1.

Ak dôjde k sporu medzi pracovníkom a zamestnávateľom o tom, či má pracovník nárok na platenú dovolenku za kalendárny rok podľa článku 7 smernice 2003/88 (1), je v súlade s právom Únie, a najmä so zásadou účinného prostriedku nápravy, ak musí pracovník čerpať dovolenku pred tým, ako bude môcť zistiť, či má nárok na jej zaplatenie?

2.

Ak pracovník nevyčerpá celú alebo časť dovolenky za kalendárny rok, na ktorú má nárok v referenčnom roku, keď sa malo právo vykonať, v situácii, keď by tak urobil, keby mu zamestnávateľ neodmietal zaplatiť za obdobie dovolenky, ktorú čerpá, môže pracovník tvrdiť, že sa mu bráni vo výkone jeho práva na platenú dovolenku, a právo sa tak prenáša, kým nebude mať možnosť ho vykonať?

3.

Ak sa právo prenáša, deje sa tak neobmedzene, alebo existuje obmedzená lehota na uplatnenie preneseného práva analogicky s obmedzeniami, ktoré platia v prípade, keď pracovník nie je schopný vykonávať právo na dovolenku v príslušnom referenčnom roku z dôvodu choroby?

4.

Ak neexistuje zákonné ani zmluvné ustanovenie upravujúce obdobie prenesenia, je súd povinný rozhodnúť, že obdobie prenesenia sa obmedzí, s cieľom zabezpečiť, aby uplatňovanie nariadenia neskresľovalo účel článku 7?

5.

Ak je to tak, je lehota 18 mesiacov po skončení referenčného roka, v ktorom nárok na dovolenku vznikol, zlučiteľná s právom podľa článku 7?