1

Dňa 30. marca 2010 podal pán Li Jing Zhou prihlášku na zápis dizajnu Spoločenstva na Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) v zmysle nariadenia Rady (ES) č. 6/2002 z 12. decembra 2001 o dizajnoch spoločenstva (Ú. v. ES L 3, 2002, s. 1; Mim. vyd. 13/027, s. 142).

2

Dizajn, o ktorého zápis sa žiada, vyzerá takto:

3

Dizajn vyobrazený v bode 2 vyššie, ktorý bol zapísaný pod číslom 1689027‑0001 a má sa používať ako „ornament“ spadajúci do triedy 32 v zmysle Locarnskej dohody o zriadení medzinárodného triedenia priemyselných vzorov a modelov, podpísanej 8. októbra 1968, v znení zmien a doplnení, bol zverejnený vo Vestníku dizajnov Spoločenstva č. 97/2010 z 5. mája 2010.

4

Dňa 24. januára 2014 bol EUIPO informovaný, že spoločnosť Golden Rose 999 Srl sa stala spolumajiteľkou dizajnu vyobrazeného v bode 2 vyššie.

5

Žalobkyňa, Chanel SAS, podala 4. decembra 2013 podľa článku 52 nariadenia č. 6/2002 na výmazovom oddelení EUIPO návrh na výmaz sporného dizajnu. Dôvod uvádzaný na podporu tohto návrhu sa opieral o článok 25 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 6/2002 v spojení s článkami 4 až 9 tohto nariadenia.

6

Vo vyjadrení obsahujúcom dôvody návrhu na výmaz žalobkyňa uviedla, že sporný dizajn nemožno považovať za nový v zmysle článku 5 nariadenia č. 6/2002. Tento dizajn je podľa nej veľmi podobný jej vlastnému monogramu, a je takmer rovnaký ako tento monogram, ktorý je vo Francúzsku zapísaný od roku 1989 ako ochranná známka, pričom vyzerá takto:

7

Okrem toho žalobkyňa poukázala na nedostatok osobitého charakteru sporného dizajnu v zmysle článku 6 nariadenia č. 6/2002.

8

Rozhodnutím z 15. júla 2014 výmazové oddelenie EUIPO zamietlo návrh na výmaz s odôvodnením, že skorší dizajn nezbavuje sporný dizajn jeho novosti ani osobitého charakteru.

9

Výmazové oddelenie v podstate usúdilo, že pokiaľ ide o novosť sporného dizajnu, rozdiely medzi kolidujúcimi dizajnmi nie sú nepodstatné. Pokiaľ ide o osobitý charakter, výmazové oddelenie dospelo k záveru, že sporný dizajn vyvoláva u informovaného užívateľa odlišný celkový dojem ako skorší dizajn.

10

Žalobkyňa podala 10. septembra 2014 na odvolací senát EUIPO odvolanie proti rozhodnutiu výmazového oddelenia.

11

Rozhodnutím z 18. novembra 2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tretí odvolací senát EUIPO toto odvolanie zamietol. V podstate dospel k záveru, že sporný dizajn zjavne nebol rovnaký ako monogram Chanel, že rozdiely medzi oboma dizajnmi nemožno považovať za nepodstatné detaily a sporný dizajn je preto nový.

12

Rovnako usúdil, že skorší dizajn nezbavuje sporný dizajn jeho osobitého charakteru. Odvolací senát najprv preskúmal koncept „informovaného užívateľa“, ktorý sa v prejednávanej veci používa. Dospel k záveru, že výrobok, na ktorom sa sporný dizajn používa, je ornament a že ho používajú tak profesionáli, ako aj koneční užívatelia ako ornament na iných výrobkoch.

13

Odvolací senát následne poukázal na to, že pôvodca sporného dizajnu mal pri jeho tvorbe k dispozícii širokú mieru tvorivej voľnosti. Existujúci rozdiel medzi prostrednou časťou oboch monogramov však predstavuje podstatnú vlastnosť, ktorú si informovaný užívateľ, tak ako ho správne definovalo výmazové oddelenie, zapamätá. Z toho vyplýva, že celkový dojem, ktorý v informovanom užívateľovi vyvoláva každý z kolidujúcich dizajnov, je odlišný.

