4.4.2016

Úradný vestník Európskej únie

C 118/14

Odvolanie podané 5. februára 2016: Comunidad Autónoma del País Vasco a Itelazpi, S.A. proti rozsudku Všeobecného súdu (piata komora) z 26. novembra 2015 vo veci T-462/13, Comunidad Autónoma del País Vasco a Itelazpi/Komisia

(Vec C-66/16 P)

(2016/C 118/17)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Odvolatelia: Comunidad Autónoma del País Vasco a Itelazpi, S.A. (v zastúpení: J. L. Buendía Sierra a A. Lamadrid de Pablo, abogados)

Ďalší účastníci konania: Európska komisia a SES Astra

Návrhy odvolateľov

Odvolatelia navrhujú, aby Súdny dvor:

—	zrušil rozsudok Všeobecného súdu z 26. novembra 2015,

—	s konečnou platnosťou rozhodol o návrhu na zrušenie a zrušil rozhodnutie Komisie z 19. júna 2013 (1),

—	zaviazal Európsku komisiu na náhradu trov konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Napadnutým rozsudkom bolo potvrdené rozhodnutie Komisie o štátnej pomoci týkajúcej sa rôznych opatrení prijatých španielskymi štátnymi orgánmi s cieľom zabezpečiť, aby signál digitálneho terestriálneho televízneho vysielania (DTT) bol prenášaný do vzdialených oblasti, v ktorých žije menej ako 2,5 % obyvateľstva. Komisia v tomto rozhodnutí uznala, že z materiálneho hľadiska trh uvedenú službu nezabezpečí, ak štát nezakročí. Napriek tomu odmieta, že by šlo o služby všeobecného hospodárskeho záujmu (SVHZ) a tvrdí, že z formálneho hľadiska tieto služby neboli verejnými orgánmi „jasne“ definované a zverené. Takisto uvádza, že v každom prípade verejné orgány nie sú pri organizovaní SVHZ oprávnené vybrať si určitú technológiu.

Prvý a jediní odvolací dôvod: Nesprávne právne posúdenie v súvislosti s výkladom článkov 14, 106 ods. 2 a 107 ods. 1 ZFEÚ a Protokolu č. 26 ZFEÚ o službách všeobecného záujmu a Protokolu č. 29 ZFEÚ o systéme verejnoprávneho vysielania v členských štátoch

V odvolaní sa konkrétne poukazuje na to, že napadnutý rozsudok má tieto vady:

—	jasne prekračuje hranice „zjavne nesprávneho posúdenia“ pri skúmaní rozličných aktov verejných orgánov definujúcich a zverujúcich SVHZ,

—

neoprávnene obmedzuje „širokú mieru voľnej úvahy“ členských štátov, ktorá sa uplatňuje tak pri definovaní ako aj pri „organizovaní“ SVHZ a zahŕňa preto voľbu podmienok poskytovania SVHZ a voľbu určitej technológie a to bez ohľadu na to, či sa tieto voľby nachádzajú v definujúcom akte alebo v samostatnom akte,

—	nesprávne analyzuje uplatniteľné španielske právo,

—	neuznáva, že „definovanie“ SVHZ a „zverenie“ SVHZ vo vzťahu k jednému alebo viacerým podnikom sa môže uskutočniť v rozličných aktoch,

—	neuznáva, že „definovanie“ SVHZ a „zverenie“ SVHZ nevyžadujú použitie konkrétnej formuly alebo konkrétneho výrazu, ale materiálnu a funkčnú analýzu,

—	odmieta uplatniteľnosť Protokolu 29 o systéme verejnoprávneho vysielania ZFEÚ a Zmluvy o EÚ.

(1) Rozhodnutie Komisie 2014/489/EÚ z 19. júna 2013 o štátnej pomoci SA. 28599 [C 23/10 (ex NN 36/2010, ex CP 163/2009] poskytnutej Španielskym kráľovstvom na rozvoj digitálneho terestriálneho televízneho vysielania vo vzdialených a menej urbanizovaných oblastiach (okrem autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha) (Ú. v. EÚ L 217, s. 52).