11.7.2016

Úradný vestník Európskej únie

C 251/18

Odvolanie podané 10. mája 2016: Kühne + Nagel International AG a i. proti rozsudku Všeobecného súdu (deviata komora) z 29. februára 2016 vo veci T-254/12, Kühne + Nagel International AG a i./Európska komisia

(Vec C-261/16 P)

(2016/C 251/19)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľky: Kühne + Nagel International AG, Kühne + Nagel Management AG, Kühne + Nagel Ltd, Kühne + Nagel Ltd, Kühne + Nagel Ltd (v zastúpení: U. Denzel, C. von Köckritz a C. Klöppner, Rechtsanwälte)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Návrhy odvolateliek

1.	zrušiť rozsudok Všeobecného súdu (deviata komora) z 29. februára 2016 vo veci T-254/12;

2.	vyhlásiť neplatnosť článku 1 ods. 1 a 2, článkov 2 a 3 rozhodnutia Komisie z 28. mája 2012 vo veci COMP/39462 – Špeditérske služby, K(2012) 1959 final podľa článku 263 ods. 4 ZFEÚ v rozsahu, v akom sa týka odvolateliek;

3.	zrušiť alebo podstatne znížiť peňažné pokuty, ktoré boli uložené odvolateľkám vo vyššie uvedenom rozhodnutí;

4.	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania odvolateliek vzniknutými v konaniach pred Všeobecným súdom a Súdnym dvorom.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu odvolania uvádzajú odvolateľky päť odvolacích dôvodov:

Po prvé vychádzal Všeobecný súd nesprávne z toho, že cenové správania týkajúce sa NES a AMS porušujú článok 101 ZFEÚ. Článok 101 ZFEÚ sa na tieto cenové správania nemá uplatniť, pretože neboli spôsobilé ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.

Po druhé došlo k nesprávnemu výpočtu peňažnej pokuty uloženej odvolateľkám. Boli zistené cenové správania, ktorými boli porušené právne predpisy na ochranu hospodárskej súťaže v súvislosti s jednotlivými poplatkami („fees“ alebo „surcharges“). Všeobecný súd mal v tomto ohľade vypočítať peňažnú pokutu, ktorú bolo treba uložiť, iba na základe obratov, ktoré sa dosiahli vďaka príslušným poplatkom. Všeobecný súd nezohľadnil, že Komisia pripočítaním dodatočných obratov (najmä sadzby za prepravu) do výpočtu peňažnej pokuty porušila bod 13 usmernení k metóde stanovovania pokút. Tým, že Všeobecný súd túto istú metódu uplatnil implicitne aj pri výkone svojho oprávnenia vykonať neobmedzené dodatočné preskúmanie, toto oprávnenie sám nesprávne vykonal.

Po tretie porušil Všeobecný súd zásadu rovnosti zaobchádzania. K+N nepracuje, inak než ostatní prepravcovia, podľa konsolidačného modelu, ale v zmysle hospodárskeho prístupu pôsobí vo vyše 90 % obchodných operácií ako klasický sprostredkovateľ. Z dôvodu celkom podstatných rozdielov v obchodnom modele mal Všeobecný súd postupovať diferencovane a nemal posudzovať odlišné skutkové stavy rovnako. Všeobecný súd mal najmä zrušiť výpočet peňažnej pokuty Komisie a určiť voči žalobkyniam peňažnú pokutu iba na základe obratov dosiahnutých prostredníctvom príslušnými „fees“ alebo „surcharges“.

Po štvrté je peňažná pokuta, ktorú uložil Všeobecný súd hrubo neprimeraná. Peňažná pokuta, ktorú Všeobecný súd potvrdil, je zjavne prehnaná a tiež nie je odôvodniteľná odrádzajúcimi účelmi.

Po piate nezohľadnil Všeobecný súd Air Transport Exemption a preto v súvislosti s NES a AMS vychádzal nesprávne z uplatniteľnosti článku 101 ZFEÚ.