14

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

15

EUIPO navrhuje, aby Všeobecný súd:

16

Svojím druhým žalobným návrhom žalobkyňa Všeobecnému súdu navrhuje, aby vyhlásil výmaz sporného dizajnu.

17

Treba pripomenúť, že podľa článku 61 ods. 3 nariadenia č. 6/2002 má Všeobecný súd právomoc zrušiť, ako aj zmeniť napadnuté rozhodnutie. Okrem toho podľa článku 61 ods. 6 toho istého nariadenia EUIPO prijme nevyhnutné opatrenia, aby dosiahol súlad s rozsudkom Všeobecného súdu. Z tohto ustanovenia vyplýva, že Všeobecnému súdu neprináleží dávať príkazy EUIPO, ktorý má povinnosť vyvodiť dôsledky z výroku a odôvodnenia rozsudku Všeobecného súdu [rozsudok z 12. mája 2010, Beifa Group/ÚHVT – Schwan‑Stabilo Schwanhäußer (Písacie potreby), T‑148/08, EU:T:2010:190, bod 40].

18

Druhý žalobný návrh žalobkyne je preto potrebné zamietnuť ako neprípustný [pozri analogicky rozsudok z 11. februára 2009, Bayern Innovativ/ÚHVT – Life Sciences Partners Perstock (LifeScience), T‑413/07, neuverejnený, EU:T:2009:34, bod 17].

19

Na podporu svojej žaloby uvádza žalobkyňa jediný žalobný dôvod, ktorý je založený na porušení článku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 6/2002 a je rozdelený do dvoch častí, pričom prvá vychádza z porušenia článku 6 tohto nariadenia a druhá z porušenia článku 5 rovnakého nariadenia. Je potrebné preskúmať prvú časť tohto jediného žalobného dôvodu.

20

V rámci prvej časti jediného žalobného dôvodu žalobkyňa poukazuje v podstate na to, že analýza odvolacieho senátu je zjavne neúplná a že jeho závery sú poznačené viacerými chybami.

21

Podľa žalobkyne sa odvolací senát v rámci analýzy osobitého charakteru sporného dizajnu nezmienil o výrobku, na ktorom sa má tento dizajn používať. Rovnako chýba spresnenie, kto je v prejednávanej veci informovaným užívateľom. Žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát mal zohľadniť predložené dôkazy, ktoré preukazujú, že kolidujúce označenia boli vyobrazené na skutočných predmetoch a tiež skutočnosť, že tieto dizajny sa líšili len v nepodstatných detailoch. Žalobkyňa okrem toho tvrdí, že sporný dizajn možno použiť aj pri zmene uhla o 90 stupňov v porovnaní s jeho vyobrazením na prihláške.

22

Napriek záveru, že pôvodca sporného dizajnu mal pri jeho tvorbe k dispozícii širokú mieru tvorivej voľnosti, odvolací senát rozhodol, že kolidujúce dizajny nevytvárali rovnaký celkový dojem, čím porušil článok 25 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 6/2002.

23

EUIPO navrhuje prvú časť žalobného dôvodu zamietnuť. V tejto súvislosti predovšetkým poukazuje na to, že žalobkyňa nespochybňuje definíciu informovaného užívateľa ani mieru tvorivej voľnosti pôvodcu dizajnu, a výrobok, na ktorom sa má dizajn použiť, definuje ako ornament.

24

Ďalej EUIPO navrhuje konštatovať neprípustnosť niektorých dôkazov, ktoré boli prvýkrát uvedené pred Všeobecným súdom, ako aj neprípustnosť tvrdenia, podľa ktorého mal odvolací senát zohľadniť kolidujúce dizajny tak, ako sú zobrazené na predávaných výrobkoch. Takéto zohľadnenie by v každom prípade nebolo možné, pretože podmienky použitia kolidujúcich dizajnov závisia výlučne od vôle účastníkov konania.

