–

Junek Europ‑Vertrieb GmbH, v zastúpení: J. Sachs a C. Sachs, Rechtsanwälte,

–

Lohmann & Rauscher International GmbH & Co. KG, v zastúpení: C. Rohnke a M. Stütz, Rechtsanwälte,

–

nemecká vláda, v zastúpení: T. Henze a M. Hellmann, splnomocnení zástupcovia,

–

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci M. Russo, avvocato dello Stato,

–

Európska komisia, v zastúpení: G. Braun, É. Gippini Fournier a T. Scharf, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 13 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke [Európskej únie] (Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1).

2

Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi spoločnosťou Junek Europ‑Vertrieb GmbH, ktorá je súbežným dovozcom hygienických prípravkov na lekárske použitie a obväzových materiálov, a spoločnosťou Lohmann & Rauscher International GmbH & Co. KG, ktorá tieto výrobky vyrába, vo veci obväzových materiálov vyrobených poslednou uvedenou spoločnosťou, ktoré boli spoločnosťou Junek Europ‑Vertrieb súbežne dovezené a uvedené na trh v Nemecku po tom, ako bola na ne nalepená nová etiketa.

3

Článok 13 nariadenia č. 207/2009 nazvaný „Vyčerpanie práv z ochrannej známky [Európskej únie]“ stanovuje:

„1.   Ochranná známka [Európskej únie] neoprávňuje majiteľa zakázať jej používanie pre tovary, ktoré boli uvedené na trh v [Únii] pod takouto ochrannou známkou samotným majiteľom ochrannej známky alebo s jeho súhlasom.

2.   Odsek 1 sa neuplatní, ak existujú oprávnené dôvody, aby majiteľ zabránil ďalšej komercializácii tovarov, obzvlášť tam, kde sa stav tovarov zmenil alebo zhoršil po ich uvedení na trh.“

4

Spoločnosť Lohmann & Rauscher International je majiteľkou ochrannej známky Európskej únie Debrisoft zapísanej 22. júna 2010 pod č. 8852279 pre „hygienické prípravky na lekárske použitie“, „náplasti“ a „zdravotnícke obväzové materiály“. Vyrába a uvádza na trh najmä výrobok „Debrisoft debridement, STERILE, 10 x 10 cm, 5 ks“, ktorý predstavuje náplasť používanú na povrchové ošetrenie rán.

5

Junek Europ‑Vertrieb je spoločnosť so sídlom v Rakúsku, ktorá prostredníctvom súbežného dovozu uvádza na trh v Nemecku hygienické prípravky na lekárske použitie a obväzový materiál, ktoré vyrobila spoločnosť Lohmann & Rauscher International a boli dovezené do Rakúska.

6

Dňa 25. mája 2012 spoločnosť Lohmann & Rauscher International kúpila v lekárni v Düsseldorfe (Nemecko) jedno balenie výrobku „Debrisoft debridement, STERILE, 10 x 10 cm, 5 ks“, ktorý bol dovezený z Rakúska spoločnosťou Junek Europ‑Vertrieb. Táto spoločnosť pred tým, ako bol daný výrobok uvedený do predaja v lekárni, umiestnila na jeho balenie etiketu (ďalej len „sporná etiketa“), ktorá obsahovala tieto informácie: podnik zodpovedný za dovoz, jeho adresu a telefónne číslo, čiarový kód a farmaceutické centrálne číslo. Etiketa bola nalepená na nepotlačenej časti škatuľky a nezakrývala ochrannú známku spoločnosti Lohmann & Rauscher International.

7

Obal výrobku bol zmenený, ako je znázornené nižšie, pričom sporná etiketa sa nachádzala vľavo dole.

8

Sporná etiketa vyzerá zväčšená takto:

9

Junek Europ‑Vertrieb predtým neinformovala spoločnosť Lohmann & Rauscher International o opätovnom dovezení dotknutého výrobku a ani jej neposkytla obal výrobku zmenený nalepením spornej etikety. Lohmann & Rauscher International zastávala názor, že konanie spoločnosti Junek Europ‑Vertrieb predstavuje porušenie ochrannej známky Debrisoft, ktorej je majiteľkou.

10

Podala preto žalobu na Landgericht Düsseldorf (Krajinský súd Düsseldorf, Nemecko), ktorý žiadala, aby spoločnosti Junek Europ‑Vertrieb pod hrozbou poriadkového opatrenia zakázal používať uvedenú ochrannú známku v obchodnom styku bez jej súhlasu na účely označovania obväzových materiálov na tzv. „debridement“ a uložil tejto spoločnosti povinnosť stiahnuť dotknuté výrobky z trhu a zničiť ich.

11

Landgericht Düsseldorf (Krajinský súd Düsseldorf) tejto žalobe vyhovel.

