedčí o tom, že ide o výberové konanie, a o zámere verejného obstarávateľa prijať len najlepšie ponuky, ako aj o odradzujúcom charaktere podmienok vyžadovaných od uchádzačov.

29.

Fínska vláda sa napokon domnieva, že vzhľadom na to, že doba platnosti systému je šesťročná, počas tejto doby nemožno pripustiť nových poradcov, čím sa sporné konanie odlišuje od čisto povoľovacieho režimu.

30.

Komisia zastáva názor, že špecifické požiadavky uvedené vo výzve na predkladanie ponúk týkajúce sa spôsobilosti uchádzača a služieb, ktoré opisuje vnútroštátny súd, nepredstavujú zadávacie kritérium, ale len výberové kritérium.

31.

Podľa Komisie súčasťou konania neboli zadávacie kritériá a Agentúra by nemohla vylúčiť alebo odmietnuť spôsobilého poradcu vybraného poľnohospodárom. V konaní boli v konečnom dôsledku použité len výberové kritériá.

32.

Za týchto okolností Komisia tvrdí, že prejednávaná vec je podobná veci, o ktorej sa rozhodlo v rozsudku Falk Pharma, pričom judikatúra vyplývajúca z tohto rozsudku bola potvrdená smernicou 2014/24/EÚ ( 9 ). Podľa jej názoru je nepodstatné, že systém nie je trvale otvorený pre zainteresované subjekty, lebo neexistencia výberu je dostatočným dôvodom na odmietnutie názoru, že ide o verejnú zákazku.

33.

Podľa vnútroštátneho súdu fínska verejná správa zaviedla program založený na nariadení č. 1305/2013, ktorého článok 15 ods. 3 stanovuje, že výberové konanie týkajúce sa poskytovateľov poradenských služieb sa riadi právnymi predpismi o verejnom obstarávaní. Na prejudiciálnu otázku preto treba odpovedať na základe právnych predpisov o verejnom obstarávaní.

34.

Domnievam sa, že uvedený odkaz na právne predpisy o verejnom obstarávaní sa má vykladať v tom zmysle, že výberové konanie týkajúce sa poľnohospodárskych poradcov musí byť v súlade so zásadami (nediskriminácie, rovnosti zaobchádzania a transparentnosti), ktoré platia v tomto odvetví právneho poriadku. Podľa môjho názoru nejde o požiadavku, ktorá vyžaduje, aby sa uplatnili všetky ustanovenia smerníc Únie o verejnom obstarávaní.

35.

Vnútroštátny súd sa konkrétne pýta, či systém, o aký ide v prejednávanom prípade, „spadá do pôsobnosti smernice 2004/18“. Pripomínam, že účelom tohto systému je získať bližšie neurčený počet osôb, ktoré majú poskytovať poľnohospodárske poradenstvo poľnohospodárom, pričom tieto osoby sa vyberajú v konaní v súlade s podmienkami stanovenými v rámcovej dohode, na ktorom sa môžu zúčastniť osoby, ktoré splnia požiadavky uvedené v zadávacích podkladoch a úspešne zložia skúšku. Systém má obmedzenú časovú platnosť, počas ktorej do neho nemôžu pristúpiť noví poradcovia.

36.

Ako uvádza Komisia, ( 10 ) z informácií, ktoré poskytol vnútroštátny súd, vyplýva, že na prvý pohľad sa zdajú byť splnené znaky, ktorými sa vyznačujú zmluvy vymedzené v článku 1 ods. 2 písm. a) smernice 2004/18. Ide totiž o zákazku, ktorá sa spravuje rámcovou dohodou, uzavretou písomne medzi hospodárskym subjektom (poradcom) a verejným obstarávateľom (Agentúrou), ktorej predmetom je odplatné poskytnutie služieb. Toto poskytnutie služieb je odplatné najmä preto, lebo podľa vnútroštátneho súdu ( 11 ) má z poradenských služieb samozrejme prospech poľnohospodár, ktorý ich prijíma, ale aj Agentúra, ktorá za ne hradí odmenu a v ktorej mene sa v rámci jej správnych právomocí poskytujú.

