14.11.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 419/27

1.

Má sa článok 4 ods. 2 smernice 2000/78/ES (1) vykladať v tom zmysle, že zamestnávateľ, akým je žalovaný v tejto veci, resp. cirkev v jeho mene, môže sám záväzne rozhodnúť o tom, či určité náboženstvo uchádzača o zamestnanie v závislosti od povahy pracovnej činnosti alebo kontextu, v ktorom sa vykonáva, tvorí základnú oprávnenú a odôvodnenú požiadavku povolania s ohľadom na duch zamestnávateľa/cirkvi?

2.

V prípade zápornej odpovede na prvú otázku:

Má sa upustiť od uplatnenia takého ustanovenia vnútroštátneho práva, akým je v tejto veci § 9 ods. 1 prvá hypotéza AGG, podľa ktorého je rozdielne zaobchádzanie z dôvodu náboženstva v rámci zamestnania náboženskými spoločenstvami a im pridruženými zariadeniami prípustné, ak určité náboženstvo s prihliadnutím na vlastné ponímanie takéhoto náboženského spoločenstva so zreteľom na jeho právo na sebaurčenie predstavuje odôvodnenú požiadavku na povolanie?

3.

Ďalej v prípade zápornej odpovede na prvú otázku:

Aké požiadavky sa majú s ohľadom na povahu pracovnej činnosti alebo kontext, v ktorom sa vykonáva, považovať za základnú oprávnenú a odôvodnenú požiadavku povolania s ohľadom na duch organizácie podľa článku 4 ods. 2 smernice 2000/78/ES?