27.2.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 63/13

1.

Je zásada otvorenosti, výslovne zakotvená v článku 15 konsolidovaného znenia Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o jej kogentný všeobecný cieľ, v prípade, že sa (táto zásada) vykladá v tom zmysle, že ju možno upraviť nariadeniami alebo obdobnými legislatívnymi postupmi podľa odseku 3, ktorých obsah by mohol byť prejavom príliš širokej diskrečnej právomoci, a to bez právneho základu v hierarchicky vyššom prameni práva Únie, týkajúceho sa nevyhnutného predchádzajúceho stanovenia minimálnych kogentných zásad, v rozpore s podobným obmedzujúcim zámerom v oblasti právnych predpisov Únie týkajúcich sa dohľadu nad úverovými inštitúciami, a to do tej miery, že by sa popieral obsah samotnej zásady otvorenosti aj v prípade, že záujem na prístupe k dokumentom by súvisel so základnými záujmami žiadateľa, ktoré by zjavne zodpovedali záujmom, v prospech ktorých platia výnimky z príslušných obmedzení v danej oblasti?

2.

Majú sa v dôsledku toho článok 22 ods. 2, ako aj článok 27 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (1), vykladať nie ako výnimočné prípady odchýlky od režimu neprístupnosti dokumentov, ale skôr ako ustanovenia, ktoré treba vykladať vzhľadom na širšie ciele článku 15 konsolidovaného znenia Zmluvy o fungovaní Európskej únie a na ktoré sa ako také vzťahuje všeobecná zásada právnej úpravy Únie, na základe ktorej prístup k dokumentom nemožno obmedziť, ak to vyplynie z rozumného a primeraného vyváženia požiadaviek úverového sektora so základnými záujmami sporiteľa, ktorý sa dostal do situácie rozdelenia finančnej záťaže, a to v závislosti od významných skutočností, s ktorými sa oboznámil orgán dohľadu spĺňajúci organizačné charakteristiky a disponujúci obdobnými sektorovými právomocami ako Európska centrálna banka?

3.

Ak sa teda článok 53 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Text s významom pre EHP) (2) a vnútroštátne právne predpisy zohľadnia ako zodpovedajúce uvedenému ustanoveniu, má sa toto ustanovenie zosúladiť s rámcom ostatných právnych predpisov a zásad práva Únie uvedených v prvej prejudiciálnej otázke v tom zmysle, že prístup k dokumentom možno povoliť v prípade príslušnej žiadosti podanej po začatí nútenej správnej likvidácie voči dotknutej banke aj vtedy, ak žiadateľ nepodal žiadosť o prístup k dokumentom výhradne v rámci občianskoprávneho alebo obchodného súdneho konania, ktoré sa riadne začali s cieľom chrániť majetkové záujmy poškodené v dôsledku začatia nútenej správnej likvidácie voči banke, ale tiež v prípade, že predmetný žiadateľ sa práve na účel predchádzajúceho overenia konkrétnych možností úspechu uvedených občianskoprávnych alebo obchodných žalôb obráti na súd, ktorý členský štát splnomocnil na ochranu práva na prístup k dokumentom a zásady otvorenosti v rámci úplnej ochrany práva na obranu a súdnu ochranu subjektívnych práv, s osobitným ohľadom na žiadosť sporiteľa, ktorý už musel znášať účinky rozdelenia finančnej záťaže v dôsledku postupu zameraného na riešenie platobnej neschopnosti úverovej inštitúcie, v ktorej mal vložené svoje úspory?