–

S. Fisher, A. Fisher a P. Fisher, v zastúpení: R. Mullan, H. Brown, barristers a S. Bedford, poradkyňa,

–

Her Majesty’s Government of Gibraltar, v zastúpení: M. Llamas, QC,

–

vláda Spojeného kráľovstva, v zastúpení: D. Robertson a S. Simmons, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci D. Ewart, QC a O. Jones, barrister,

–

belgická vláda, v zastúpení: L. Van den Broeck a M. Jacobs, splnomocnené zástupkyne, za právnej pomoci P. Vlaemminck a R. Verbeke, advocaten,

–

španielska vláda, v zastúpení: M. A. Sampol Pucurull a A. Rubio González, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: R. Lyal a J. Samnadda, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 355 bodu 3 ZFEÚ, ako aj článkov 49 a 63 ZFEÚ.

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi pánom Stephenom Fisherom, pani Annou Fisherovou a pánom Petrom Fisherom na jednej strane a Commissioners for Her Majesty’s Revenue & Customs (Finančná správa, Spojené kráľovstvo) na strane druhej vo veci daňových výmerov, ktoré im zaslala Finančná správa za obdobie od roku 2000 do roku 2008.

3

Kapitola XI Charty Organizácie Spojených národov, podpísaná 26. júna 1945 v San Franciscu, nazvaná „Vyhlásenie o nesamosprávnych územiach“, zahŕňa článok 73, ktorý stanovuje:

„Členovia Organizácie Spojených národov, ktorí majú alebo preberajú zodpovednosť za správu území, ktorých ľud ešte nedosiahol úplnú samosprávu, uznávajú zásadu, že záujmy obyvateľov týchto území sú na prvom mieste a prijímajú za svoju svätú povinnosť záväzok, že budú v rámci sústavy medzinárodného mieru a bezpečnosti, zriadenej touto Chartou, čo najviac podporovať ich blahobyt…“

4

Gibraltár je v súčasnosti kolóniou britskej koruny. Nie je súčasťou Spojeného kráľovstva.

5

V medzinárodnom práve sa Gibraltár nachádza na zozname nesamosprávnych území v zmysle článku 73 Charty Organizácie Spojených národov.

6

Podľa práva Únie je Gibraltár európskym územím, za ktoré v zahraničných vzťahoch zodpovedá členský štát v zmysle článku 355 bodu 3 ZFEÚ a na ktorom sa uplatňujú ustanovenia Zmlúv. Akt o podmienkach pristúpenia Dánskeho kráľovstva, Írska a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a o zmenách zmlúv (Ú. v. ES L 73, 1972, s. 14, ďalej len „akt o pristúpení z roku 1972“) však stanovuje, že niektoré časti zmluvy sa na Gibraltár nevzťahujú.

7

Článok 28 aktu o pristúpení z roku 1972 stanovuje:

„Akty orgánov spoločenstiev týkajúce sa výrobkov prílohy II zmluvy o EHS a výrobkov podliehajúcich pri dovoze do spoločenstiev osobitnej právnej úprave v dôsledku uplatňovania spoločnej poľnohospodárskej politiky rovnako ako akty v oblasti zosúlaďovania právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu sa nevzťahujú na Gibraltár, pokiaľ Rada jednomyseľne na návrh Komisie nestanoví inak.“

8

V zmysle článku 29 aktu o pristúpení z roku 1972 v spojení s jeho prílohou I časťou I bodom 4 Gibraltár nepatrí do colného územia Únie.

9

V čase skutkových okolností vo veci samej manželia Stephen a Anne Fisherovci bývali v Spojenom kráľovstve, kde mali svoje zvyčajné bydlisko spolu so svojimi dvomi deťmi Petrom Fischerom a Diannou Fisherovou. Pán Peter Fisher sa odsťahoval zo Spojeného kráľovstva v júli 2004. Páni Stephen Fisher a Peter Fisher sú britskými štátnymi príslušníkmi, zatiaľ čo pani Anna Fisherová má írsku štátnu príslušnosť.

10

Od roku 1988 rodina Fisherovcov vlastnila 100 % podiel na akciách spoločnosti Stan James (Abingdon) Limited (ďalej len „SJA“) so sídlom v Spojenom kráľovstve. Táto spoločnosť podnikala v oblasti stávok a od roku 1999 najmä prevádzkovala maloobchodné stávkové kancelárie, prijímala stávky po telefóne („telebetting“) a poskytovala stávkové kurzy pre stávkové spoločnosti. Uvedená spoločnosť mala tiež pobočku na Gibraltári so šiestimi zamestnancami, ktorí prijímali stávky z Nemecka, Írska a Španielska.

11

V roku 1999 boli stávkové spoločnosti so sídlom v Spojenom kráľovstve vyzvané, aby podľa Betting and Gaming Duties Act 1981 (zákon z roku 1981 o dani zo stávok a hazardných hier) účtovali daň z prijatých stávok, ktorá v praxi predstavovala 9 % poplatok účtovaný zákazníkom, ktorý sa pripočítaval ku stavenej sume. Zákazník mohol v Spojenom kráľovstve uzavrieť stávku v stávkovej spoločnosti so sídlom v inom štáte, pričom v takom prípade táto stávka nepodliehala uvedenej dani. Stávkové spoločnosti so sídlom v inom štáte mali zakázanú reklamu v Spojenom kráľovstve či investovanie s inou spoločnosťou v Spojenom kráľovstve na účely prijímania stávok.

12

Spoločnosť SJA začala od júla 1999 s prijímaním stávok od zákazníkov usadených v Spojenom kráľovstve cez svoju pobočku so sídlom na Gibraltári. Dňa 29. februára 2000 SJA previedla svoju obchodnú činnosť týkajúcu sa prijímania stávok cez telefón, vrátane svojej pobočky na Gibraltári, na spoločnosť založenú podľa práva Gibraltáru a so sídlom na Gibraltári, a to na Stan James Gibraltar Limited (ďalej len „SJG“), ktorej bola rodina Fisherová 100 % akcionárom.

13

Pánom Stephenovi Fisherovi a Petrovi Fisherovi a pani Anne Fisherovej bola podľa sporných daňových výmerov vyrubená v Spojenom kráľovstve daň z príjmu za obdobie od roku 2000 do roku 2008 z obchodného zisku dosiahnutého spoločnosťou SJG. Tieto daňové výmery boli vystavené podľa ustanovení § 739 Income and Corporation Taxes Act 1988 (zákon z roku 1988 o dani z príjmu fyzických a právnických osôb), ktorého cieľom je predchádzať daňovým únikom, ktorých sa dopúšťajú fyzické osoby prevodom aktív, čo vedie k tomu, že zisk sa vyplatí osobe mimo Spojeného kráľovstva. V prípade uplatnenia týchto ustanovení musí prevádzajúca osoba odviesť daň z príjmu osoby usadenej mimo Spojeného kráľovstva bez ohľadu na to, či jej bol tento príjem vyplatený, pokiaľ mohla mať z neho prospech a bola usadená v Spojenom kráľovstve.

14

First‑tier Tribunal (Tax Chamber) [Prvostupňový súd (oddelenie pre daňové spory), Spojené kráľovstvo] usúdil, že uvedené ustanovenia sa uplatňujú na prejednávanú vec a nijaký prostriedok obrany vyplývajúci z vnútroštátneho práva, ktorého sa domáhajú žalobcovia, nemôže uspieť. Žalobcovia však uviedli, že podľa zásad uvedených v rozsudku z 12. septembra 2006Cadbury Schweppes a Cadbury Schweppes Overseas (C‑196/04, EU:C:2006:544) akékoľvek vyrubenie dane z príjmu bolo za okolností, o aké ide v prejednávanej veci, nezákonným obmedzením ich práv na slobodu usadiť sa podľa článku 49 ZFEÚ a/alebo práva na voľný pohyb kapitálu podľa článku 63 ZFEÚ.

15

Prvostupňový súd usúdil, že páni Stephen Fisher a Peter Fisher sa nemôžu odvolávať na článok 49 ZFEÚ a/alebo článok 63 ZFEÚ vzhľadom na skutočnosť, že SJG sídli na Gibraltári a že k prevodu došlo medzi týmto územím a Spojeným kráľovstvom, takže v prípade situácie vo veci samej nejde o cezhraničnú situáciu, na ktorú by sa uplatňovalo právo Únie. Pani Anna Fisherová sa môže na tieto ustanovenia odvolávať vzhľadom na to, že je írskou štátnou príslušníčkou a že z toho dôvodu nemôže podliehať spornej dani. Páni Stephen Fisher a Peter Fisher, ako aj Finančná správa podali proti rozhodnutiu prvostupňového súdu odvolanie.