25

Napokon podľa EUIPO odvolací senát vzal do úvahy širokú mieru tvorivej voľnosti pôvodcu sporného dizajnu. Napriek tomuto konštatovaniu zohľadnil rozdiely medzi prostrednými časťami kolidujúcich dizajnov, pričom žalobkyňa tieto rozdiely nespochybnila. Odvolací senát preto oprávnene dospel k záveru, že kolidujúce dizajny nevyvolávajú u informovaného užívateľa rovnaký celkový dojem.

26

Článok 6 nariadenia č. 6/2002 stanovuje:

„1.   O dizajne platí, že má osobitý charakter, ak celkový dojem, ktorý vyvoláva u informovaného užívateľa, sa odlišuje od celkového dojmu vyvolaného u takéhoto užívateľa akýmkoľvek iným dizajnom, ktorý už bol sprístupnený verejnosti:

2.   Pri posudzovaní osobitého charakteru sa zohľadňuje miera tvorivej voľnosti pôvodcu pri tvorbe dizajnu.“

27

Z tohto ustanovenia vyplýva, že posúdenie osobitého charakteru dizajnu Spoločenstva v podstate predpokladá preskúmanie v štyroch etapách, ktoré pozostáva po prvé z určenia odvetvia výrobkov, v ktorých má byť dizajn zhmotnený, alebo na ktorých má byť použitý, po druhé z určenia informovaného užívateľa uvedených výrobkov v závislosti od ich účelu a s odkazom na tohto informovaného užívateľa z určenia úrovne skorších poznatkov, ako aj úrovne pozornosti pri porovnaní dizajnov, pokiaľ je to možné priamom, po tretie zo stanovenia miery tvorivej voľnosti pôvodcu pri tvorbe dizajnu a napokon po štvrté z určenia výsledku porovnania predmetných dizajnov pri zohľadnení dotknutého odvetvia, miery tvorivej voľnosti pôvodcu a celkového dojmu, ktorý u informovaného užívateľa vyvoláva sporný dizajn a všetky skoršie dizajny sprístupnené verejnosti. Preskúmanie osobitého charakteru dizajnu, ako aj preskúmanie jeho novosti podľa článku 5 nariadenia č. 6/2002 najskôr predpokladá zistenie existencie predchádzajúceho sprístupnenia verejnosti akéhokoľvek dizajnu uvedeného na podporu výmazu sporného dizajnu [rozsudok zo 7. novembra 2013, Budziewska/ÚHVT – Puma (Skáčuca mačkovitá šelma), T‑666/11, neuverejnený, EU:T:2013:584, bod 21].

28

Z článku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 6/2002, ako aj z ustálenej judikatúry preto vyplýva, že preskúmanie osobitého charakteru sporného dizajnu závisí od celkového dojmu, ktorý tento dizajn vyvoláva u informovaného užívateľa [pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. júna 2010, Shenzhen Taiden/ÚHVT – Bosch Security Systems (Komunikačné zariadenie), T‑153/08, EU:T:2010:248, bod 17, a z 25. októbra 2013, Merlin a i./ÚHVT – Dusyma (Hry), T‑231/10, neuverejnený, EU:T:2013:560, bod 28 a citovanú judikatúru].

29

V rámci konkrétneho posúdenia celkového dojmu dotknutých dizajnov vyvolaného u informovaného užívateľa, ktorý má určitú znalosť o doterajšom stave v tejto oblasti, je potrebné zohľadniť mieru tvorivej voľnosti pôvodcu pri tvorbe sporného dizajnu [pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. marca 2010, Grupo Promer Mon Graphic/ÚHVT – PepsiCo (Vyobrazenie okrúhleho predmetu na účely reklamy), T‑9/07, EU:T:2010:96, bod 72].

30

Z judikatúry vyplýva, že čím má pôvodca dizajnu pri jeho tvorbe väčšiu tvorivú voľnosť, tým menej stačia menšie rozdiely medzi kolidujúcimi dizajnmi na to, aby u informovaného užívateľa vyvolali odlišný celkový dojem. Naopak, čím je tvorivá voľnosť pôvodcu pri tvorbe dizajnu obmedzenejšia, tým viac stačia menšie rozdiely medzi kolidujúcimi dizajnmi na to, aby u informovaného užívateľa vyvolali odlišný celkový dojem. Široká miera tvorivej voľnosti pôvodcu pri tvorbe dizajnu tak posilňuje záver, že dizajny, ktoré nevykazujú podstatné rozdiely, vyvolávajú u informovaného užívateľa rovnaký celkový dojem [rozsudok z 9. septembra 2011, Kwang Yang Motor/ÚHVT – Honda Giken Kogyo (Spaľovací motor), T‑11/08, neuverejnený, EU:T:2011:447, bod 33].

31

Je však potrebné pripomenúť, že faktor týkajúci sa tvorivej voľnosti pôvodcu nemôže sám osebe podmieňovať posúdenie osobitého charakteru dizajnu, ale naopak je jedným z prvkov, ktoré je v tomto posúdení potrebné zohľadniť. Ide viac o faktor, ktorý umožňuje relativizovať posúdenie osobitého charakteru sporného dizajnu, ako o autonómny faktor, ktorý určuje požadovaný rozdiel medzi dvoma dizajnmi tak, aby mal jeden z nich osobitý charakter. Faktor týkajúci sa miery tvorivej voľnosti pôvodcu tak môže posilniť alebo naopak relativizovať záver o celkovom dojme, ktorý vyvoláva každý dotknutý dizajn [pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. septembra 2015, H&M Hennes & Mauritz/ÚHVT – Yves Saint Laurent (Kabelky), T‑526/13, neuverejnený, EU:T:2015:614, body 33 a 35].

32

Sporný dizajn preto nemožno považovať za reprodukciu skoršieho dizajnu alebo originálnej myšlienky, ktorá v ňom bola rozvinutá prvýkrát [pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. júna 2013, Kastenholz/ÚHVT – Qwatchme (Ciferníky hodiniek), T‑68/11, EU:T:2013:298, bod 71, a zo 4. februára 2014, Gandia Blasco/ÚHVT – Sachi Premium‑Outdoor Furniture (Kreslo v tvare kocky), T‑339/12, neuverejnený, EU:T:2014:54, bod 40].

33

Napokon je potrebné pripomenúť, že z judikatúry vyplýva, že porovnanie celkových dojmov vyvolaných dizajnmi musí byť syntetické a nesmie sa obmedzovať na analytické porovnanie výpočtu podobností a rozdielov [rozsudok z 29. októbra 2015, Roca Sanitario/ÚHVT – Villeroy & Boch (Páková vodovodná batéria), T‑334/14, neuverejnený, EU:T:2015:817, bod 58].

34

Práve vo svetle týchto zásad teda treba preskúmať prvú časť jediného žalobného dôvodu uvedeného v rámci tejto žaloby.

35

V prejednávanej veci je potrebné konštatovať, že účastníci konania nespochybňujú, že monogram Chanel existoval skôr.

36

Okrem toho žalobkyňa nespochybňuje, že sporný dizajn je ornamentom, ktorý spadá do triedy 32, ale tvrdí, že odvolací senát neidentifikoval výrobky, na ktorých sa tento ornament má použiť.

37

Okrem toho sa účastníci konania zhodujú, že informovaný užívateľ je v prejednávanej veci definovaný ako profesionál, rovnako ako konečný užívateľ, čo bolo potvrdené aj na pojednávaní.

38

Účastníci konania súhlasia aj s tým, že pôvodca sporného dizajnu mal pri jeho tvorbe širokú mieru tvorivej voľnosti.

39

Z toho vyplýva, že v rámci analýzy osobitého charakteru sporného dizajnu zo strany odvolacieho senátu je potrebné preskúmať, či sa tento senát dopustil chyby jednak pri určení povahy výrobku, na ktorom sa sporný dizajn mal použiť, a jednak pri porovnaní celkového dojmu, ktorý kolidujúce dizajny vyvolávali u informovaného užívateľa.

40

V prejednávanej veci žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie neidentifikovalo, hoci tak malo urobiť, výrobok, na ktorom sa sporný dizajn mal použiť.