37.

Nemožno pritom zabúdať na to, že podľa Súdneho dvora „výber ponuky, a teda úspešného uchádzača, sa… ukazuje ako prvok, ktorý úzko súvisí s právnou úpravou verejných zákaziek stanovenou… smernicou [2004/18] a v dôsledku toho s pojmom ‚verejná zákazka‘ v zmysle jej článku 1 ods. 2 písm. a)“ ( 12 ).

38.

Nemyslím si, že tento prístup použitý v rozsudku Falk Pharma je príliš obmedzujúci. Jeho cieľom je vyjadriť to, že pri verejných zákazkách, ktoré sa spravujú smernicou 2004/18, musí napokon existovať konečný úspešný uchádzač, ktorý sa uprednostní pred jeho ostatnými konkurentmi v závislosti od kvality jeho ponuky. Táto kľúčová okolnosť sa vzťahuje na „každú zákazku, rámcovú dohodu a každé zriadenie dynamického obstarávacieho systému“, pre ktoré „verejní obstarávatelia vypracujú… písomnú zápisnicu, ktorá obsahuje názov/meno úspešného uchádzača a dôvody, prečo bola vybraná jeho ponuka“ [článok 43 prvý odsek písm. e) smernice 2004/18, kurzívou zvýraznil generálny advokát]. ( 13 )

39.

Podľa môjho názoru v spornom systéme nemožno zistiť prítomnosť kritérií prideľovania alebo zadávania zákaziek na poradenské služby, ale len kritériá výberu hospodárskych subjektov spôsobilých poskytovať tieto služby.

40.

Ako generálny advokát Wathelet pripomenul v návrhoch, ktoré predniesol vo veci Ambisig ( 14 ), Súdny dvor dôsledne odlišuje dva typy kritérií. Na jednej strane ide o „overenie spôsobilosti uchádzača plniť zákazky, ktoré sú predmetom obstarávania“, a na druhej strane o „zadanie týchto zákaziek“ ako také. „Zatiaľ čo výber uchádzača sa týka jeho osobnej situácie a jeho spôsobilosti vykonávať predmetnú odbornú činnosť, verejná zákazka je zadaná uchádzačovi, ktorý predložil ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku z pohľadu verejného obstarávateľa [článok 53 ods. 1 písm. a) smernice 2004/18], alebo uchádzačovi, ktorý ponúkne najnižšiu cenu [odsek 1 písm. b) toho istého článku]“.

41.

Inak povedané, zatiaľ čo účelom výberových kritérií je posúdiť uchádzačov z hľadiska ich schopností, zadávacie kritériá slúžia na určenie a výber najvhodnejšej ponuky z tých, ktoré predložili jednotliví uchádzači. Keďže cieľom je „zabezpečiť liberalizáciu verejného obstarávania“ ( 15 ), hospodárske subjekty musia medzi sebou súťažiť ako konkurenti o získanie zákazky na poskytovanie služby.

42.

Domnievam sa, že z tohto hľadiska je kľúčové konštatovanie vnútroštátneho súdu, podľa ktorého „vo výzve nie sú stanovené také zadávacie kritériá, na základe ktorých by boli ponuky navzájom porovnávané, a Agentúra nevyhodnotila ani neporovnala ponuky pomocou bodov“, ale že „všetci uchádzači, ktorí splnili požiadavky výzvy, okrem iného pokiaľ ide o kvalifikáciu a prax, získali prístup k rámcovej dohode, pokiaľ úspešne zložili skúšku podrobnejšie definovanú vo výzve“ ( 16 ).

43.

Fínska vláda tvrdí, že vzhľadom na vstupné kritériá je toto konanie skutočne výberovým konaním. Po prvé skutočnosť, že tieto kritériá boli vopred zverejnené, mohla spôsobiť, že zainteresované subjekty, ktoré sa domnievali, že ich nespĺňajú, nepredložili ponuku. Po druhé predmetné podmienky boli také prísne, že nie každý ich mohol splniť, takže konanie bolo v skutočnosti obmedzené na „vybratú skupinu“. ( 17 ) Keďže ide o výberové konanie, podľa fínskej vlády je nevyhnutné, aby výberové kritériá neboli stanovené diskriminačne, v dôsledku čoho bolo potrebné uplatniť právne predpisy o verejnom obstarávaní.

44.

Je nesporné, že stanovenie určitých podmienok týkajúcich sa vzdelania a praxe na vstup do sporného systému zahŕňa určitý výberový mechanizmus. Pokiaľ však ide o zákazky, na ktoré sa vzťahuje smernica 2004/18, rozhodujúce nie je konštatovanie spôsobilosti uchádzačov na poskytovanie poradenských služieb (výberové kritérium), ale porovnanie ponúk týchto uchádzačov, ak sa rozhodne, že sú spôsobilí, s cieľom vybrať napokon jedného alebo viacerých z nich, ktorí budú poverení poskytovaním týchto služieb (zadávacie kritérium).

45.

Požiadavky na vstup do systému poľnohospodárskeho poradenstva založené na odbornej spôsobilosti (medzi ktorými sa nachádza úspešné zloženie skúšky) samozrejme umožňujú vybrať uchádzačov na základe vopred stanoveného limitu. Výber, ktorý je relevantný na účely pojmu verejná zákazka v zmysle smernice 2004/18, však vyplýva z porovnania spôsobilosti a kvality ponúk jednotlivých uchádzačov. To znamená, že rozhodujúce je konečné zadanie zákazky tomu, kto predložil najlepšiu ponuku, a to na základe porovnania ponúk, a nie počiatočný výber založený na limite, ktorého dosiahnutie nie je spojené s nijakou súťažou medzi uchádzačmi.

46.

Vnútroštátny súd poukazuje na vec Ambisig ( 18 ), v ktorej sa konštatovalo, že schopnosti a skúsenosti členov tímu, ktorý chce vykonať zákazku, ktorej predmetom je poskytovanie vzdelávacích a poradenských služieb, sú „rozhodujúce pre posúdenie profesionálnych kvalít tohto tímu“ a že „tieto kvality môžu byť charakteristickým znakom ponuky a súvisieť s predmetom zákazky v zmysle článku 53 ods. 1 písm. a) smernice 2004/18“ ( 19 ), takže „tieto kvality [môžu byť] uvedené ako kritérium pre zadanie zákazky v oznámení o vyhlásení zadávacieho konania alebo v súťažných podkladoch“ ( 20 ).

47.

Súdny dvor však uviedol spomenuté konštatovanie za okolností, keď si verejný obstarávateľ vybral jedného z prihlásených uchádzačov a vylúčil druhého uchádzača, pričom ako kritérium použil práve kvality ich tímov.

48.

Ako uvádza vnútroštátny súd, v prejednávanej veci naopak Agentúra ab initio neobmedzila počet možných poskytovateľov služieb, ( 21 ) neporovnala ponuky medzi sebou ani definitívne nevybrala jednu alebo viaceré z nich na základe porovnávacieho posúdenia ich obsahu s vylúčením ostatných ponúk. ( 22 )

49.

Preto tu ide o prípad, v ktorom sa uplatní judikatúra stanovená vo veci Falk Pharma, z ktorej vyplýva, že „ak chce verejnoprávny subjekt uzavrieť zmluvy na dodávku so všetkými hospodárskym subjektmi, ktoré chcú obstarať dotknuté výrobky za podmienok stanovených týmto subjektom, neurčenie hospodárskeho subjektu, ktorému by sa výlučnosť zákazky priznala, má za následok, že neexistuje potreba vymedziť prostredníctvom presných pravidiel smernice 2004/18 konanie tohto verejného obstarávateľa tak, aby sa zabránilo tomu, že zadá zákazku s uprednostnením vnútroštátnych subjektov“ ( 23 ).

