Vec T‑849/16
PGNiG Supply & Trading GmbH
proti
Európskej komisii
„Žaloba o neplatnosť – Vnútorný trh so zemným plynom – Smernica 2009/73/ES – Rozhodnutie Komisie o zmene podmienok pre výnimku, ktorú má plynovod OPAL z pravidiel Únie týkajúcich sa spôsobu prevádzky tohto plynovodu, pokiaľ ide o prístup tretích osôb a tarifné predpisy – Neexistencia priamej dotknutosti – Neprípustnosť“
Abstrakt – Uznesenie Všeobecného súdu (prvá komora) zo 14. decembra 2017
Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Priama dotknutosť – Kritériá – Rozhodnutie Komisie o zmene podmienok výnimky z pravidiel Únie pre prevádzku plynovodu – Žaloba spoločnosti, ktorá je konkurentom spoločnosti, ktorej je rozhodnutie určené – Neexistencia priamej dotknutosti – Neprípustnosť
(Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73, článok 36)
Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Možnosť byť osobne dotknutý všeobecným rozhodnutím – Podmienky – Rozhodnutie Komisie o zmene podmienok výnimky z pravidiel Únie pre prevádzku plynovodu – Žaloba spoločnosti, ktorá je konkurentom spoločnosti, ktorej je rozhodnutie určené – Neexistencia osobnej dotknutosti – Neprípustnosť
(Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73, článok 36)
Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Pojem regulačný akt v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ – Všetky akty so všeobecnou pôsobnosťou s výnimkou legislatívnych aktov – Rozhodnutie Komisie o zmene podmienok výnimky z pravidiel Únie pre prevádzku plynovodu – Vylúčenie
(Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73, článok 36)
Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Regulačné akty – Akty, ktoré si nevyžadujú vykonávacie opatrenia a priamo sa týkajú žalobcu – Akt, ktorý sám osebe nemení právne postavenie žalobcu – Neprípustnosť
(Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ)
Kritérium priamej dotknutosti vyžaduje, aby napadnuté opatrenie bezprostredne ovplyvňovalo právne postavenie jednotlivca a aby neponechávalo žiadny priestor na voľnú úvahu adresátom tohto opatrenia povereným jeho uplatňovaním, keďže má úplne automatický charakter a vyplýva zo samotnej napadnutej právnej úpravy bez uplatnenia iných sprostredkujúcich ustanovení. Rovnako to platí aj v prípade, keď možnosť adresátov nevykonať akt Únie je čisto hypotetická, pričom ich vôľa vyvodiť dôsledky, ktoré sú v súlade s týmto aktom, je nepochybná.
Pokiaľ ide o rozhodnutie Komisie o zmene podmienok výnimky z pravidiel Únie pre prevádzku plynovodu, najmä pokiaľ ide o prístup tretích osôb, v nadväznosti na návrh príslušného vnútroštátneho úradu v zmysle článku 36 smernice 2009/73 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, spoločnosť, ktorá je konkurentom spoločnosti, ktorej je toto rozhodnutie určené, nemôže byť uvedeným rozhodnutím priamo dotknutá. Podmienka týkajúca sa neexistencie priestoru na voľnú úvahu, ktorý by bol ponechaný adresátom, totiž nie je splnená, keďže rozhodnutie vnútroštátneho úradu, ktorým sa vykonáva rozhodnutie Komisie, nebolo automatické, vzhľadom na možnosť jednak posledného uvedeného úradu, ako aj adresára rozhodnutia od navrhovaného opatrenia upustiť.
(pozri body 31 – 33)
Iné osoby ako tie, ktorým je rozhodnutie určené, môžu tvrdiť, že sa ich rozhodnutie osobne týka, iba vtedy, keď sa ich toto rozhodnutie dotýka na základe ich určitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ich charakterizuje vo vzťahu k akejkoľvek inej osobe, a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je takéto rozhodnutie určené. Okrem toho, pokiaľ sa rozhodnutie dotýka skupiny osôb, ktoré boli určené alebo ich bolo možné určiť v čase prijatia tohto aktu a v závislosti od kritérií vlastných členom tejto skupiny, môžu tieto osoby byť osobne dotknuté týmto aktom, pokiaľ tvoria súčasť úzkeho okruhu hospodárskych subjektov.
Pokiaľ ide o rozhodnutie Komisie v zmysle článku 36 smernice 2009/73 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktoré mení podmienky, za ktorých musí prevádzkovateľ plynovodu sprístupňovať tretím osobám plyn, aj za predpokladu, že v osobitnom prípade uvedená zmena mohla mať ekonomický dopad, najmä v nadväznosti na zvýšenie prietoku plynu vedeného cez tento plynovod, na činnosti tretej spoločnosti pôsobiacej v oblasti obchodovania s plynom a prepravy zemného plynu, a takto znížiť konkurencieschopnosť predmetnej spoločnosti vo vzťahu k podnikom spojeným s prevádzkovaním plynovodu, na veľkoobchodných a maloobchodných trhoch členského štátu, malo by sa to dotknúť všetkých hospodárskych subjektov činných v tomto sektore, a nielen uvedenej spoločnosti.
Okrem toho skutočnosť, že uvedená spoločnosť patrí do údajného uzatvoreného okruhu hráčov na trhu s obchodovaním s plynom a prepravou plynu v členskom štáte, totiž túto spoločnosť nemôže individualizovať vo vzťahu k podmienkam prevádzkovania plynovodu vedúceho plyn cez tento členský štát do iného členského štátu.
V dôsledku toho táto spoločnosť nie je rozhodnutím Komisie osobne dotknutá.
(pozri body 37 – 39, 42, 44, 46)
Na účely určenia rozsahu aktu treba zisťovať, či sa daný akt týka individuálne určitých konkrétnych subjektov. V tejto súvislosti sa súd Únie nemôže uspokojiť s oficiálnym názvom aktu, ale musí zohľadniť v prvom rade jeho predmet a jeho obsah. Rozhodnutie adresované jednému členskému štátu je tak všeobecne záväzné, ak sa uplatňuje na objektívne určené situácie a má právne účinky voči kategórii osôb vymedzených všeobecným a abstraktným spôsobom.
Pokiaľ ide o rozhodnutie Komisie v zmysle článku 36 smernice 2009/73 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktoré mení podmienky, za ktorých musí prevádzkovateľ plynovodu sprístupňovať tretím osobám plyn, toto rozhodnutie nemôže byť všeobecne záväzným aktom, a teda nie je regulačným aktom v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.
Rozhodnutie sa totiž týka len individuálneho a definovaného prípadu, a to podmienok prevádzkovania časti kapacity plynovodu určitou spoločnosťou. Konkrétne prípadné ekonomické dopady, ktoré by toto rozhodnutie mohlo mať vo vzťahu k iným aktérom v odvetví prepravovania plynu a obchodovania s ním, než je uvedená spoločnosť, nie sú právnymi účinkami voči kategórii osôb vymedzených všeobecným a abstraktným spôsobom.
(pozri body 49, 50, 53)
Treba vyložiť pojem regulačné akty, ktoré sa priamo týkajú akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osoby a nevyžadujú vykonávacie opatrenia, v zmysle článku 263 štvrtého odseku tretej časti ZFEÚ, s ohľadom na cieľ tohto ustanovenia, ktorý, ako vyplýva z jeho genézy, spočíva v snahe vyhnúť sa tomu, aby jednotlivec, ktorého právne postavenie je predsa len aktom priamo zmenené, bol zbavený v súvislosti s týmto aktom účinnej súdnej ochrany.
S ohľadom na tento cieľ je pritom zrejmé, že tretia časť článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ sa má uplatniť len v prípade, že napadnutý akt sám osebe, to znamená nezávisle od akéhokoľvek vykonávacieho opatrenia, mení právne postavenie žalobcu. V dôsledku uvedeného v prípade, že to tak nie je, toto konštatovanie postačuje na to, aby sa dospelo k záveru, že tretia časť článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ sa neuplatňuje, a to bez toho, aby bolo v tomto prípade potrebné preveriť, či tento akt vo vzťahu k žalobcovi vyžaduje vykonávacie opatrenia.
(pozri bod 54)