30.1.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 30/26


Odvolanie podané 23. novembra 2016: Viktor Fedorovyč Janukovyč proti rozsudku Všeobecného súdu (deviata komora) z 15. septembra 2016 vo veci T-346/14, Janukovyč/Rada

(Vec C-598/16 P)

(2017/C 030/31)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Viktor Fedorovyč Janukovyč (v zastúpení: T. Beazley QC)

Ďalší účastníci konania: Rada Európskej únie, Európska komisia, Poľská republika

Návrhy odvolateľa

Odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor:

zrušil rozsudok Všeobecného súdu (deviata rozšírená komora) z 15. septembra 2016 vo veci T-346/14 v rozsahu spresnenom v odvolaní, konkrétne body 2 a 4 výroku tohto rozsudku,

vyhovel návrhu podanému odvolateľom v konaní pred Všeobecným súdom v rozsahu spresnenom nižšie, konkrétne

zrušil rozhodnutie Rady (SZBP) 2015/143 z 29. januára 2015, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/119/SZBP (1) (ďalej len „druhé rozhodnutie o zmene a doplnení“),

zrušil rozhodnutie Rady (SZBP) 2015/364 z 5. marca 2015, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/119/SZBP (2), a

zrušil vykonávacie rozhodnutie Rady (SZBP) 2015/357 z 5. marca 2015, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 208/2014 (3),

v rozsahu, v akom sa tieto opatrenia týkajú odvolateľa, a

zaviazal Radu Európskej únie, aby nahradila trovy odvolacieho konania a trovy v súvislosti s návrhom na zrušenie podaným v návrhu na úpravu.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

1.

Prvý odvolací dôvod je založený na tvrdení, že Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že kritérium na zapísanie do zoznamu uvedené v článku 1 ods. 1 rozhodnutia Rady 2014/119/SZBP, zmeneného a doplneného druhým rozhodnutím o zmene a doplnení, je v súlade s cieľmi spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky uvedenými v článku 21 Zmluvy o Európskej únii. Všeobecný súd neuznal, že údajná sprenevera štátnych finančných prostriedkov musí byť prinajmenšom predmetom prebiehajúceho trestného stíhania alebo iného súdneho konania v dotknutom štáte za okolností, keď tak, ako v prejednávanej vec, existujú dôveryhodné dôkazy, že dotknutý štát nemá ustálenú a adekvátnu históriu dodržiavania základných zásad ľudských práv alebo dodržiavania pravidiel právneho štátu.

2.

Druhý odvolací dôvod je založený na tvrdení, že Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď (1) nedospel k záveru, že existuje dostatok dôkazov, že Ukrajina nemá ustálenú a adekvátnu históriu dodržiavania základných zásad ľudských práv alebo dodržiavania pravidiel právneho štátu a (2) opísal niektoré ukrajinské orgány, z ktorých dôkazov vychádzala Rada Európskej únie, ako „vysoké súdne orgány“. Všeobecný súd ďalej pochybil, keď neuviedol odôvodnenie svoju pohľadu v súvislosti s bodmi (1) a (2).

3.

Tretí odvolací dôvod je založený na tvrdení, že Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď (1) dospel k záveru, že zapísanie mena odvolateľa do zoznamu na základe listu od ukrajinských orgánov z 10. októbra 2014 je v súlade s kritériami na zapísanie a (2) keď dospel k záveru, že nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu Rady pri zaradení odvolateľa do zoznamu.


(1)  Rozhodnutie Rady (SZBP) 2015/143 z 29. januára 2015, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/119/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, subjektom a orgánom s ohľadom na situáciu na Ukrajine (Ú. v. EÚ L 24, 2015, s. 16).

(2)  Rozhodnutie Rady (SZBP) 2015/364 z 5. marca 2015, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/119/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, subjektom a orgánom s ohľadom na situáciu na Ukrajine(Ú. v. EÚ L 62, 2015, s. 25).

(3)  Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2015/357 z 5. marca 2015, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 208/2014 o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, subjektom a orgánom s ohľadom na situáciu na Ukrajine (Ú. v. EÚ L 62, 2015, s. 1).