50.

Tak fínska vláda, ( 24 ) ako aj vnútroštátny súd zhodne uvádzajú, že judikatúra, ktorú som práve spomenul, je relevantná pre prejednávanú vec. Ich jediná pochybnosť, ktorá zrejme viedla Korkein hallinto‑oikeus (Najvyšší správny súd) k tomu, aby podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, ( 25 ) spočíva v tom, že na rozdiel od situácie posudzovanej v rozsudku Falk Pharma systém navrhnutý Agentúrou nie je trvale otvorený pre všetky zainteresované hospodárske subjekty počas celej doby jeho platnosti.

51.

Je pravda, že – prísne vzaté – obmedzením systému obstarávania počas doby jeho platnosti na hospodárske subjekty, ktoré pôvodne pripustila Agentúra (čo bráni neskoršiemu vstupu nových poradcov), sa ukladá určité kvantitatívne obmedzenie. To však vyplýva len zo samotného kategorického časového obmedzenia predmetného systému poradenskej pomoci, ktoré zodpovedá časovému obmedzeniu rozvojového programu pre vidiecke oblasti v kontinentálnom Fínsku na roky 2014 až 2020.

52.

Okrem toho odkaz Súdneho dvora na trvalé otvorenie systému obstarávania novým uchádzačom v rozsudku Falk Pharma podľa môjho názoru nepredstavoval ratio decidendi uvedeného rozsudku, ale konštatovanie uvedené ad abundantiam. Rozhodujúce teda bolo, že verejný obstarávateľ nezadal zákazku výlučne jednému z uchádzačov. ( 26 )

53.

V tomto prípade – tak ako vo veci Falk Pharma – tiež nevznikla skutočná súťaž medzi kandidátmi, na základe ktorej by sa vyhodnotilo, ktorá z ich ponúk je najlepšia, a zároveň by sa vylúčili ostatné ponuky.

54.

Ako navyše Súdny dvor pripomenul v tom istom rozsudku, ( 27 ) tento kľúčový faktor je v súčasnosti výslovne uvedený v definícii pojmu „obstarávanie“ v zmysle smernice 2014/24, ktorá sa síce z hľadiska ratione temporis neuplatní na prejednávaný prípad, no je namieste spomenúť ju, aj keď len preto, lebo vyjadruje vôľu normotvorcu výslovne stanoviť jeden zo znakov verejných zákaziek, ktorý podľa Súdneho dvora vyplýva priamo z ich povahy. ( 28 )

55.

O pozitívnom i negatívnom význame uvedeného faktora svedčí skutočnosť, že v odôvodnení 4 smernice 2014/24 je vysvetlené, že situácie, v ktorých sú všetky subjekty spĺňajúce určité podmienky oprávnené uskutočniť danú úlohu, a to bez akéhokoľvek výberu, „by sa nemali chápať ako obstarávanie“.

56.

Na základe vyššie uvedeného navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal Korkein hallinto‑oikeus (Najvyšší správny súd, Fínsko), takto:

Článok 1 ods. 2 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby sa má vykladať v tom zmysle, že systém výberu poskytovateľov služieb poľnohospodárskeho poradenstva, aký je predmetom sporu vo veci samej, prostredníctvom ktorého verejná inštitúcia prijme všetky hospodárske subjekty, ktoré spĺňajú požiadavky spôsobilosti a úspešne zložia skúšku, bez toho, aby v režime hospodárskej súťaže poverila poskytovaním služieb výlučne niektorého alebo niektorých z nich, nepredstavuje verejnú zákazku v zmysle uvedenej smernice. Na tento účel je nepodstatné, že tento systém má obmedzenú časovú platnosť, počas ktorej do neho už nie je možné pristúpiť.