Odvolanie podané 2. mája 2016: Ludwig-Bölkow-Systemtechnik GmbH proti rozsudku Všeobecného súdu (štvrtá komora) z 19. februára 2016 vo veci T-53/14, Ludwig-Bölkow-Systemtechnik/Komisia

(Vec C-250/16 P)

(2016/C 222/11)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľka: Ludwig-Bölkow-Systemtechnik GmbH (v zastúpení: M. Núñez Müller, Rechtsanwalt)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje:

—	zrušiť bod 3 výroku napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého žaloba vo veci T–53/14 sa v zostávajúcej časti zamieta a s tým súvisiace rozhodnutie o trovách konania uvedené v bode 4,

—

zmeniť bod 2 výroku napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého sa výška paušálnej náhrady škody, ktorú má zaplatiť Ludwig-Bölkow-Systemtechnik GmbH, znižuje na sumu zodpovedajúcu 10 % záloh, ktoré sa mali zaplatiť, v tom zmysle, že Ludwig-Bölkow-Systemtechnik GmbH nie je povinná zaplatiť nijakú paušálnu náhradu škody,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania o odvolaní, ako aj – ako dodatok bodu 4 výroku napadnutého rozsudku – trov konania súvisiacich s prvostupňovým konaním vo veci T-53/14.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolaním nie je spochybnený bod 1 výroku rozsudku vo veci T-53/14, v ktorom Všeobecný súd určil, že druhý a tretí bod žalobných návrhov sa stali bezpredmetnými. Odvolaním nie je napadnutý ani bod 2 výroku rozsudku v veci T-54/13, keďže Všeobecný súd znížil výšku paušálnej náhrady škody na sumu zodpovedajúcu 10 % záloh, ktoré sa majú zaplatiť v rámci projektov HyWays, HyApproval a HarmonHy; bod 2 výroku napadnutého rozsudku je spochybnený len v rozsahu, v akom Všeobecný súd neznížil náhradu škody na nulu, ako to bolo navrhované v žalobe. Bod 3 výroku je napadnutý v rozsahu, v akom Všeobecný súd zamietol prvý a (čiastočne) štvrtý bod žalobných návrhov. Bod 4 výroku je napadnutý v rozsahu, v ktorom musí úspech odvolania viesť k inému rozhodnutiu o trovách a v ktorom Všeobecný súd v rozpore so žalobným návrhom neuložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania vyplývajúce zo žalobných návrhov, ktoré boli vyhlásené za bezpredmetné.

Odvolateľka zastáva názor, že napadnutý rozsudok porušuje povinnosť odôvodnenia podľa článku 36 a článku 53 ods. 1 Štatútu Súdneho dvora, zásadu dobrej viery, zákazu skreslenia dôkazov a uplatniteľné belgické právo.

Napadnutý rozsudok porušuje povinnosť odôvodnenia, pretože Všeobecný súd nesprávne a bezdôvodne vychádza zo zásady, že spôsob výpočtu hodinovej sadzby pre nahraditeľné trovy použitý odvolateľkou vedie k tomu, že sa Komisia podieľa na úhrade celkových nákladov nesúvisiacich s projektmi.

Napadnutý rozsudok navyše porušuje všeobecnú zásadu práva dobrej viery, pretože nejasnosť všeobecných podmienok stanovených v sporných zmluvách mala byť namiesto toho, aby sa riziko uplatnenia prenieslo na odvolateľku, vykladaná na ujmu Komisie a v prospech odvolateľky.

Napadnutý rozsudok porušuje aj zákaz skresľovania dôkazov, pretože posúdenie skutkového stavu uvedeného v prvostupňovom konaní odvolateľkou je zjavne nesprávne.

Napadnutý rozsudok ďalej porušuje záväzné normy uplatniteľného belgického práva a zásadu účinnej právnej ochrany, pretože nesprávne vychádza z „jednoznačného“ výkladu všeobecných podmienok a vylučuje tak uplatnenie belgického práva.

Napokon napadnutý rozsudok porušuje aj povinnosť odôvodnenia a uplatniteľné právo, lebo vzhľadom na povinnosť zaplatiť paušálnu náhradu škody síce pripúšťa, že článok II.30 všeobecných podmienok porušuje záväzné belgické právo, ale nevyvodzuje z toho neuplatniteľnosť článku II.30, pričom neoprávnene stanovuje zníženie, ktoré zachováva jeho uplatnenie.