21.11.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 428/4


Odvolanie podané 4. augusta 2016: Wolf Oil Corp. proti rozsudku Všeobecného súdu (samosudca) z 1. júna 2016 vo veci T-34/15, Wolf Oil Corp./Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo

(Vec C-437/16)

(2016/C 428/05)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Wolf Oil Corp. (v zastúpení: P. Maeyaert, J. Muldermans, advocaten)

Ďalší účastník konania: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

zrušil rozhodnutie Všeobecného súdu z 1. júna 2016 vo veci T-34/15,

uložil EUIPO a vedľajšiemu účastníkovi v konaní na prvom stupni povinnosť znášať ich vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania Wolf Oil.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Navrhovateľka (spoločnosť Wolf Oil) sa svojím odvolaním domáha toho, aby Súdny dvor zrušil rozsudok Všeobecného súdu z 1. júna 2016 vo veci T-34/15 (ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým Všeobecný súd zamietol žalobu spoločnosti Wolf Oil proti rozhodnutiu piateho odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (ďalej len „EUIPO“) z 31. októbra 2014 (vec R 1596/2013-5). Odvolanie sa opiera o dva odvolacie dôvody.

Vo svojom prvom odvolacím dôvode Wolf Oil vytýka Všeobecnému súdu, že napadnutý rozsudok riadne neodôvodnil a skreslil dôkazy, keďže neposkytol odpoveď na celý rad tvrdení a nepresností, ktoré Wolf Oil uviedla na podporu svojho žalobného dôvodu, v ktorom tvrdila, že EUIPO nesprávne uplatnil pravdepodobnosť zámeny [článok 8 ods. 1 písm. b)] nariadenia (ES) o ochrannej známke Európskej únie (1) (zmeneného a doplneného nedávno prijatým nariadením 2015/2424 (2)) (ďalej len „EUTMR“).

Vo svojom druhom odvolacím dôvode Wolf Oil vytýka, že napadnutý rozsudok porušuje článok 8 ods. 1 písm. b) EUTMR v tom, že Všeobecný súd nesprávne uplatnil zásadu pravdepodobnosti zámeny. Tento dôvod sa delí na tri časti. Prvé dve časti druhého odvolacieho dôvodu vychádzajú z nesprávneho výkladu pravidla ustáleného v judikatúre Všeobecného súdu a Súdneho dvora, podľa ktorého pojmové rozdiely medzi dvoma ochrannými známkami môžu do istej miery neutralizovať vizuálnu a fonetickú podobnosť medzi nimi. V tretej časti druhého odvolacieho dôvodu sa napadnutý rozsudok spochybňuje v tom, že v rámci celkového posúdenia pravdepodobnosti zámeny nezohľadnil skutočné používanie ochranných známok na trhu.


(1)  Nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1).

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2424 zo 16. decembra 2015, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva a nariadenie Komisie (ES) č. 2868/95, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 40/94 o ochrannej známke Spoločenstva, a zrušuje nariadenie Komisie (ES) č. 2869/95 o poplatkoch splatných Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (Ú. v. EÚ L 341, 2015, s. 21).