41

Na určenie výrobku, v ktorom má byť dizajn zhmotnený, alebo na ktorom má byť použitý, je potrebné prihliadať na údaj o týchto skutočnostiach uvedený v prihláške na zápis dizajnu, ako aj prípadne na samotný dizajn v rozsahu, v akom spresňuje povahu výrobku, jeho určenie alebo jeho funkciu (rozsudok z 18. marca 2010, Vyobrazenie okrúhleho predmetu na účely reklamy, T‑9/07, EU:T:2010:96, bod 56).

42

Na úvod je potrebné pripomenúť, že dizajn možno zapísať ako ornament, tak ako vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok zo 7. novembra 2013, Skáčuca mačkovitá šelma (T‑666/11, neuverejnený, EU:T:2013:584), ktorý sa týkal dizajnu zapísaného ako logo v rámci triedy 32.

43

V prejednávanej veci zo sporného dizajnu nevyplýva informácia o jeho určení alebo funkcii. Okrem toho na rozdiel od veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok zo 7. novembra 2013 (Skáčuca mačkovitá šelma, T‑666/11, neuverejnený, EU:T:2013:584), už citovaný v bode 42 vyššie, v ktorom sa dotknuté dizajny vo všeobecnosti týkali odvetvia oblečenia a športového materiálu, v prejednávanej veci je monogram Chanel zapísaný pre veľké množstvo výrobkov a sporný dizajn je zapísaný ako ornament bez toho, aby boli špecifikované výrobky, na ktorých sa má použiť. Z toho vyplýva, že v prejednávanej veci nebolo možné ani určiť odvetvie výrobkov, v ktorých mal byť sporný dizajn zhmotnený alebo na ktorých mal byť použitý, ani ho porovnať s odvetvím, v ktorom sa používa monogram Chanel.

44

Z toho vyplýva, že odvolací senát oprávnene rozhodol, že výrobok, na ktorom sa mal použiť sporný dizajn, je ornament, čo účastníci konania nespochybňujú. Odvolací senát nebol napriek tvrdeniu žalobkyne povinný identifikovať výrobok, na ktorom sa mal tento ornament použiť.

45

Tento záver je preto potrebné zohľadniť v rámci porovnania celkových dojmov, ktorý kolidujúce dizajny vyvolávali u informovaného užívateľa.

46

Žalobkyňa najmä tvrdí, že odvolací senát neoprávnene a bez toho, aby poskytol dostatočné odôvodnenie, dospel k záveru o existencii odlišného celkového dojmu kolidujúcich dizajnov, napriek širokej tvorivej voľnosti pôvodcu, pričom nezohľadnil ani predložené dôkazy, ktoré preukazovali, že kolidujúce dizajny boli vyobrazené na skutočných predmetoch, ani skutočnosť, že tieto dizajny sa odlišovali iba v nepodstatných detailoch.

47

EUIPO sa domnieva, že odvolací senát správne usúdil, že kolidujúce dizajny vyvolávajú odlišný celkový dojem, pričom zohľadnil tvorivú voľnosť pôvodcu. Okrem toho EUIPO dospel k záveru o neprípustnosti niektorých dôkazov a tvrdenia o nevyhnutnosti zohľadnenia predávaných výrobkov, pričom uvedené dôkazy a tvrdenia boli prvýkrát prednesené pred Všeobecným súdom.

48

Je nepochybné, že žalobkyňa ukázala pred Všeobecným súdom fotografie slnečných okuliarov, aby bolo možné porovnať predmety, na ktorých sa nachádza sporný dizajn na jednej strane a monogram Chanel na druhej strane, s cieľom poukázať na výrobky s kolidujúcimi dizajnmi, ktoré sa skutočne predávajú a boli predložené v rámci administratívnej fázy konania, pričom uvedené fotografie predložila na podporu časti dôvodu týkajúcej sa neexistencie novosti sporného dizajnu, a nie na podporu tejto časti žalobného dôvodu. Rovnako je pravda, že žalobkyňa ukázala prvýkrát pred Všeobecným súdom ďalšie fotografie v žalobe a počas pojednávania s cieľom ilustrovať používanie sporného dizajnu na predávaných výrobkoch, ako aj tvrdenie o nevyhnutnosti zohľadnenia predávaných výrobkov.