16

Vnútroštátny súd rozhodujúci o odvolaní, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, sa domnieva, že vyriešenie otázok, ktoré mu boli položené v súvislosti s výkonom slobody usadiť sa a voľného pohybu kapitálu britskými štátnymi príslušníkmi medzi Gibraltárom a Spojeným kráľovstvom, závisí najmä od postavenia Gibraltáru v práve Únie a postavenia Gibraltáru vo vzťahu k Spojenému kráľovstvu na základe tohto práva, a konkrétne od článkov 49 a 63 ZFEÚ v spojení s článkom 355 bodom 3 ZFEÚ. Spresňuje, že Súdnemu dvoru nekladie otázku o zlučiteľnosti právnej úpravy, akou je dotknutá právna úprava Spojeného kráľovstva vo veci samej, s právom Únie, pretože sa domnieva, že o veci samej môže rozhodnúť po tom, čo budú zodpovedané položené otázky.

17

Za týchto okolností Upper Tribunal (Tax and Chancery Chamber) [Druhostupňový súd (oddelenie pre daňové a majetkové spory), Spojené kráľovstvo] rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

18

Podľa článku 99 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora ak možno odpoveď na položenú prejudiciálnu otázku jednoznačne vyvodiť z judikatúry, Súdny dvor môže na návrh sudcu spravodajcu po vypočutí generálneho advokáta kedykoľvek rozhodnúť formou odôvodneného uznesenia.

19

Toto ustanovenie treba uplatniť v prejednávanej veci.

20

Vnútroštátny súd sa svojimi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, v podstate pýta, či sa má článok 355 bod 3 ZFEÚ v spojení s článkom 49 ZFEÚ alebo článkom 63 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že výkon slobody usadiť sa alebo voľného pohybu kapitálu britskými štátnymi príslušníkmi medzi Spojeným kráľovstvom a Gibraltárom predstavuje z hľadiska práva Únie situáciu, ktorá sa vo všetkých ohľadoch obmedzuje len na vnútorný rámec jedného členského štátu.

21

Na úvod treba uviesť, že vnútroštátny súd, ktorému prislúcha, aby so zreteľom na osobitosti veci posúdil tak potrebu rozhodnutia v prejudiciálnom konaní pre vyhlásenie svojho rozsudku, ako aj dôležitosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru (rozsudok z 27. júna 2017, Congregación de Escuelas Pías Provincia Betania, C‑74/16, EU:C:2017:496, bod 24 a citovaná judikatúra), nekladie Súdnemu dvoru otázku ani v súvislosti so zlučiteľnosťou práva Únie s právnou úpravou, akou je dotknutá právna úprava Spojeného kráľovstva vo veci samej, na základe ktorej boli prijaté sporné daňové výmery, ani v súvislosti s tým, aby zistil, či za okolností, o aké ide vo veci samej, existujú také skutočnosti súvisiace s právom Únie, aby články 49 a 63 ZFEÚ boli uplatniteľné na prejednávanú vec, pretože takéto preskúmanie prislúcha uvedenému súdu.

22

Žiada totiž len o objasnenie vzťahu medzi Spojeným kráľovstvom a Gibraltárom z hľadiska práva Únie, aby určil, či sa majú tieto dve územia na účely článkov 49 a 63 ZFEÚ považovať za jeden členský štát.

23

Za týchto okolností treba uviesť, že Súdny dvor v bode 56 rozsudku z 13. júna 2017, The Gibraltar Betting and Gaming Association (C‑591/15, EU:C:2017:449) už rozhodol, že článok 355 bod 3 ZFEÚ v spojení s článkom 56 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že poskytovanie služieb hospodárskymi subjektmi usadenými na Gibraltári osobám usadeným v Spojenom kráľovstve predstavuje z hľadiska práva Únie situáciu, ktorá sa vo všetkých ohľadoch obmedzuje len na vnútorný rámec jedného členského štátu.

24

V tejto súvislosti treba po prvé poznamenať, že vnútroštátny súd vo svojom rozhodnutí o návrhu na začatie prejudicálneho konania síce odkazuje na články 49 a 63 ZFEÚ, ako aj na článok 355 bod 3 ZFEÚ, je však zrejmé, že z tohto rozhodnutia vyplýva, že skutkové okolnosti vo veci samej nastali v rokoch 2000 až 2008 a predchádzajú teda účinnosti Lisabonskej zmluvy. Z toho dôvodu obsah uvedených ustanovení v každom prípade zodpovedá obsahu článkov 43 a 56 ES a článku 299 ods. 4 ES, ktoré sa uplatňovali pred nadobudnutím účinnosti uvedenej Zmluvy.

25

Po druhé podľa ustálenej judikatúry tak článok 56 ZFEÚ, ktorý upravuje slobodu poskytovania služieb, ako aj články 49 a 63 ZFEÚ, ktoré sa jednotlivo týkajú slobody usadiť sa a voľného pohybu kapitálu, sa neuplatňujú na situáciu, ktorá sa vo všetkých ohľadoch obmedzuje len na vnútorný rámec jedného členského štátu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. novembra 2016, Ullens de Schooten, C‑268/15, EU:C:2016:874, bod 47 a citovanú judikatúru, ako aj z 13. júna 2017, The Gibraltar Betting and Gaming Association, C‑591/15, EU:C:2017:449, bod 33).

26

Po tretie články 49 a 63 ZFEÚ sa podobne ako článok 56 ZFEÚ vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok 13. júna 2017, The Gibraltar Betting and Gaming Association (C‑591/15, EU:C:2017:449), uplatňujú na územie Gibraltáru podľa článku 355 bodu 3 ZFEÚ. Vylúčenie územia Gibraltáru z uplatnenia aktov Únie v niektorých oblastiach práva stanovených aktom o pristúpení z roku 1972 sa totiž nevzťahuje na slobodu usadiť sa ani na voľný pohyb kapitálu zakotvených v uvedených článkoch 49 a 63 ZFEÚ.

27

Za týchto okolností nemožno prijať iný výklad článku 355 bodu 3 ZFEÚ v spojení s článkami 49 a 63 ZFEÚ, než je výklad, ktorý prijal Súdny dvor v súvislosti s článkom 355 bodom 3 ZFEÚ v spojení s článkom 56 ZFEÚ v rozsudku z 13. júna 2017, The Gibraltar Betting and Gaming Association (C‑591/15, EU:C:2017:449).

28

V tejto súvislosti Súdny dvor v bode 36 uvedeného rozsudku spresnil, že skutočnosť, že Gibraltár nie je súčasťou Spojeného kráľovstva, nie je rozhodujúca na určenie, či sa na účely uplatnenia ustanovení týkajúcich sa základných slobôd majú dve územia považovať za jeden členský štát.

29

Súdny vor na tieto účely v prvom rade skúmal podmienky, za ktorých sa článok 56 ZFEÚ uplatňuje na územie Gibraltáru, keď v bode 39 toho istého rozsudku dospel k záveru, že v rozsahu, v akom článok 355 bod 3 ZFEÚ rozširuje uplatnenie ustanovení práva Únie na územie Gibraltáru s výhradou výnimiek, ktoré výslovne stanovuje akt o pristúpení z roku 1972, ktoré sa však netýkajú slobodného poskytovania služieb, sa tento článok 56 ZFEÚ uplatňuje na uvedené územie za rovnakých podmienok ako na Spojené kráľovstvo.

30

Platí to aj v prípade, pokiaľ ide o články 49 a 63 ZFEÚ, ktoré sa na základe článku 355 bodu 3 ZFEÚ, ako bolo uvedené v bode 26 tohto uznesenia, v plnom rozsahu uplatňujú na územie Gibraltáru. Nemá to v tejto súvislosti vplyv na skutočnosť, že články 49 a 63 ZFEÚ sa uplatňujú na Spojené kráľovstvo ako na členský štát a na Gibraltár ako na európske územie, za ktoré v zahraničných vzťahoch zodpovedá členský štát v zmysle článku 355 bodu 3 ZFEÚ (pozri analogicky rozsudok z 13. júna 2017, The Gibraltar Betting and Gaming Association, C‑591/15, EU:C:2017:449, bod 40 a citovanú judikatúru).

31

V druhom rade Súdny dvor uviedol, že neexistujú iné skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné na účely uplatnenia článku 56 ZFEÚ na týchto dvoch územiach považovať vzťahy medzi Gibraltárom a Spojeným kráľovstvom za porovnateľné so vzťahmi, ktoré existujú medzi dvoma členskými štátmi, pričom v tejto súvislosti spresnil, že považovať obchody medzi Gibraltárom a Spojeným kráľovstvom za obchody medzi členskými štátmi by naopak znamenalo popieranie vzťahu uznaného v článku 355 bode 3 ZFEÚ medzi týmto územím a týmto členským štátom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júna 2017, The Gibraltar Betting and Gaming Association, C‑591/15, EU:C:2017:449, body 41 a 42). Takéto posúdenie platí rovnako aj v prípade článkov 49 a 63 ZFEÚ.

32

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že článok 355 bod 3 ZFEÚ v spojení s článkom 49 ZFEÚ alebo článkom 63 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že výkon slobody usadiť sa alebo voľného pohybu kapitálu britskými štátnymi príslušníkmi medzi Spojeným kráľovstvom a Gibraltárom predstavuje z hľadiska práva Únie situáciu, ktorá sa vo všetkých ohľadoch obmedzuje len na vnútorný rámec jedného členského štátu.

33

Tento výklad nemôžu spochybniť ani tvrdenia vlády Gibraltáru, podľa ktorej môže takto dôjsť k narušeniu cieľa zakotveného v článku 26 ZFEÚ a spočívajúceho v zabezpečení fungovania vnútorného trhu, ako aj cieľa spočívajúceho v začlenení Gibraltáru do tohto trhu, ktorý podľa tejto vlády sleduje článok 355 bod 3 ZFEÚ.

34

Samotný článok 26 ods. 2 ZFEÚ podľa svojho znenia stanovuje, že vnútorný trh zahŕňa oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej je zaručený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu v súlade s ustanoveniami Zmlúv, pričom články 49 a 63 ZFEÚ predstavujú takéto ustanovenia, pokiaľ ide o slobodu usadiť sa a voľný pohyb kapitálu. Ako však bolo uvedené v bode 25 tohto uznesenia, uplatnenie článku 49 ZFEÚ alebo článku 63 ZFEÚ na danú situáciu vyžaduje existenciu cezhraničného prvku.

35

Uvedený výklad pritom nerobí články 49 a 63 ZFEÚ neuplatniteľnými na územie Gibraltáru. Tieto ustanovenia sú totiž v plnom rozsahu uplatniteľné na uvedené územie podľa článku 355 bodu 3 ZFEÚ za rovnakých podmienok, ako sú podmienky stanovené pre každé iné územie Únie, na ktorom sa tieto články uplatňujú, vrátane podmienky týkajúcej sa požiadavky existencie cezhraničného prvku (pozri analogicky rozsudok z 13. júna 2017, The Gibraltar Betting and Gaming Association, C‑591/15, EU:C:2017:449, bod 47).

36

Úvahy týkajúce sa postavenia Gibraltáru podľa vnútroštátneho ústavného práva alebo podľa medzinárodného práva tiež nevyvracajú tento výklad, ako to Súdny dvor už v podstate spresnil v bodoch 49 až 55 svojho rozsudku z 13. júna 2017, The Gibraltar Betting and Gaming Association (C‑591/15, EU:C:2017:449).

37

Pokiaľ ide najmä o tvrdenia založené na ústavnom práve, Súdny dvor totiž pripomenul, že je nepochybné, že Gibraltár sa nachádza na zozname nesamosprávnych území v zmysle článku 73 Charty Organizácie Spojených národov. Výklad článku 355 bodu 3 ZFEÚ v spojení s článkom 49 ZFEÚ alebo článkom 63 ZFEÚ podaný v bode 32 tohto uznesenia pritom nemá nijaký vplyv na postavenie územia Gibraltáru podľa medzinárodného práva a nemožno ho chápať v tom zmysle, že by ovplyvňoval samostatné a odlišné postavenie uvedeného územia (pozri analogicky rozsudok z 13. júna 2017, The Gibraltar Betting and Gaming Association, C‑591/15, EU:C:2017:449, body 52 a 54).

38

Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že na položené otázky treba odpovedať tak, že článok 355 bod 3 ZFEÚ v spojení s článkom 49 ZFEÚ alebo článkom 63 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že výkon slobody usadiť sa alebo voľného pohybu kapitálu britskými štátnymi príslušníkmi medzi Spojeným kráľovstvom a Gibraltárom predstavuje z hľadiska práva Únie situáciu, ktorá sa vo všetkých ohľadoch obmedzuje len na vnútorný rámec jedného členského štátu.

39

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:

Článok 355 bod 3 ZFEÚ v spojení s článkom 49 ZFEÚ alebo článkom 63 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že výkon slobody usadiť sa alebo voľného pohybu kapitálu britskými štátnymi príslušníkmi medzi Spojeným kráľovstvom a Gibraltárom predstavuje z hľadiska práva Únie situáciu, ktorá sa vo všetkých ohľadoch obmedzuje len na vnútorný rámec jedného členského štátu.