1.

Článok 4 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva sa má vykladať v tom zmysle, že je povinnosťou členských štátov, aby uznali, že organizácia kolektívnej správy práv majiteľov ochranných známok, o akú ide vo veci samej, je aktívne legitimovaná požiadať vo vlastnom mene o uplatnenie prostriedkov právnej nápravy stanovených touto smernicou na ochranu práv týchto majiteľov, ako aj podať vo vlastnom mene žalobu na presadenie uvedených práv pod podmienkou, že je táto organizácia považovaná podľa vnútroštátnych právnych predpisov za organizáciu, ktorá má priamy záujem na ochrane takýchto práv, a že jej tieto právne predpisy priznávajú na tento účel procesnú spôsobilosť, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

2.

Články 12 až 14 smernice 2000/31/ES Európskeho parlamentu a Rady z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode), sa majú vykladať v tom zmysle, že výnimky zo zodpovednosti, ktoré stanovujú, sa vzťahujú na poskytovateľa služby prenajímania a registrovania IP adries, ktoré umožňujú anonymné používanie názvov internetovej domény, o akú ide vo veci samej, za podmienky, že táto služba patrí do jednej z kategórií služieb uvedených v týchto článkoch a spĺňa všetky príslušné podmienky, pokiaľ má činnosť takéhoto poskytovateľa výlučne technickú, automatickú a pasívnu povahu, čo znamená, že nepozná, ani nemá kontrolu nad informáciami, ktoré sú prenášané alebo uchovávané jeho zákazníkmi, a pokiaľ nemá takú aktívnu úlohu, že umožňuje týmto zákazníkom optimalizovať ich činnosť online predaja, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu