1

Rozhodnutím K(2009) 4694 z 12. júna 2009 Komisia Európskych spoločenstiev požiadala Bundesnetzagentur (BNetzA, spolkový úrad pre siete, Nemecko) na základe článku 22 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/55/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa ruší smernica 98/30/ES (Ú. v. EÚ L 176, 2003, s. 57; Mim. vyd. 12/002, s. 230), aby zmenil svoje rozhodnutie z 25. februára 2009, ktorým rozhodol, že na prepravné kapacity projektu plynovodu Ostseepipeline‑Anbindungsleitung (OPAL), ktorý je na východe pozemnou časťou plynovodu Nord Stream 1, ktorého vstupný bod sa nachádza v blízkosti lokality Lubmin pri Greifswalde v Nemecku a výstupný bod v lokalite Brandov v Českej republike, sa nevzťahujú pravidlá prístupu tretích osôb, stanovené v článku 18 uvedenej smernice, a tarifné pravidlá uvedené v jej článku 25 ods. 2 až 4.

2

Rozhodnutie Komisie z 12. júna 2009 stanovovalo tieto podmienky:

3

Dňa 7. júla 2009 BNetzA svoje rozhodnutie z 25. februára 2009 zmenil tak, že ho prispôsobil vyššie uvedeným podmienkam, stanoveným v rozhodnutí Komisie z 12. júna 2009. Výnimka z pravidiel bola zo strany BNetzA priznaná na obdobie 22 rokov.

4

Plynovod OPAL bol uvedený do prevádzky 13. júla 2011 a má kapacitu asi 36,5 miliardy m3. Na základe rozhodnutia Komisie z 12. júna 2009 a rozhodnutia BNetzA z 25. februára 2009 v znení jeho rozhodnutia zo 7. júla 2009 boli kapacity plynovodu OPAL úplne vyňaté z uplatnenia pravidiel týkajúcich sa regulovaného prístupu tretích osôb a tarifných pravidiel na základe smernice 2003/55.

5

50 % nerezervovanej kapacity tohto plynovodu nebolo nikdy využitých, keďže Gazprom nerealizovala program uvoľňovania plynu, upravený v rozhodnutí Komisie z 12. júna 2009. Kapacita vstupu do plynovodu v blízkosti Greifswaldu je zaujímavá iba pre tretie osoby, ktoré môžu priviesť plyn na vstup v tomto bode plynovodu. Pri súčasnej technickej konfigurácii sa môže zemný plyn do tohto bodu vstupu poskytovať iba plynovodom Nord Stream 1, ktorý využíva skupina Gazprom na prepravu plynu pochádzajúceho z ruských nálezísk, takže sa zrejme a priori využíva iba 50 % prepravnej kapacity plynovodu OPAL.

6

Dňa 13. mája 2016 oznámil BNetzA Komisii na základe článku 36 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55 (Ú. v. EÚ L 211, 2009, s. 94), svoj zámer zmeniť určité ustanovenia výnimky priznanej v roku 2009, týkajúcej sa úseku plynovodu OPAL spravovaného spoločnosťou Opal Gastransport GmbH & Co. KG (ďalej len „OGT“).

7

Dňa 28. októbra 2016 Komisia prijala na základe článku 36 ods. 9 smernice 2009/73 rozhodnutie K(2016) 6950 final o zmene podmienok na to, aby sa na plynovod OPAL z dôvodu výnimky nevzťahovali pravidlá týkajúce sa prístupu tretích osôb a tarifných predpisov, stanovené smernicou 2003/55 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), pričom toto rozhodnutie je určené BNetzA.

8

V napadnutom rozhodnutí Komisia ponechala výnimku z pravidiel prístupu tretích osôb, priznanú plynovodu OPAL na úsek medzi vstupným bodom nachádzajúcim sa pri Greifswalde a výstupným bodom nachádzajúcim sa v Brandove, pre maximálne 50 % kapacity, ktorú už schválila vo svojom rozhodnutí z 12. júna 2009. Zvyšných 50 % kapacity na tomto úseku – doposiaľ nevyužívaných z dôvodu, že Gazprom nerealizovala program uvoľňovania plynu, – sa však naopak oslobodilo, to znamená podriadilo pravidlám prístupu tretích osôb. Toto oslobodenie sa má uskutočniť v podobe rozdelenia prepravných kapacít, ktoré je správca plynovodu povinný prideliť v rámci transparentnej a nediskriminačnej aukcie.

9

Vzhľadom na to, že toto nediskriminačné a transparentné sprístupnenie prepravných kapacít, ktoré boli takto oslobodené, môže tiež de facto viesť k ich využívaniu zo strany spoločnosti Gazprom eksport, Komisia s cieľom zabezpečiť, aby tretie osoby mohli mať skutočne prístup k „oslobodeným“ kapacitám, zvýšila strop navrhovaný zo strany BNetzA, týkajúci sa kapacít prepojenia typu FZK (feste frei zuordenbare Kapazitäten, pevné kapacity, ktoré možno slobodne prideľovať) vo výstupnom bode plynovodu. Správca plynovodu OPAL tak bude povinný v rámci aukcie sprístupniť iným užívateľom, než je dominantná spoločnosť na českom trhu so zemným plynom, kapacitu prepojenia FZK v počiatočnom objeme vo výške 3,2 milióna kWh. Ak sa však pri každoročnej aukcii ukáže, že dopyt po kapacitách typu FZK vo výstupnom bode Brandov je o 90 % vyšší než ponúkané kapacity, BNetzA je povinný pri nasledujúcej každoročnej aukcii zvýšiť množstvo dostupných kapacít FZK o 1,6 milióna kWh. Dostupné kapacity FZK môžu v konečnom dôsledku dosiahnuť objem vo výške 6,4 milióna kWh, čo predstavuje 20 % celkovej kapacity plynovodu OPAL.

10

Komisia navyše vzhľadom na to, že aukcia je založená na zásade zvyšovania ponúk, a s cieľom zabrániť tomu, aby dominantný podnik na českom trhu predkladal ponuky prevyšujúce najvyššie ponuky, zaviedla dodatočnú podmienku, podľa ktorej môže takáto spoločnosť v rámci aukcie týkajúcej sa kapacít FZK predložiť svoju ponuku len v základnej cene kapacít, čo tak znamená, že ponúkaná cena nesmie presiahnuť priemernú základnú cenu regulovanej tarify v prepravnej sieti obchodnej zóny od Gaspoolu v Nemecku po Českú republiku za porovnateľné produkty v tom istom roku.

11

Dňa 28. novembra 2016 BNetzA zmenil v súlade s napadnutým rozhodnutím výnimku, ktorá bola priznaná správcovi plynovodu OPAL na základe jeho rozhodnutia z 25. februára 2009.

12

Návrhom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 4. decembra 2016 podala navrhovateľka PGNiG Supply & Trading GmbH (ďalej len „PGNiG Supply“) žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia.

13

Samostatným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu v ten istý deň podala PGNiG Supply tento návrh na nariadenie predbežného opatrenia, v ktorom v podstate navrhuje, aby predseda Všeobecného súdu:

14

Komisia vo svojich pripomienkach k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, doručených do kancelárie Všeobecného súdu 14. decembra 2016, v podstate navrhuje, aby predseda Všeobecného súdu:

15

Uznesením z 23. decembra 2016, PGNiG Supply & Trading/Komisia (T‑849/16 R), predseda Všeobecného súdu na základe článku 157 ods. 2 rokovacieho poriadku vyhovel návrhu na odklad výkonu, o ktorý sa žiadalo, až do vydania uznesenia, ktorým sa ukončuje toto konanie o nariadení predbežného opatrenia. Okrem toho účastníkom konania položil súbor otázok, na ktoré odpovedali 16. januára 2017.

16

Podaniami doručenými do kancelárie Všeobecného súdu 10. januára 2017 OGT a Gazprom eksport podali návrh na vstup do konania o nariadení predbežného opatrenia ako vedľajší účastníci na podporu návrhov Komisie. Hlavní účastníci konania predložili svoje pripomienky k týmto návrhom 18. januára 2017.

17

Dňa 1. februára 2017 predseda Všeobecného súdu vyhovel návrhu na vstup Spolkovej republiky Nemecko ako vedľajšieho účastníka do konania, ktorý bol doručený 19. januára 2017 a vo vzťahu ku ktorému ani Komisia, ako ani PGNiG Supply vo svojich pripomienkach doručených 30. a 31. januára 2017 nevyjadrili námietky. Vyjadrenie Spolkovej republiky Nemecko ako vedľajšieho účastníka na podporu návrhov Komisie bolo do kancelárie Všeobecného súdu doručené 9. februára 2017. Komisia a PGNiG Supply predložili svoje pripomienky k tomuto vyjadreniu 3. a 10. marca 2017.

18

Dňa 3. februára 2017 Operator Gazociągów Przesyłowych Gaz‑System S. A. (ďalej len „Gaz‑System“) podala návrh na vstup do konania ako vedľajší účastník na podporu návrhov spoločnosti PGNiG Supply. Dňa 14. februára 2017 podali hlavní účastníci konania svoje pripomienky k tomuto návrhu.

19

Dňa 28. februára 2017 PGNiG Supply podala doplňujúce vyjadrenie, ako aj prílohu obsahujúcu [dôverné] ( 1 ). Dňa 28. júna 2017 PGNiG Supply požiadala o uplatnenie dôverného zaobchádzania s týmito dokumentmi voči Spolkovej republike Nemecko, ktorá túto žiadosť nespochybnila.

20

Napadnuté rozhodnutie bolo uverejnené 3. januára 2017 na internetovej stránke Komisie, pričom PGNiG Supply predložila 13. marca 2017 doplňujúce vyjadrenie k svojmu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ku ktorému Komisia a Spolková republika Nemecko predložili svoje pripomienky 3. apríla 2017.

21

Listom z 22. júna 2017 boli účastníci konania pozvaní na pojednávanie, ktoré bolo stanovené na 5. júla 2017, aby uviedli svoje tvrdenia, pokiaľ ide o podmienky týkajúce sa naliehavosti a zváženia záujmov. Pri tejto príležitosti boli Komisia a Spolková republika Nemecko informované, že z dôvodu žiadosti o dôverné zaobchádzanie s doplňujúcim vyjadrením a jeho prílohou predloženými spoločnosťou PGNiG Supply 28. februára 2017 nebudú tieto dokumenty predmetom pojednávania, pričom možnosť, že ich pripomienky k týmto dokumentom budú vyžiadané neskôr, tým nie je dotknutá.

22

OGT, Gazprom a Gaz‑System (ďalej spoločne len „tri spoločnosti, ktoré podali návrh na vstup do konania ako vedľajší účastníci“) boli tiež pozvané na pojednávanie, aby na ňom uviedli svoje tvrdenia týkajúce sa zváženia záujmov bez toho, aby tým bolo dotknuté konečné rozhodnutie o prípustnosti ich návrhov na vstup vedľajšieho účastníka do konania.

23

Dňa 5. júla 2017 PGNiG Supply, Komisia a Spolková republika Nemecko, ako aj tri spoločnosti, ktoré podali návrh na vstup do konania ako vedľajší účastníci, uviedli svoje tvrdenia na pojednávaní a odpovedali na otázky položené predsedom Všeobecného súdu. Hoci bolo všetkým trom spoločnostiam, ktoré podali návrh na vstup do konania ako vedľajší účastníci, povolené predostrieť tvrdenia týkajúce sa zváženia záujmov dotknutých v rámci prejednávaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, predseda Všeobecného súdu si vyhradil právo na rozhodnutie o ich konečnej prípustnosti.

24

Jednak zo znenia článku 278 ZFEÚ v spojení s článkom 279 ZFEÚ a jednak zo znenia článku 256 ods. 1 ZFEÚ vyplýva, že sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení môže, ak si myslí, že to vyžadujú okolnosti, nariadiť odklad výkonu aktu napadnutého na Všeobecnom súde alebo nariadiť nevyhnutné predbežné opatrenia, a to podľa článku 156 rokovacieho poriadku. Článok 278 ZFEÚ však zakotvuje zásadu, že žaloby nemajú odkladný účinok, keďže pre akty prijaté inštitúciami Európskej únie platí domnienka zákonnosti. Sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení teda môže len výnimočne nariadiť odklad výkonu aktu napadnutého pred Všeobecným súdom alebo nariadiť predbežné opatrenia (uznesenie z 19. júla 2016, Belgicko/Komisia, T‑131/16 R, EU:T:2016:427, bod 12).

25

Okrem toho článok 156 ods. 4 prvá veta rokovacieho poriadku stanovuje, že návrhy na nariadenie predbežného opatrenia musia uvádzať „predmet konania, okolnosti preukazujúce naliehavosť, ako aj skutkové a právne dôvody, ktoré na prvý pohľad odôvodňujú nariadenie navrhovaných predbežných opatrení“.

26

Preto odklad výkonu rozhodnutia a ostatné predbežné opatrenia môžu byť nariadené sudcom rozhodujúcim o nariadení predbežných opatrení, ak sa preukáže, že ich nariadenie je na prvý pohľad dôvodné z právneho a faktického hľadiska (fumus boni iuris) a že sú naliehavé z dôvodu potreby, aby sa predišlo vážnej a nenapraviteľnej ujme na záujmoch účastníka konania, ktorý ich navrhol, a aby boli nariadené a nadobudli účinnosť pred rozhodnutím vo veci samej. Tieto podmienky sú kumulatívne, preto musia byť návrhy na nariadenie predbežných opatrení zamietnuté, pokiaľ niektorá z nich nie je splnená. Sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení zváži v prípade potreby takisto záujmy, o ktoré ide (pozri uznesenie z 2. marca 2016, Evonik Degussa/Komisia, C‑162/15 P‑R, EU:C:2016:142, bod 21 a citovanú judikatúru).

27

V rámci tohto celkového skúmania sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení disponuje širokou mierou voľnej úvahy a môže slobodne rozhodnúť s ohľadom na osobitosti prejednávanej veci o spôsobe, akým musia byť tieto rôzne podmienky overené, ako aj o poradí tohto skúmania, keďže žiadne pravidlo práva mu neukladá vopred stanovenú analytickú schému na účely posúdenia nevyhnutnosti rozhodnúť o nariadení predbežných opatrení [pozri uznesenie z 19. júla 2012, Akhras/Rada, C‑110/12 P(R), neuverejnené, EU:C:2012:507, bod 23 a citovanú judikatúru].

28

Za okolností prejednávanej veci treba bez toho, aby bolo potrebné vyjadriť sa k námietkam neprípustnosti vzneseným Komisiou, najprv preskúmať, či je splnená podmienka týkajúca sa naliehavosti.

29

Na účely overenia, či sú navrhované predbežné opatrenia naliehavé, je potrebné pripomenúť, že účelom konania o nariadení predbežného opatrenia je zaručiť plnú účinnosť budúceho konečného rozhodnutia, aby sa zabránilo vzniku medzery v právnej ochrane poskytovanej súdom Únie. Na dosiahnutie tohto cieľa sa naliehavosť musí posudzovať s ohľadom na potrebu nariadenia predbežného opatrenia, ktorého cieľom je zabrániť vzniku vážnej a nenapraviteľnej ujmy na strane účastníka konania, ktorý o jeho nariadenie žiada. Je povinnosťou tohto účastníka konania predložiť dôkaz o tom, že nemôže čakať do skončenia konania vo veci samej, lebo by utrpel vážnu a nenapraviteľnú ujmu (pozri uznesenie zo 14. januára 2016, AGC Glass Europe a i./Komisia, C‑517/15 P‑R, EU:C:2016:21, bod 27 a citovanú judikatúru).

30

V prejednávanej veci sa PGNiG Supply obáva vzniku ujmy, ktorá by v podstate spočívala vo vážnej a nenapraviteľnej zmene jej postavenia na trhu v prípade zamietnutia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

31

Domnieva sa totiž, že napadnuté rozhodnutie a rozhodnutie BNetzA z 28. novembra 2016, ktoré ho vykonáva, budú mať vzhľadom na dodávanie plynu na poľský trh za následok obmedzenie jej prístupu tak k plynovodu OPAL, ako aj k plynovodu Jamal – Európa.

32

V prvom rade, pokiaľ ide jednak o tvrdenie týkajúce sa straty prístupu spoločnosti PGNiG Supply k plynovodu OPAL, táto spoločnosť zdôrazňuje, že rezervácie prepravných kapacít, ktoré sa v súlade s novými podmienkami využívania plynovodu OPAL majú ponúkať v rámci aukcie, sa budú môcť uskutočňovať na obdobie 15 rokov. Táto spoločnosť uvádza, že sa dá očakávať, že Gazprom si na toto obdobie zarezervuje väčšiu časť prepravných kapacít, čím tak zakonzervuje situáciu na nasledujúcich 15 rokov.

33

PGNiG Supply totiž tvrdí, že výkon napadnutého rozhodnutia umožní spoločnosti Gazprom zarezervovať si prinajmenšom 90 % prepravných kapacít plynovodu OPAL. Na základe napadnutého rozhodnutia sa má zorganizovať aukcia týkajúca sa 50 % celkovej prepravnej kapacity plynovodu OPAL. Podľa spoločnosti PGNiG Supply však podmienky výnimky z právnej úpravy, stanovené v napadnutom rozhodnutí, budú mať za dôsledok to, že umožnia spoločnosti Gazprom získať prinajmenšom 80 % čiastočne regulovaných prepravných kapacít plynovodu OPAL, ktoré podliehajú aukcii. Vzhľadom na to, že ďalších 50 % prepravných kapacít plynovodu OPAL je vylúčených z pôsobnosti práva Únie, ako aj z pravidiel týkajúcich sa prístupu tretích osôb a že je poskytnutých v celom rozsahu spoločnosti Gazprom, táto spoločnosť môže v skutočnosti získať zaručený prístup k prinajmenšom 90 % celkových prepravných kapacít plynovodu OPAL. Napadnuté rozhodnutie preto posilní dominantné postavenie spoločnosti Gazprom, čím priamo oslabí postavenie spoločnosti PGNiG Supply na trhu.

34

PGNiG Supply ďalej uvádza, že rezervácia dodatočných prepravných kapacít plynovodu OPAL, ktoré sú po novom „oslobodené“, zo strany spoločnosti Gazprom bude mať nenapraviteľné dôsledky pre nadväzujúce zmluvy uzavreté hospodárskymi subjektmi zúčastňujúcimi sa na preprave, distribúcii a dodávke plynu poskytovaného spoločnosťou Gazprom. Podľa spoločnosti PGNiG Supply totiž rezervácie, ktoré sa uskutočnia vo forme súkromnoprávnych zmlúv, budú následne zdrojmi práv a povinností pre fyzické alebo právnické osoby, na ktoré sa vzťahuje ochrana, a to bez ohľadu na výsledok žaloby vo veci samej. Ani zrušenie napadnutého rozhodnutia preto nebude môcť viesť k zrušeniu zmlúv o preprave alebo o dodávke plynu prostredníctvom plynovodu OPAL. Uvedená spoločnosť tiež zdôrazňuje, že tieto zmluvy o preprave budú mať súčasne za dôsledok uzatváranie obchodných zmlúv v oblasti obchodovania s plynom, čím sa tak vytvorí dodatočná prekážka ukončenia zmlúv o preprave.

35

Jednak z dôvodu zložitosti vzťahov medzi správnymi orgánmi a jednotlivými dotknutými spoločnosťami a jednak z dôvodu právnych vzťahov medzi týmito spoločnosťami, ktoré budú konať na základe aktov, vo vzťahu ku ktorým existuje prezumpcia zákonnosti napadnutého rozhodnutia, teda PGNiG Supply usudzuje, že nebude možné zmeniť právny stav vyplývajúci z týchto skutočností s cieľom prinavrátiť jej predchádzajúce postavenie na trhu ani získať finančnú kompenzáciu.

36

Bez toho, aby bolo nevyhnutné posudzovať jednak prípadne hypotetický charakter konania spoločnosti Gazprom pri aukcii prepravnej kapacity oslobodenej napadnutým rozhodnutím a jednak relevantnosť argumentácie spoločnosti PGNiG Supply týkajúcu sa obmedzenia prístupu k plynovodu OPAL z dôvodu podmienok stanovených v napadnutom rozhodnutí v porovnaní s podmienkami platnými predtým, postačuje uviesť, že údajná ujma sa a priori javí tak, že závisí od dlhodobej nezvratnosti situácií vzniknutých v rámci právneho režimu umožneného napadnutým rozhodnutím.

37

PGNiG Supply sa totiž zrejme domnieva, že to, že Gazprom bude pri nasledujúcich každoročných aukciách, ktoré sa týkajú časti zodpovedajúcej 50 % oslobodených prepravných kapacít, na základe napadnutého rozhodnutia môcť vykonať dlhodobé rezervácie, bude mať za dôsledok zakonzervovanie situácie takým spôsobom, že rozsah právnych účinkov napadnutého rozhodnutia zďaleka presiahne čas jeho právnej existencie.

38

Treba však uviesť, že táto analýza je založená na nesprávnom porozumení fungovania samotného právneho poriadku zavedeného zmluvami (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júla 1964, Costa, 6/64, EU:C:1964:66, s. 1158). V prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia sa už podmienky využívania plynovodu OPAL, tak ako ich toto rozhodnutie umožňuje, nebudú uplatňovať. Nebude preto možné vykonávať žiaden súkromnoprávny akt založený na týchto podmienkach. Komisia a Spolková republika Nemecko túto skutočnosť správne zdôrazňovali tak vo svojich písomnostiach, ako aj na pojednávaní 5. júla 2017.

39

V tejto súvislosti PGNiG Supply okrem právnych prekážok, ktorých existenciu, tak ako to bolo pripomenuté v bode 38 vyššie, nemožno pripustiť, ďalej namieta existenciu praktických problémov pri realizácii účinkov takéhoto zrušenia. Túto námietku však treba tiež odmietnuť. Ako totiž na jednej strane kategoricky zdôrazňuje Spolková republika Nemecko vo svojom vyjadrení vedľajšieho účastníka konania a Komisia vo svojich pripomienkach k tomuto vyjadreniu, pokiaľ Všeobecný súd zruší napadnuté rozhodnutie, nebude možné plniť zmluvy o rezervácii produktov kapacity na obdobia po vyhlásení rozsudku Všeobecného súdu. Na druhej strane na pojednávaní 5. júla 2017 Komisia zdôraznila, že po prvé, zo všeobecných podmienok zmluvy uplatniteľných na prepravu plynu plynovodom OPAL vyplýva, že zmluva o preprave uzavretá medzi užívateľmi siete a spoločnosťou OGT, pokiaľ ide o nadobudnutie produktov kapacity prostredníctvom aukcií, môže byť ukončená s okamžitou účinnosťou z dôležitých dôvodov, pričom zrušenie napadnutého rozhodnutia Všeobecným súdom medzi tieto dôvody nepochybne patrí; po druhé, toto zrušenie predstavuje nepredvídateľnú okolnosť s právnymi dôsledkami na zmluvu v tom zmysle, že odôvodňuje prispôsobenie podmienok uvedenej zmluvy, a po tretie, tieto všeobecné podmienky oprávňujú spoločnosť OGT na to, aby v budúcnosti zmenila podmienky zmluvy v prípade, že si to bude vyžadovať potreba zohľadniť zmenu právnej situácie, napríklad v prípade rozsudku vydaného medzinárodným súdom. Napokon sa nezdá ako a priori vylúčené, aby s ohľadom na spor prejednávaný na Všeobecnom súde bola do všetkých podpísaných zmlúv týkajúcich sa budúcich aukcií (napríklad nadväzujúce zmluvy uzatvárané hospodárskymi subjektmi zúčastňujúcimi sa na preprave, distribúcii a dodávke plynu poskytovaného spoločnosťou Gazprom, ale aj obchodné zmluvy v oblasti obchodovania s plynom) vložená bezpečnostná doložka upravujúca dôsledky prípadného nového rozhodnutia o odklade výkonu napadnutého rozhodnutia alebo jeho zrušenia. V každom prípade, keďže konania na Všeobecnom súde smerujú proti napadnutému rozhodnutiu, nepochybne existuje obchodné riziko, ktoré účastníci trhu nemôžu ignorovať.

