|
11.3.2019 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 93/10 |
Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) zo 16. januára 2019 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Corte suprema di cassazione – Taliansko) – Stefano Liberato/Luminita Luisa Grigorescu
(Vec C-386/17) (1)
((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Súdna spolupráca v občianskych veciach - Súdna právomoc, uznávanie a výkon rozsudkov v oblasti vyživovacej povinnosti - Nariadenie (ES) č. 44/2001 - Článok 5 bod 2 - Článok 27 - Článok 35 ods. 3 - Právomoc, uznávanie a výkon rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností - Nariadenie (ES) č. 2201/2003 - Článok 19 - Prekážka začatej veci - Článok 22 písm. a) - Článok 23 písm. a) - Neuznávanie rozhodnutí v prípade zjavného rozporu s verejným poriadkom - Článok 24 - Zákaz skúmať právomoc súdu pôvodu - Dôvod neuznania založený na nezohľadnení pravidiel prekážky začatej veci - Neexistencia))
(2019/C 93/12)
Jazyk konania: taliančina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Corte suprema di cassazione
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobca: Stefano Liberato
Žalovaná: Luminita Luisa Grigorescu
Výrok rozsudku
Pravidlá prekážky začatej veci uvedené v článku 27 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach a článku 19 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, sa majú vykladať v tom zmysle, že pokiaľ v rámci sporu v manželských veciach, vo veciach rodičovských práv a povinností alebo v oblasti vyživovacej povinnosti prijme súd, ktorý začal konať ako druhý, v rozpore s týmito pravidlami rozhodnutie, ktoré nadobudne právoplatnosť, bránia tieto pravidlá tomu, aby súdy členského štátu, ktorého súd začal konať ako prvý, odmietli z tohto jediného dôvodu uznať toto rozhodnutie. Samotné toto porušenie konkrétne nemôže byť dôvodom neuznania uvedeného rozhodnutia s odôvodnením, že je v zjavnom rozpore s verejným poriadkom tohto členského štátu.