|
1.7.2019 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 220/3 |
Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 30. apríla 2019 — Talianska republika/Rada Európskej únie
(Vec C-611/17) (1)
(Žaloba o neplatnosť - Spoločná rybárska politika - Zachovanie zdrojov - Medzinárodný dohovor o zachovaní atlantických tuniakov - Celkové povolené výlovy (TAC) stredomorského mečiara veľkého - Nariadenie (EÚ) 2017/1398 - Stanovenie rybolovných možností na rok 2017 - Výlučná právomoc Únie - Stanovenie referenčného obdobia - Spoľahlivosť základných údajov - Rozsah súdneho preskúmania - Článok 17 ZEÚ - Spravovanie záujmov Únie v rámci medzinárodných orgánov - Zásada relatívnej stability - Podmienky uplatňovania - Zásady zákazu retroaktivity, legitímnej dôvery a zákazu diskriminácie)
(2019/C 220/04)
Jazyk konania: taliančina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Talianska republika (v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci P. Gentili, avvocato dello Stato)
Žalovaná: Rada Európskej únie (v zastúpení: F. Naert a E. Moro, splnomocnení zástupcovia)
Vedľajší účastníci, ktorí v konaní podporujú žalovanú: Španielske kráľovstvo (v zastúpení: pôvodne V. Ester Casas, neskôr M. J. García-Valdecasas Dorrego, splnomocnené zástupkyne), Európska komisia (v zastúpení: F. Moro a A. Stobiecka-Kuik, splnomocnené zástupkyne)
Výrok rozsudku
|
1. |
Žaloba sa zamieta. |
|
2. |
Talianska republika znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania Rady Európskej únie. |
|
3. |
Španielske kráľovstvo a Európska komisia znášajú svoje vlastné trovy konania. |