40

Napokon tak vo svojich pripomienkach z 10. marca 2017 k vyjadreniu Spolkovej republiky Nemecko ako vedľajšieho účastníka konania, ako aj v doplňujúcom vyjadrení z 13. marca 2017 PGNiG Supply zdôrazňuje skutočnosť, že napriek uzneseniu z 23. decembra 2016, PGNiG Supply & Trading/Komisia (T‑849/16 R), bol plynovod OPAL prevádzkovaný na úrovni, ktorá svedčí o používaní kapacít organizovaných pred odkladom výkonu napadnutého rozhodnutia podľa podmienok schválených týmto rozhodnutím. V tomto ohľade postačuje po prvé uviesť, že aj keby mohli vzniknúť legitímne otázky, pokiaľ ide o skutkové okolnosti týkajúce sa využívania prepravných kapacít plynovodu OPAL, ktoré nastali po prijatí uznesenia z toho istého dňa, z písomností v spise, a to najmä z vyjadrenia Spolkovej republiky Nemecko ako vedľajšieho účastníka konania vyplýva, že aktuálne používanie tohto plynovodu sa už spravuje podmienkami uplatniteľnými pred prijatím napadnutého rozhodnutia. Po druhé, aj keď na pojednávaní 5. júla 2017 Spolková republika Nemecko potvrdila, že niektoré zmluvy naviazané na aukcie organizované pred prijatím uznesenia z 23. decembra 2016, PGNiG Supply & Trading/Komisia (T‑849/16 R), sa plnili v rozpore s účinkami odkladu nariadeného sudcom rozhodujúcim o nariadení predbežných opatrení v jeho uznesení, poukázala na zmätok, akému musela čeliť v tejto situácii. Po vydaní uvedeného uznesenia sa totiž začalo konanie na Oberlandesgericht (Vyšší krajinský súd Düsseldorf, Nemecko), ktoré viedlo k vydaniu rozhodnutia z 30. decembra 2016, ktorým bol odložený výkon dohody uzavretej medzi spoločnosťou OGT a BNetzA 28. novembra 2016. Spolková republika Nemecko tak usudzovala, že dotknutá je len organizácia aukcií do budúcna, pričom akýkoľvek účinok na výkon zmlúv súvisiacich s aukciami, ktoré prebehli v minulosti, je vylúčený, no na pojednávaní uznala, že išlo o chybný úsudok. So zreteľom na informácie, ktoré boli následne poskytnuté v rámci prejednávanej veci, sa Spolková republika Nemecko domnieva, že ani v prípade nového rozhodnutia o odklade výkonu, vydaného sudcom rozhodujúcim o nariadení predbežných opatrení, ako ani v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia Všeobecným súdom sa takýto nesprávny výklad nemôže zopakovať. V tejto súvislosti Spolková republika Nemecko uviedla, že nemecká legislatíva jej priznáva právomoc vydávať voči BNetzA záväzné pokyny, ktoré sú postačujúce na zabezpečenie plného účinku rozhodnutí Všeobecného súdu a sudcu rozhodujúceho o nariadení predbežných opatrení. Nič teda neumožňuje usudzovať, že pri novom odklade výkonu nariadenom v prípade, že bude sudcovi rozhodujúcemu o nariadení predbežných opatrení podaný návrh na základe článku 160 rokovacieho poriadku, a pri zrušení napadnutého rozhodnutia nebudú rešpektované účinky, s ktorými sú takéto súdne rozhodnutia spojené.

41

Z vyššie uvedeného vyplýva, že aj keby sa s vyžadovaným stupňom pravdepodobnosti preukázalo, že k všetkým následkom súvisiacim s udalosťami popísanými v bodoch 32 až 34 vyššie skutočne došlo, tieto následky sa ani zďaleka netýkajú obdobia 15 rokov, ale v skutočnosti sa obmedzujú len na obdobie predchádzajúce dňu vydania rozsudku Všeobecného súdu, ktorým sa ukončuje hlavné konanie.

42

V období predchádzajúcom vydaniu rozsudku Všeobecného súdu, ktorým sa ukončuje hlavné konanie, by tak prípadne mohol nastať iba prípad opísaný v bodoch 32 a 33 vyššie, na ktorý poukazuje PGNiG Supply. Tento prípad, ktorý spočíva vo využívaní prinajmenšom 90 % prepravných kapacít plynovodu OPAL spoločnosťou Gazprom, však sám osebe nezakladá ujmu, ktorú namieta PGNiG Supply, keďže táto ujma závisí od dlhodobého pretrvávania tejto situácie. Preto ak by aj dôsledky tohto prípadu boli nenapraviteľné, požiadavka preukázať, že spoločnosti PGNiG Supply vznikla vážna a nenapraviteľná ujma odôvodňujúca nariadenie požadovaných predbežných opatrení, by nebola splnená.

43

Po druhé, pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa obmedzenia jej prístupu k plynovodu Jamal – Európa, PGNiG Supply opisuje oblasť svojej hlavnej činnosti ako obchodovanie so zemným plynom a elektrickou energiou tak na nemeckom trhu, ako aj na medzinárodných trhoch vrátane vývozu plynu do Poľska prostredníctvom bodov prepojenia Mallnow a Lasów. PGNiG Supply sa pritom domnieva, že vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutie bude viesť k zvýšeniu prepravných kapacít prostredníctvom plynovodu OPAL, prevádzka ostatných plynovodov umožňujúcich vývoz plynu spoločnosťou Gazprom do západnej Európy, najmä plynovodov Jamal – Európa a Bratstvo, sa zníži. Tento pokles v používaní by viedol k zvýšeniu cien za prepravu, čo by pre spoločnosť PGNiG Supply znamenalo významnú stratu príjmov v bode Lasów a znemožnilo by virtuálnu prepravu v opačnom smere v bode Mallnow.

44

Opäť postačuje uviesť bez toho, aby bolo potrebné posúdiť po prvé prípadne hypotetický charakter udalostí opísaných v bode 43 vyššie, vo vzťahu ku ktorým PGNiG Supply poskytla viacero informácií a dokumentov, ktorými chce preukázať dostatočný stupeň istoty, pričom Komisia a Spolková republika Nemecko ho však spochybňujú, po druhé existenciu príčinnej súvislosti medzi týmito udalosťami a napadnutým rozhodnutím a po tretie prípadnú výlučne peňažnú povahu ujmy, že v danom prípade neexistuje bezprostredná hrozba ujmy.

45

Ako bolo pripomenuté v bode 29 vyššie, z ustálenej judikatúry vyplýva, že naliehavosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa musí posudzovať s ohľadom na potrebu nariadenia predbežného opatrenia, ktorého cieľom je zabrániť vzniku vážnej a nenapraviteľnej ujmy na strane účastníka konania, ktorý žiada o nariadenie predbežných opatrení, pred tým, ako sa rozhodne o návrhu na zrušenie v konaní vo veci samej, a že je povinnosťou tohto účastníka konania predložiť závažný dôkaz o tom, že nemôže čakať do skončenia konania vo veci samej, lebo by osobne utrpel ujmu takejto povahy.

46

V prejednávanej veci pritom z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyplýva, že v súčasnosti sa uplatňuje tranzitná zmluva uzavretá so spoločnosťou Gazprom, pokiaľ ide o prepravu zemného plynu prostredníctvom poľského úseku plynovodu Jamal – Európa na účel dodávok na západoeurópske trhy vrátane Poľska, až do roku 2020, ako aj zmluva uzavretá medzi spoločnosťami PGNiG S. A. a Gazprom, ktorá sa týka dodávok zemného plynu a ktorej platnosť skončí koncom roka 2022. PGNiG Supply vo svojich odpovediach na otázky Všeobecného súdu z 23. decembra 2016 doručených 16. januára 2017 spresňuje, že prípadné rozhodnutie spoločnosti Gazprom presmerovať prepravu celého súčasného objemu plynu prepravovaného plynovodom Jamal – Európa na inú prepravnú infraštruktúru by bolo možné prijať až po uplynutí platnosti zmlúv o preprave plynu platných do mája 2020. Okrem toho oba možné scenáre, ktoré vzhľadom na svoju situáciu považuje za nepriaznivé, sa týkajú jednak obdobia rokov 2020 až 2022 a jednak obdobia začínajúceho po roku 2023.

47

Z týchto zmlúv vyplýva, že využívanie prepravnej kapacity poľského úseku plynovodu Jamal – Európa je na prvý pohľad zabezpečené prinajmenšom do konca roka 2019 a že dodávky spoločnosti Gazprom na poľský trh sú zabezpečené až do roka 2022. Ako správne zdôrazňuje Spolková republika Nemecko vo svojom vyjadrení vedľajšieho účastníka konania z 9. februára 2017, keďže používanie plynovodu Jamal – Európa na prepravu plynu do západnej Európy je stanovené na základe dlhodobej zmluvy najmenej do roku 2020, zmena trasy prepravy plynu prepravovaného prostredníctvom plynovodu Jamal – Európa sa neočakáva. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v prípade nedodržania týchto zmluvných povinností by sa dali uplatniť osobitné právne prostriedky nápravy, ktoré by v prípade potreby mohla PGNiG Supply využiť. V tejto súvislosti by navyše PGNiG Supply mohla uplatniť článok 160 rokovacieho poriadku, ktorý jej tak v prípade porušenia týchto povinností zaručuje účinnú súdnu ochranu v rámci jej sporov prejednávaných pred Všeobecným súdom.

48

Preto aj za predpokladu, že by sa dostatočne preukázalo, že čo sa týka ujmy namietanej spoločnosťou PGNiG Supply, ide o skutočnú ujmu, táto ujma by nemohla vzniknúť skôr než po skončení platnosti uvedených zmlúv, navyše len ak by platnosť týchto zmlúv nebola obnovená. Vzhľadom na priemernú dĺžku konaní pred Všeobecným súdom pritom rozsudok vo veci samej v prejednávanom konaní bude pravdepodobne vydaný v lehote dvoch rokov, to znamená v priebehu roka 2019. Navyše, ak by sa potvrdilo skončenie platnosti uvedených zmlúv v čase, keď ešte Všeobecný súd nevydal svoj rozsudok, nie je vylúčené, že Všeobecný súd usúdi, že existujú výnimočné okolnosti, takže na základe článku 151 ods. 2 rokovacieho poriadku ex offo rozhodne, že táto vec bude prejednaná v skrátenom súdnom konaní. Pokiaľ k tomu nedôjde, nie je ani vylúčené, aby sa v prípade, že si to budú okolnosti vyžadovať, v súlade s článkom 67 ods. 2 tohto rokovacieho poriadku rozhodlo, že vec bude prejednaná prednostne.

49

Treba teda poznamenať, že spoločnosti PGNiG Supply sa nepodarilo predložiť závažný dôkaz o tom, že nemôže čakať do skončenia konania vo veci samej, lebo by osobne utrpela vážnu a nenapraviteľnú ujmu.

50

V tomto ohľade je však potrebné zdôrazniť, že PGNiG Supply vo svojich pripomienkach k vyjadreniu Spolkovej republiky Nemecko ako vedľajšieho účastníka konania uvádza, že by jej mohla vzniknúť ujma pred rokom 2020. Aj keď skutočnosti, na ktorých je založené také tvrdenie, z jej písomností jasne nevyplývajú, prinajmenšom sa zdá, že odkazuje na tvrdenia uvedené v jej doplňujúcom vyjadrení z 28. februára 2017. Keďže sa však zdá, že dokument priložený spoločnosťou PGNiG Supply k tomuto vyjadreniu má podporiť jej tvrdenia týkajúce sa preukázania existencie fumus boni iuris, mohol by sa teda vykladať ako skutočnosť, ktorou sa má preukázať bezprostrednosť uvádzanej ujmy napriek existencii zmlúv o preprave a dodávkach plynu uvedených v bode 46 vyššie, ktorých platnosť vyprší v rokoch 2020 a 2022.

51

[dôverné]

52

[dôverné] Podľa PGNiG Supply sa teda naplnenie rizík uvedených v bode 43 vyššie neviaže len na uplynutie platnosti zmluvy o preprave plynu plynovodom Jamal – Európa do západnej Európy v roku 2020 a na následné uplynutie platnosti zmluvy o dodávkach plynu do Poľska rovnakým plynovodom v roku 2022, ale presnejšie na prístup spoločnosti Gazprom a Ruskej federácie k otázkam týkajúcim sa dodržania uzatvorených zmlúv a riziko zastavenia dodávok plynu v akomkoľvek okamihu, pokiaľ existuje alternatíva umožňujúca dodávku plynu inou cestou (napríklad prostredníctvom Nord Stream 1 a OPAL).

53

Najprv je potrebné uviesť, že napriek prvoradému významu, ktorý PGNiG Supply, zdá sa, pripisuje tomuto dodatočnému dôkazu, tento dôkaz chýbal v jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia predloženom 4. decembra 2016. Ďalej bez toho, aby bolo potrebné v tejto fáze rozhodnúť o existencii spojitosti medzi obsahom tohto dokumentu a napadnutým rozhodnutím, postačuje uviesť, že uvádzané hrozby sú na prvý pohľad podmienené vykonaním rozhodnutia poľského úradu pre reguláciu energie z 19. mája 2015, ku ktorému malo dôjsť najneskôr v máji 2017, ale ku ktorému doposiaľ nedošlo. Pokiaľ by teda k takýmto represívnym krokom po uvedenom vykonaní došlo, veľmi pravdepodobne by predstavovali nové skutočnosti, na základe ktorých by sa PGNiG Supply mohla v súlade s článkom 160 rokovacieho poriadku obrátiť na sudcu rozhodujúceho o nariadení predbežných opatrení, ktorý by s cieľom dočasne znovunastoliť právnu úpravu, ktorá sa uplatňovala pred zavedením režimu podľa napadnutého rozhodnutia, a to do času, kým rozhodne o dôvodnosti nového návrhu s ohľadom na nové skutkové okolnosti, potom mohol inaudita altera parte na základe článku 157 ods. 2 rokovacieho poriadku vydať nové opatrenie priznávajúce odkladný účinok.

54

Preto treba dospieť k záveru, že keďže bezprostredná hrozba namietanej ujmy nebola preukázaná, PGNiG Supply nesplnila podmienku, ktorá sa od nej vyžaduje, že nemôže čakať do skončenia konania vo veci samej, lebo by osobne utrpela vážnu a nenapraviteľnú ujmu z dôvodu výkonu napadnutého rozhodnutia.

55

Z toho vyplýva, že podmienka naliehavosti nie je splnená, preto sa tento návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta, pričom nie je potrebné skúmať podmienku týkajúcu sa existencie fumus boni iuris ani pristúpiť k váženiu záujmov.

56

Za týchto okolností a so zreteľom na judikatúru, podľa ktorej sa záujem, na ktorý sa odvoláva vedľajší účastník konania, ak je to primerané, berie do úvahy pri zvažovaní záujmov (uznesenie z 26. júla 2004, Microsoft/Komisia, T‑201/04 R, EU:T:2004:246, bod 34), nie je potrebné rozhodnúť o návrhoch na vstup vedľajšieho účastníka do konania troch spoločností, ktoré podali návrh na vstup do konania ako vedľajší účastníci.

57

V tomto ohľade je potrebné poznamenať, že podaním z 18. januára 2017 PGNiG Supply požiadala o dôverné zaobchádzanie s niektorými informáciami vo vzťahu k spoločnostiam OGT a Gazprom. S ohľadom na bod 56 vyššie je potrebné túto žiadosť prekvalifikovať na žiadosť o dôverné zaobchádzanie voči verejnosti v súlade s článkom 66 rokovacieho poriadku. V tejto súvislosti postačuje uviesť, že informácie obsiahnuté v tomto uznesení s výnimkou informácií osobitne vynechaných v bodoch 19, 51 a 52 verejnej verzie tohto uznesenia boli buď prednesené a prejednané na verejnom vypočutí, ktoré sa konalo 5. júla 2017, alebo ich neuvedenie nebolo dostatočne odôvodnené, a že na vyhovenie tejto žiadosti teda nie je daný legitímny dôvod.

58

Podľa článku 158 ods. 5 rokovacieho poriadku sa o trovách konania rozhodne neskôr.

Z týchto dôvodov

PREDSEDA VŠEOBECNÉHO SÚDU

nariadil: