Vec T‑310/16
Foshan Lihua Ceramic Co. Ltd
proti
Európskej komisii
Rozsudok Všeobecného súdu (štvrtá komora) z 20. marca 2019
„Dumping – Dovoz keramických obkladačiek s pôvodom v Číne – Článok 11 ods. 4 a 5 a článok 17 nariadenia (ES) č. 1225/2009 [teraz článok 11 ods. 4 a 5 a článok 17 nariadenia (EÚ) 2016/1036] – Zamietnutie priznania štatútu nového vyvážajúceho výrobcu v zmysle článku 3 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 917/2011 – Výber vzorky – Individuálne preskúmanie – Dôverné zaobchádzanie“
Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Konanie o preskúmaní – Využitie výberu vzorky v rámci pôvodného prešetrovania –Prijatie, na základe prešetrovania, rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o priznanie štatútu nového vyvážajúceho výrobcu – Povinnosť zverejniť prešetrovanie – Neexistencia
(Dohoda o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode, „antidumpingová dohoda z roku 1994“, článok 9.5; nariadenie Rady č. 1225/2009, zmenené nariadením č. 37/2014, článok 5 ods. 10 a 11, článok 6 ods. 7, článok 9 ods. 6 a článok 11 ods. 2, 4 a 5, a nariadenie Rady č. 917/2011, článok 3)
(pozri body 57 – 60)
Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Konanie o preskúmaní – Využitie výberu vzorky v rámci pôvodného prešetrovania – Možnosť nového vyvážajúceho výrobcu požiadať o individuálnu sadzbu antidumpingového cla – Neexistencia – Nesúlad s dohodami Svetovej obchodnej organizácie – Neexistencia
(Dohoda o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode, „antidumpingová dohoda z roku 1994“, článok 9.5; nariadenie Rady č. 1225/2009, zmenené nariadením č. 37/2014, článok 9 ods. 6 a článok 11 ods. 4, prvý až štvrtý pododsek)
(pozri bod 65)
Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Konanie o preskúmaní – Využitie výberu vzorky v rámci pôvodného prešetrovania – Možnosť nového vyvážajúceho výrobcu požiadať o rozšírenie sadzby antidumpingového cla uplatniteľného na spolupracujúcich výrobcov nezaradených do vzorky – Podmienky – Povinnosť oznámenia iným zainteresovaným stranám – Neexistencia
(Nariadenie Rady č. 1225/2009, zmenené nariadením č. 37/2014, článok 11 ods. 4, a nariadenie Rady č. 917/2011, článok 3)
(pozri bod 66)
Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Antidumpingové konanie – Vplyv procesných vád na zákonnosť nariadenia, ktorým sa ukladajú antidumpingové clá – Podmienky
(Nariadenie Rady č. 1225/2009, zmenené nariadením č. 37/2014, článok 5 ods. 10 a 11 a článok 6 ods. 7)
(pozri bod 67)
Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Voľná úvaha inštitúcií – Súdne preskúmanie – Obmedzenia
(Nariadenie Rady č. 1225/2009, zmenené nariadením č. 37/2014)
(pozri bod 103)
Spoločná obchodná politika – Rozhodnutie Komisie – Posúdenie zákonnosti v závislosti od informácií dostupných v čase prijatia rozhodnutia
(Nariadenie Rady č. 1225/2009, zmenené nariadením č. 37/2014)
(pozri bod 129)
Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Antidumpingové konanie – Právo na obranu – Právo byť vypočutý – Rozsah
(Nariadenie Rady č. 1225/2009, zmenené nariadením č. 37/2014)
(pozri body 147, 148, 207)
Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Konanie o preskúmaní – Využitie výberu vzorky v rámci pôvodného prešetrovania – Udelenie štatútu nového vyvážajúceho výrobcu – Podmienky – Dôkazné bremeno
(Nariadenie Rady č. 1225/2009, zmenené nariadením č. 37/2014, článok 11 ods. 4, a nariadenie č. 917/2011, článok 3)
(pozri body 188 – 191)
Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Nariadenie, ktorým sa ukladajú antidumpingové clá
(Článok 296 ZFEÚ)
(pozri bod 210)
Zhrnutie
Všeobecný súd svojím rozsudkom Foshan Lihua Ceramic/Komisia (T‑310/16), vydaným 20. marca 2019, zamietol žalobu spoločnosti Foshan Lihua Ceramic, čínskeho vyvážajúceho výrobcu (ďalej len „žalobkyňa“), o neplatnosť rozhodnutia Komisie, ktorým sa zamieta jej žiadosť o priznanie štatútu nového vyvážajúceho výrobcu, pokiaľ ide o konečné antidumpingové opatrenia, ktoré boli vo vzťahu k dovozu keramických obkladačiek s pôvodom v Čínskej ľudovej republike zavedené vykonávacím nariadením (EÚ) č. 917/2011 ( 1 ) (ďalej len „konečné nariadenie“). Žalobkyni, ktorá sa nezúčastnila na správnom konaní, ktoré viedlo k prijatiu uvedeného nariadenia, bola uložená sadzba antidumpingového cla stanovená pri použití najvyšších dumpingových rozpätí konštatovaných pre reprezentatívny výrobok vyvážajúceho výrobcu, ktorý sa na tomto konaní zúčastnil. Komisia zamietla žiadosť o priznanie štatútu nového vyvážajúceho výrobcu z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala, že spĺňa podmienky na priznanie tohto štatútu.
Všeobecný súd predovšetkým poznamenal, že článok 11 ods. 5 nariadenia č. 1225/2009 ( 2 ) (ďalej len „základné nariadenie“), ktorým sa uplatňujú na samotné konania o preskúmavaní, stanovené v článku 11 ods. 2 až 4 tohto nariadenia, príslušné ustanovenia základného nariadenia týkajúce sa postupov a vedenia prešetrovaní, vrátane článku 5 ods. 10 a 11 a článku 6 ods. 7 tohto nariadenia, sa neuplatňuje v rámci prešetrovania založeného na článku 3 konečného nariadenia.
Pokiaľ ide o údajné porušenie článku 9.5 Dohody o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994 (GATT) (ďalej len „antidumpingová dohoda“) ( 3 ), Všeobecný súd konštatoval, že aj keď je znenie článku 11 ods. 4 prvého až tretieho pododseku základného nariadenia, s výnimkou tretej podmienky spojenej s existenciou vývozov po pôvodnom období prešetrovania, analogické zneniu článku 9.5 antidumpingovej dohody, článok 11 ods. 4 základného nariadenia obsahuje ešte štvrtý pododsek, podľa ktorého sa tento článok neuplatňuje v prípade, že inštitúcie využili v rámci pôvodného prešetrovania výber vzorky. Cieľom tejto výnimky je, aby noví vyvážajúci výrobcovia neboli vo výhodnejšej procesnej situácii ako tí, ktorí spolupracovali na pôvodnom prešetrovaní, ale neboli zaradení do vzorky. Táto snaha nebola zohľadnená v antidumpingovej dohode. Článok 11 ods. 4 štvrtý pododsek základného nariadenia je teda výrazom vôle normotvorcu Únie prijať, pokiaľ ide o podmienky začatia revízneho preskúmavania pre nových vyvážajúcich výrobcov, prístup vlastný právnemu poriadku Únie, takže uvedené ustanovenie nemožno považovať za opatrenie určené na zabezpečenie výkonu konkrétneho záväzku, ktorý bol prevzatý v rámci Svetovej obchodnej organizácie, v právnom poriadku Únie. Z toho vyplýva, že článok 9.5 antidumpingovej dohody nemá priamy účinok v právnom poriadku Únie.
Všeobecný súd ďalej rozhodol, že keďže ciele prešetrovania vykonávaného podľa článku 3 konečného nariadenia sú obmedzené viac, ako ciele prešetrovania vykonávaného podľa článku 11 ods. 4 základného nariadenia, je opodstatnené, aby bol o začatí prešetrovania podľa článku 3 konečného nariadenia informovaný menší počet osôb. Zatiaľ čo totiž prešetrovanie vykonávané podľa článku 11 ods. 4 základného nariadenia má za cieľ určiť nielen to, či je daný prevádzkovateľ novým vyvážajúcim výrobcom, ale v prípade kladnej odpovede na túto prvú otázku aj jeho individuálne dumpingové rozpätie, prešetrovanie vedené podľa článku 3 konečného nariadenia má za cieľ len overiť, či je daný prevádzkovateľ skutočne novým vyvážajúcim výrobcom. V priebehu tohto prešetrovania musí tento prevádzkovateľ preukázať, že nevyvážal výrobky uvedené v článku 1 ods. 1 konečného nariadenia s pôvodom v Číne počas pôvodného obdobia prešetrovania, že nemá väzby na vývozcu alebo výrobcu, na ktorého sa vzťahujú opatrenia uložené týmto nariadením, a že skutočne vyvážal predmetný tovar alebo sa neodvolateľne zmluvne zaviazal vyviezť jeho značné množstvo do Únie po skončení pôvodného obdobia prešetrovania. Keďže tieto podmienky súvisia s osobným postavením dotknutého prevádzkovateľa, je zrejmé, že práve tento prevádzkovateľ má s vylúčením akejkoľvek tretej strany najlepšiu možnosť poskytnúť potrebné informácie.
Napokon, pokiaľ ide o dôkazné bremeno a stupeň dokazovania, Všeobecný súd ozrejmil, že zvládnutie dôkazného bremena, ktoré znáša žiadateľ o štatút nového vyvážajúceho výrobcu, tak podľa článku 3 konečného nariadenia, ako aj podľa článku 11 ods. 4 základného nariadenia, však nie je samo osebe ničím nemožným. Poskytovanie úplných, konzistentných a overiteľných informácií a dôkazov predovšetkým o všetkých jej vývozoch a štruktúre jej skupiny umožňuje Komisii vylúčiť, ak to tak v skutočnosti nebolo, že predmetný výrobok sa vyvážal do Únie počas pôvodného obdobia prešetrovania, či dokonca dospieť k záveru, že žalobkyňa nie je prepojená so žiadnym vyvážajúcim výrobcom, na ktorého sa vzťahujú predmetné antidumpingové clá.
V tejto súvislosti Komisii neprináleží ani preukázať existenciu vývozov predmetného výrobku žalobkyňou do Únie alebo väzby na podniky podliehajúce predmetným antidumpingovým clám, ani predložiť dôkazy v tomto zmysle. Na zamietnutie žiadosti o udelenie tohto štatútu z vecného hľadiska postačuje, aby boli dôkazy, ktoré predložil predmetný prevádzkovateľ, nedostatočné na podloženie jeho tvrdení. Komisii naopak prináleží, aby v rámci svojej úlohy v prešetrovaniach s ohľadom na udelenie štatútu nového vyvážajúceho výrobcu overila všetkými prostriedkami, ktoré má k dispozícii, správnosť tvrdení a dôkazov, ktoré takýto prevádzkovateľ predložil.
( 1 ) Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 917/2011, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá dočasné clo uložené na dovoz keramických obkladačiek s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 238, 2011, s. 1).
( 2 ) Nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 343, 2009, s. 51), naposledy zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 37/2014 z 15. januára 2014, ktorým sa menia určité nariadenia, ktoré sa vzťahujú na spoločnú obchodnú politiku, pokiaľ ide o postupy prijímania určitých opatrení (Ú. v. EÚ L 18, 2014, s. 1).
( 3 ) Dohoda o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994 (GATT) (Ú. v. ES L 336, 1994, s. 103; Mim. vyd. 11/021, s. 189) obsiahnutá v prílohe 1A dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie (WTO) (Ú. v. ES L 336, 1994, s. 3; Mim. vyd. 11/021, s. 82).