29.3.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 111/12


Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Administrativen sad – Sofia-grad (Bulharsko) 18. januára 2016 – Angel Marinkov/Predsedatel na Daržavna agencija za balgarite v chužbina

(Vec C-27/16)

(2016/C 111/15)

Jazyk konania: bulharčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Administrativen sad – Sofia-grad

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Angel Marinkov

Žalovaný: Predsedatel na Daržavna agencija za balgarite v chužbina

Prejudiciálne otázky

1.

Majú sa článok [14] ods. 1 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (1) a článok 3 ods. 1 písm. c) smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (2) vykladať v tom zmysle, že sú dostatočne presné a jasné a preto sa uplatnia na právne postavenie úradníka prepusteného z verejnej služby v prípade, že:

a)

toto prepustenie sa uskutočnilo z dôvodu znižovania počtu rovnakých služobných pozícií (funkcií) ako je pozícia tejto prepustenej osoby a iných úradníkov, ktoré sa obsadzujú tak mužmi ako aj ženami;

b)

toto prepustenie sa uskutočnilo na základe neutrálnej vnútroštátnej právnej úpravy;

c)

v uvedenom prípade prepustenia vnútroštátna právna úprava nestanovuje žiadne kritéria a žiadnu povinnosť posudzovať všetky osoby, ktorých by sa prepustenie prípadne mohlo týkať, a ani žiadnu povinnosť odôvodniť prepustenie konkrétnej osoby?

2.

Má sa článok [14] ods. 1 písm. c) smernice 2006/54, ako aj článok 3 ods. 1 písm. c) smernice 2000/78 v spojení s článkami 30, 47 a článkom 52 ods. 1 Charty základných práv vykladať v tom zmysle, že pripúšťajú také vnútroštátne opatrenie podľa článku 157 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ako je článok 21 zákona o ochrane pred diskrimináciou (Zakon za zaštita ot diskriminacija) v spojení s článkom 106 ods. 1 bodom 2 zákona o verejnej službe (Zakon za daržavnija služitel), keď takáto právna úprava v prípade prepustenia úradníka uvedeného v prvej prejudiciálnej otázke (z dôvodu skončenia služobného pomeru na základe znižovania počtu rovnakých služobných pozícií, ktoré sú zastávané tak mužmi, ako aj ženami) z verejnej služby výslovne nestanovuje žiadnu povinnosť uskutočniť výber a nestanovuje ani žiadne kritériá ako súčasť práva na prepustenie, pričom správna a súdna prax ich pripúšťa len vtedy, keď orgán príslušný na prepúšťanie podľa vlastnej úvahy schválil postup a kritériá, zatiaľ čo na rozdiel od toho v identickom prípade prepustenia osoby z verejnej služby bola normatívne stanovená povinnosť uskutočniť výber a boli stanovené kritériá pre uskutočnenie výberu ako súčasti práva tohto orgánu na prepustenie?

3.

Má sa článok [14] ods. 1 písm. c) smernice 2006/54, ako aj článok 3 ods. 1 písm. c) smernice 2000/78 v spojení s článkami 30, 47 a článkom 52 ods. 1 Charty základných práv vykladať v tom zmysle, že prepustenie úradníka z verejnej služby je neoprávnené a preto nezlučiteľné s uvedenou právnou úpravou len preto, že správny orgán neuskutočnil žiaden výber a neuplatnil žiadne objektívne kritéria, resp. neuviedol žiadne dôvody svojho rozhodnutia prepustiť konkrétnu osobu v prípade, že táto osoba zastávala rovnakú služobnú pozíciu ako iné osoby, muži a ženy a toto prepustenie sa uskutočnilo na základe právnej úpravy, ktorá bola neutrálna [z hľadiska pohlavia]?

4.

Majú sa články 18 a 25 smernice 2006/54 v spojení s článkom 30 Charty základných práv vykladať v tom zmysle, že zodpovedajú zásade proporcionality a pripúšťajú takú vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá v prípade protiprávneho prepustenia stanovuje náhradu škody, ktorá sa uplatní sa aj v prípadoch porušenia únijnej zásady rovnosti zaobchádzania v zamestnaní a povolaní, a ktorá stanovuje maximálnu dobu náhrady škody v dĺžke šiestich mesiacov, ako aj určuje jej výšku na úrovni základnej mzdy zastávanej služobnej pozície, avšak len v takom prípade, že táto osoba je nezamestnaná, alebo dostáva nižšiu odmenu, za predpokladu, že samostatný nárok danej osoby na opätovné prijatie na rovnakú služobnú pozíciu existuje oddelene a netvorí súčasť jej nároku na náhradu škody podľa vnútroštátnej právnej úpravy príslušného členského štátu?“


(1)  Ú. v. EÚ L 204, s. 23.

(2)  Ú. v. EÚ L 303, s. 16.