1.

Súdny dvor Európskej únie má na základe článku 267 ZFEÚ právomoc podať výklad článku 11 ods. 2 smernice Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o práve na zlúčenie rodiny v situácii, o akú ide vo veci samej, v ktorej má vnútroštátny súd rozhodnúť o žiadosti o zlúčenie rodiny podanej osobou s postavením doplnkovej ochrany, ak bolo toto ustanovenie vyhlásené za priamo a bezpodmienečne uplatniteľné na takúto situáciu na základe vnútroštátneho práva.

2.

Článok 11 ods. 2 smernice 2003/86 sa má vykladať v tom zmysle, že za okolností, o aké ide vo veci samej, kde garantka ako osoba s postavením doplnkovej ochrany podala žiadosť o zlúčenie rodiny v prospech maloletej osoby, ktorej je teta a údajne poručníčka, a táto maloletá osoba býva ako utečenec a bez rodinnej väzby v tretej krajine, bráni tomu, aby bola táto žiadosť zamietnutá len preto, že garantka nepredložila úradné písomné dôkazy potvrdzujúce úmrtie biologických rodičov maloletej osoby, a teda realitu jej rodinných vzťahov s touto osobou, a aby príslušné orgány prijali rozhodnutie, že vysvetlenie, ktoré garantka poskytla na odôvodnenie svojej nemožnosti predložiť takéto dôkazy, nie je hodnoverné, a to len na základe dostupných všeobecných informácií týkajúcich sa situácie v krajine pôvodu bez toho, aby zohľadnili konkrétnu situáciu garantky a maloletej osoby, ako aj osobitné ťažkosti, ktorým museli tieto osoby podľa ich vlastných slov čeliť pred a po úteku z ich krajiny pôvodu.