49

Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že dôkazy a tvrdenie spomenuté v bode 48 vyššie, ktoré boli prvýkrát uvedené pred Všeobecným súdom, nemožno vziať do úvahy. Podanie žaloby na Všeobecný súd totiž smeruje k preskúmaniu zákonnosti rozhodnutí odvolacích senátov EUIPO podľa článku 61 nariadenia č. 6/2002 v tom zmysle, že úlohou Všeobecného súdu nie je opätovne skúmať skutkové okolnosti s prihliadnutím na dokumenty, ktoré boli prvýkrát predložené až v konaní pred ním. Vyššie uvedené dokumenty teda treba odmietnuť bez toho, aby bolo potrebné skúmať ich dôkaznú silu [pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky z 18. marca 2010, Vyobrazenie okrúhleho predmetu na účely reklamy, T‑9/07, EU:T:2010:96, bod 24, a z 13. novembra 2012, Antrax It/ÚHVT – THC (Radiátory ústredného kúrenia), T‑83/11 a T‑84/11, EU:T:2012:592, bod 28].

50

Navyše, pokiaľ ide o fotografie ukazujúce slnečné okuliare, ktoré už boli predložené EUIPO, je potrebné konštatovať, že tieto fotografie možno v každom prípade vziať do úvahy len ako príklad možného využitia sporného dizajnu, a to aj vo vzťahu k polohe a veľkosti kolidujúcich dizajnov pri ich použití, a teda ich nie je možné vnímať tak, že predstavujú jediný uhol pohľadu (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. novembra 2013, Skáčuca mačkovitá šelma, T‑666/11, neuverejnený, EU:T:2013:584, bod 30, a z 29. októbra 2015, Páková vodovodná batéria, T‑334/14, neuverejnený, EU:T:2015:817, bod 78). Toto konštatovanie posilňuje aj skutočnosť, že v prejednávanej veci predstavuje sporný dizajn ornament spadajúci do triedy 32, ktorý možno použiť na množstve výrobkov.

51

Okrem toho sa počas pojednávania pred odvolacím senátom predviedli viaceré možnosti polohy sporného dizajnu, keď boli kolidujúce dizajny uložené jeden na druhý. EUIPO vo vyjadrení k žalobe, ako aj na pojednávaní potvrdil, že odvolací senát vzal do úvahy túto možnosť použitia.

52

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že podľa judikatúry sa celkový dojem nevyhnutne musí určiť aj s ohľadom na spôsob, akým sa predmetný výrobok používa, najmä v závislosti od toho, ako sa ním pri tejto príležitosti zvyčajne manipuluje (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. júna 2010, Komunikačné zariadenie, T‑153/08, EU:T:2010:248, bod 66).

53

V prejednávanej veci odvolací senát v rámci svojej konkrétnej analýzy týkajúcej sa porovnania celkových dojmov rozhodol, že kolidujúce dizajny vyvolávajú u informovaného užívateľa odlišný celkový dojem, pričom pripustil širokú tvorivú voľnosť pôvodcu. V tejto súvislosti vychádzal najmä z rozdielov medzi prostrednými časťami kolidujúcich dizajnov. Konkrétne podľa odvolacieho senátu pozostáva sporný dizajn z „dvoch obrátených číslic ‚3‘“, kým monogram Chanel pozostáva z „dvoch obrátených písmen ‚C‘“. Po druhé sporný dizajn predstavuje horizontálnu slučku, ktorej konce sú špicaté, pričom obrysy čiary sú mierne hrubšie, kým monogram Chanel vytvára prázdny vertikálny stredový ovál so špicatými koncami. Po tretie v súvislosti so sporným dizajnom sa poukázalo na analógiu so symbolom nekonečna a v súvislosti s monogramom Chanel na analógiu s elipsou.

54

Z napadnutého rozhodnutia teda vyplýva, že odvolací senát sa obmedzil na konštatovanie, že napriek širokej tvorivej voľnosti predstavujú rozdiely v prostrednej časti kolidujúcich dizajnov, tak ako sú opísané v bode 53 vyššie, podstatnú vlastnosť, ktorú si informovaný užívateľ zapamätá.

55

V prejednávanej veci je potrebné konštatovať, že skorší dizajn sa na sporný dizajn vo viacerých ohľadoch pozoruhodne podobá. Sporný dizajn možno do určitej miery vnímať ako výtvor inšpirovaný myšlienkou monogramu Chanel, a to tým viac, že voľba sporného dizajnu nebola podmienená nijakými dôvodmi a jeho pôvodca ho dostatočne neodlíšil od monogramu Chanel. Je preto potrebné sa domnievať, že informovaný užívateľ bude vnímať kolidujúce dizajny celkovo, aby zistil, či vyvolávajú odlišný celkový dojem. Aj keď oba dizajny vykazujú vo svojich prostredných častiach rozdiely, je nutné konštatovať, že celkový dojem sa nelíši, pretože okrajové časti, ktoré významne určujú obrys a celkový dojem kolidujúcich dizajnov, sa navzájom mimoriadne podobajú a sú takmer rovnaké. Navyše prostredné časti tvoria – napriek istým rozdielom – v oboch prípadoch podobné oválne formy, ktoré sa rozplývajú v celkovom vzhľade dizajnov. Konkrétne prostrednú časť sporného dizajnu tvoria dve elipsy, ktoré sa podobajú na jednu elipsu v monograme Chanel. Tieto rozdiely si informovaný užívateľ môže všimnúť tým menej, že sporný dizajn je možné použiť v polohe predstavujúcej posun o 90 stupňov a v rôznych veľkostiach.

56

Vzhľadom na podobnosť kolidujúcich dizajnov môže podľa judikatúry široká tvorivá voľnosť len posilniť neexistenciu odlišného celkového dojmu, ktoré tieto dizajny vyvolávajú, a to tým viac, že rozdiely možno odhaliť len pri priamom porovnaní, ktoré nie je vždy bezprostredne možné (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. októbra 2011, PepsiCo/Grupo Promer Mon Graphic, C‑281/10 P, EU:C:2011:679, bod 55).

57

Je tiež potrebné uviesť, že v prejednávanej veci neboli konštatované nejaké obmedzenia týkajúce sa vlastností vyplývajúcich z technickej funkcie ornamentu alebo ornamentálneho prvku alebo týkajúce sa príslušných právnych požiadaviek (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. septembra 2011, Spaľovací motor, T‑11/08, neuverejnený, EU:T:2011:447, bod 32).

58

Napokon je potrebné pripomenúť, že sporný dizajn je ornament, ktorý spadá do triedy 32 a možno ho použiť na širokej škále výrobkov, čo takmer znemožňuje vopred určiť jeho používanie. Táto okolnosť preto zdôrazňuje nevyhnutnosť podrobnej analýzy celkových dojmov vyvolaných kolidujúcimi dizajnmi.

59

Vzhľadom na širokú mieru tvorivej voľnosti pôvodcu sporného dizajnu a na širokú voľnosť pri jeho použití na rôznych výrobkoch tak rozdiely medzi kolidujúcimi dizajnmi nemôžu vyvolať u informovaného užívateľa odlišný celkový dojem.

60

Z toho vyplýva, že odvolací senát sa dopustil chyby, keď usúdil, že sporný dizajn má v porovnaní s monogramom Chanel osobitý charakter.

61

Prvej časti jediného žalobného dôvodu založenej na porušení článku 6 nariadenia č. 6/2002 sa preto musí vyhovieť.

62

Druhú časť jediného žalobného dôvodu nie je potrebné preskúmať, keďže článok 4 ods. 1 nariadenia č. 6/2002 stanovuje, že dizajn je chránený, len ak je nový a má osobitý charakter.

63

Zo všetkých vyššie uvedených úvah vyplýva, že napadnuté rozhodnutie treba zrušiť.

64

Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže EUIPO nemal vo veci úspech, je opodstatnené uložiť mu povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhom žalobkyne.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora)

rozhodol a vyhlásil: