30.5.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 191/9

Odvolanie podané 26. februára 2016: British Airways plc proti rozsudku Všeobecného súdu (prvá komora) zo 16. decembra 2015 vo veci T-48/11, British Airways plc/Európska komisia

(Vec C-122/16 P)

(2016/C 191/11)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: British Airways plc (v zastúpení: J. Turner QC, R. O'Donoghue, barristers, A. Lyle-Smythe, solicitor)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

—

zrušil rozsudok Všeobecného súdu v rozsahu, v akom obmedzuje rozsah neplatnosti napadnutého rozhodnutia Európskej komisie na návrh, ktorý predložila British Airways vo svojom pôvodnom návrhu na vyhlásenie neplatnosti,

—

zrušil ods. 1 výrokovej časti rozsudku Všeobecného súdu,

—

zrušil napadnuté rozhodnutie Európskej komisie v plnom rozsahu, a

—

uložil povinnosť nahradiť trovy konania British Airways.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Týmto návrhom British Airways plc žiada o čiastočné zrušenie rozhodnutia Všeobecného súdu vydané 16. decembra 2015 vo veci T-48/11, British Airways plc/Európska komisia. V tomto rozsudku sa vyhlásilo za čiastočne neplatné rozhodnutie Komisie K(2010) 7694 final z 9. novembra 2010 vo veci COMP/39258 – Letecká nákladná doprava, v rozsahu, v akom sa týka British Airways.

Na podporu svojho návrhu odvolateľka uvádza dva dôvody.

1.

Prvý odvolací dôvod sa zakladá na tom, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď uplatnil koncept ultra petita na obmedzenie svojho konania, hoci bez návrhu konštatoval, že existovali nedostatky týkajúce sa verejného poriadku v celom rozhodnutí Európskej komisie. Keďže sa bez návrhu zaoberal otázkou verejného poriadku a na tomto základe rozhodol o veci, Všeobecný súd nerozhodoval ultra petita. Všeobecný súd sa preto dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď vychádzal z toho, že pri rozhodovaní o následkoch svojho rozhodnutia vo výrokovej časti rozsudku je obmedzený ultra petita.

2.

Druhý odvolací dôvod sa zakladá na tom, že alternatívne, keby sa aj uplatnil koncept ultra petita, Všeobecný súd mal rozhodnúť, že mohol bez obmedzení – a pritom obligatórne – zrušiť celé napadnuté rozhodnutie, aby mohli nadobudnúť účinnosť jeho závery týkajúce sa toho, že v napadnutom rozhodnutí existujú vady, ktoré porušujú nadradené právne normy, konkrétne zásadu zákonnosti a zásadu účinnej súdnej ochrany podľa článku 47 Charty základných práv.