12

Oberlandesgericht Düsseldorf (Vyšší krajinský súd Düsseldorf, Nemecko) zamietol odvolanie, ktoré proti rozsudku Landgericht Düsseldorf (Krajinský súd Düsseldorf) podala Junek Europ‑Vertrieb, pod podmienkou, že zákaz používať predmetnú ochrannú známku sa týka len Nemecka. Junek Europ‑Vertrieb podala opravný prostriedok Revision na Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko).

13

Podľa vnútroštátneho súdu vyriešenie sporu, o ktorom má rozhodnúť, závisí od toho, či zásady vytvorené Súdnym dvorom vzťahujúce sa na súbežný dovoz liekov, podľa ktorých predbežné informovanie a poskytnutie vzorky balenia na žiadosť majiteľa ochrannej známky je predpokladom vyčerpania práva z ochrannej známky, sú uplatniteľné aj na súbežný dovoz zdravotníckych pomôcok.

14

Vnútroštátny súd po prvé uvádza, na jednej strane, že podľa judikatúry Súdneho dvora úprava balenia liekov označených ochrannou známkou ako taká porušuje osobitný účel ochrannej známky, ktorým je zaručiť pôvod výrobku označeného touto ochrannou známkou. Odvoláva sa najmä na rozsudky Súdneho dvora z 23. apríla 2002, Boehringer Ingelheim a i. (C‑143/00, EU:C:2002:246), ako aj z 26. apríla 2007, Boehringer Ingelheim a i. (C‑348/04, EU:C:2007:249), v ktorých Súdny dvor rozhodol, že úprava balenia liekov vykonaná treťou osobou bez súhlasu majiteľa ochrannej známky je spôsobilá skutočne ohroziť túto záruku pôvodu a nové označovanie na obaloch sa má takisto považovať za úpravu balenia.

15

Na druhej strane z judikatúry Súdneho dvora podľa tohto súdu vyplýva, že zákaz majiteľa ochrannej známky komercializovať lieky s upraveným balením podľa článku 13 ods. 2 nariadenia č. 207/2009, ktorý predstavuje odchýlenie sa od zásady voľného pohybu tovaru, však nie je prípustný, ak výkon tohto práva majiteľom ochrannej známky predstavuje skryté obmedzovanie obchodu medzi členskými štátmi v zmysle článku 36 ZFEÚ (rozsudky z 11. júla 1996, Bristol‑Myers Squibb a i., C‑427/93, C‑429/93 a C‑436/93, EU:C:1996:282, ako aj z 26. apríla 2007, Boehringer Ingelheim a i., C‑348/04, EU:C:2007:249). Z toho vyplýva, že majiteľ ochrannej známky môže zakázať zmenu, ktorá zahŕňa každú úpravu balenia lieku označeného jeho ochrannou známkou, ktorá samotnou svojou podstatou vytvára nebezpečenstvo narušenia pôvodného stavu lieku, s výnimkou prípadu, že je splnených týchto päť podmienok:

16

Vnútroštátny súd po druhé konštatuje, že uplatniteľnosť týchto zásad nie je obmedzená len na prípady súbežného dovozu liekov. Vo svojom rozsudku z 11. novembra 1997, Loendersloot (C‑349/95, EU:C:1997:530), Súdny dvor rozhodol, že pravidlá pre úpravu balenia liekov sa v podstate môžu uplatniť aj na súbežné obchodovanie s alkoholickými nápojmi. Okrem toho zdôrazňuje, že odpoveď na otázku, aké podmienky vyčerpania práva z ochrannej známky sa uplatnia, závisí od relevantných oprávnených záujmov majiteľa ochrannej známky so zreteľom na osobitosti výrobku.

17

Po tretie sa vnútroštátny súd domnieva, že v prejednávanej veci ide o nalepenie novej etikety. Podobne ako odvolací súd aj tento súd sa domnieva, že sporná etiketa používaná spoločnosťou Junek Europ‑Vertrieb obsahuje dôležité informácie v jazyku krajiny dovozu a že táto etiketa môže u spotrebiteľa vzbudiť podozrenie, že na výrobku, ktorý mu je ponúkaný, bol v niektorej z fáz predchádzajúcich jeho uvedeniu na trh vykonaný zásah treťou osobou bez súhlasu majiteľa ochrannej známky, čím mohol byť narušený pôvodný stav výrobku.

18

Po štvrté, pokiaľ ide o to, či sa zásady vytvorené Súdnym dvorom v súvislosti so súbežným dovozom liekov neobmedzene uplatnia aj na súbežný dovoz zdravotníckych pomôcok, vnútroštátny súd zdôrazňuje, že hoci zdravotnícke pomôcky nepodliehajú postupom schvaľovania, ktoré sa uplatňujú pri liekoch, postup hodnotenia zhody, ktorý je nevyhnutný pre možnosť uvádzania zdravotníckych pomôcok na trh, robí tieto výrobky tak z hľadiska výrobcu, ako aj z hľadiska spotrebiteľa mimoriadne citlivými výrobkami, pri ktorých záruka pôvodu poskytnutá ochrannou známkou nadobúda na základe veľkej zodpovednosti výrobcu mimoriadny význam.

19

Dodáva, že zdravotnícke pomôcky sú podobne ako lieky výrobkami, ktoré majú priamu spojitosť so zdravím. Keďže samotné zdravie má mimoriadnu hodnotu a požíva mimoriadnu pozornosť spotrebiteľa, nemožno spochybňovať názor odvolacieho súdu, podľa ktorého zdravotnícke pomôcky patria podobne ako lieky medzi mimoriadne citlivé výrobky, pri ktorých záruka pôvodu poskytnutá ochrannou známkou uvedenou na výrobku nadobúda na základe veľkej zodpovednosti výrobcu mimoriadny význam.

20

Za týchto okolností Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 13 ods. 2 nariadenia… č. 207/2009 vykladať v tom zmysle, že majiteľ ochrannej známky môže zabrániť ďalšej komercializácii zdravotníckej pomôcky dovezenej z iného členského štátu v pôvodnom vnútornom aj vonkajšom obale, ak dovozca nalepil na tento obal doplnkovú vonkajšiu etiketu, s výnimkou prípadu, že

21

Svojou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 13 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 má vykladať v tom zmysle, že majiteľ ochrannej známky môže zabrániť tomu, aby súbežný dovozca ďalej uvádzal na trh zdravotnícku pomôcku v pôvodnom vnútornom aj vonkajšom obale, ak dovozca nalepil na tento obal doplnkovú etiketu, o akú ide vo veci samej. Konkrétne sa pýta, či sa zásady, ktoré Súdny dvor vytvoril v rozsudkoch z 11. júla 1996, Bristol‑Myers Squibb a i. (C‑427/06 a C‑429/93 až C‑436/93, EU:C:1996:282), ako aj z 26. apríla 2007, Boehringer Ingelheim a i. (C‑348/04, EU:C:2007:249) neobmedzene uplatnia na súbežný dovoz zdravotníckych pomôcok.

22

V prvom rade treba pripomenúť judikatúru Súdneho dvora, ako aj zásady, ktoré vytvoril, pokiaľ ide o súbežný dovoz liekov.

23

V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, že osobitným účelom ochrannej známky je zaručiť pôvod výrobku označeného touto ochrannou známkou a úprava balenia tohto výrobku vykonaná treťou osobou bez súhlasu majiteľa je spôsobilá skutočne ohroziť túto záruku pôvodu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. novembra 2016, Ferring Lægemidler, C‑297/15, EU:C:2016:857, bod 14 a citovanú judikatúru).

24

Podľa judikatúry Súdneho dvora má úprava balenia výrobkov označených ochrannou známkou ako taká dosah na osobitný účel ochrannej známky bez toho, aby bolo v tejto súvislosti potrebné posudzovať, aké sú konkrétne účinky úpravy balenia vykonanej súbežným dovozcom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. apríla 2007, Boehringer Ingelheim a i., C‑348/04, EU:C:2007:249, bod 15).

25

Okrem toho treba uviesť, že Súdny dvor zastával názor, pokiaľ ide o článok 7 ods. 2 prvej smernice Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. ES L 40, 1989, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 92), ktorého znenie zodpovedá zneniu článku 13 ods. 2 nariadenia č. 207/2009, že podľa tohto ustanovenia zabránenie majiteľa ochrannej známky úprave obalu, ktoré predstavuje výnimku z voľného pohybu tovarov, nemožno pripustiť, ak výkon tohto práva majiteľom predstavuje skryté obmedzenie obchodu medzi štátmi v zmysle článku 36 druhej vety ZFEÚ (rozsudky z 23. apríla 2002, Boehringer Ingelheim a i., C‑143/00, EU:C:2002:246, bod 18, a z 26. apríla 2007, Boehringer Ingelheim a i., C‑348/04, EU:C:2007:249, bod 16 a citovaná judikatúra).

26

Skutočnosť, že majiteľ ochrannej známky vykoná svoje právo brániť úprave balenia, predstavuje skryté obmedzenie obchodu v zmysle posledného uvedeného ustanovenia, ak tento výkon práva prispieva k umelému rozdeleniu trhu medzi členskými štátmi a ak sa okrem toho úprava balenia uskutočňuje tak, že sa rešpektujú oprávnené záujmy majiteľa, čo najmä zahŕňa, že úprava balenia nenarušuje pôvodný stav lieku a nie je spôsobilá poškodiť dobré meno ochrannej známky (rozsudok z 26. apríla 2007, Boehringer Ingelheim a i., C‑348/04, EU:C:2007:249, bod 17 a citovaná judikatúra).

27

Súdny dvor tak vytvoril zásady týkajúce sa obmedzenia vyčerpania práv z ochrannej známky v rámci súbežného dovozu liekov (rozsudky z 11. júla 1996, Bristol‑Myers Squibb a i., C‑427/93, C‑429/93 a C‑436/93, EU:C:1996:282, bod 79, ako aj z 26. apríla 2007, Boehringer Ingelheim a i., C‑348/04, EU:C:2007:249, bod 32).

28

Podľa tejto judikatúry majiteľ ochrannej známky môže na základe článku 7 ods. 2 prvej smernice 89/104 oprávnene brániť tomu, aby bol v členskom štáte ďalej uvádzaný na trh farmaceutický výrobok dovezený z iného členského štátu, ak dovozca upravil obal tohto výrobku a znovu na ňom vyobrazil ochrannú známku, s výnimkou týchto prípadov:

29

Päť podmienok uvedených v predchádzajúcom bode, ktoré v prípade, že sú splnené, znemožňujú majiteľovi ochrannej známky oprávnene brániť ďalšej komercializácii dotknutého výrobku, sa uplatní len v prípade, že dovozca upravil balenie tohto výrobku.

30

Pokiaľ ide o pojem „úprava balenia“, Súdny dvor spresnil, že tento pojem sa vzťahuje aj na nalepenie novej etikety na lieky označené ochrannou známkou (rozsudok z 26. apríla 2007, Boehringer Ingelheim a i., C‑348/04, EU:C:2007:249, bod 28).

31

Je však dôležité zdôrazniť, že skutkové okolnosti vecí, v ktorých boli vydané rozsudky z 23. apríla 2002, Boehringer Ingelheim a i. (C‑143/00, EU:C:2002:246), ako aj z 26. apríla 2007, Boehringer Ingelheim a i. (C‑348/04, EU:C:2007:249), ktoré sa týkali nalepenia dodatočnej etikety na obal dotknutých liekov, sa odlišujú od skutkových okolností dotknutých v konaní vo veci samej.

32

Z bodu 7 rozsudku z 23. apríla 2002, Boehringer Ingelheim a i. (C‑143/00, EU:C:2002:246), ako aj z bodu 24 rozsudku z 26. apríla 2007, Boehringer Ingelheim a i. (C‑348/04, EU:C:2007:249), vyplýva, že vo veciach, v ktorých boli vydané tieto rozsudky, sa v niektorých prípadoch na pôvodný obal nalepila etiketa s dôležitými informáciami, akými sú názov súbežného dovozcu a jeho číslo povolenia na súbežný dovoz, v iných prípadoch bol daný výrobok prebalený do balení skoncipovaných súbežným dovozcom, na ktorých sa zreprodukovala ochranná známka, a ešte v ďalších prípadoch bol tento výrobok prebalený do balení skoncipovaných súbežným dovozcom, na ktorých sa nevyobrazila ochranná známka výrobcu, ale generický názov uvedeného výrobku. Súdny dvor dodal, že vo všetkých týchto prípadoch úpravy balenia výrobku obsahovali písomnú informáciu určenú pre používateľov napísanú v jazyku krajiny dovozu, teda v angličtine, na ktorej bola vyobrazená dotknutá ochranná známka.

33

Z toho vyplýva, že vo veciach, v ktorých boli vydané uvedené rozsudky, išlo o zásah súbežného dovozcu, ktorý zahŕňal nielen nalepenie dodatočnej vonkajšej etikety na obal daných liekov alebo úpravu tohto balenia, ale vo všetkých prípadoch aj otvorenie pôvodného obalu na účely vloženia písomnej informácie v inom jazyku, ako je jazyk krajiny pôvodu výrobku označeného ochrannou známkou.

34

Vo veci samej však treba na jednej strane konštatovať, že súbežný dovozca iba nalepil dodatočnú etiketu na nepotlačenú časť pôvodného obalu danej zdravotníckej pomôcky bez toho, aby tento obal otváral. Na druhej strane ide o etiketu, ktorá je malá a ako jediná informácia je na nej uvedený názov súbežného dovozcu, jeho adresa a telefónne číslo, čiarový kód a farmaceutické centrálne číslo, ktoré slúži na organizovanie pohybu výrobkov vo vzťahu k lekárňam.

35

Vzhľadom na to, že balenie dotknutej zdravotníckej pomôcky nebolo zmenené a ani vizuálne pozmenené inak ako nalepením malej etikety, ktorá neprekrýva ochrannú známku a označuje súbežného dovozcu ako zodpovedného za uvedenie na trh, pričom uvádza základné údaje o ňom, čiarový kód a farmaceutické centrálne číslo, nemožno vyvodiť záver, že nalepenie takejto etikety predstavuje úpravu balenia v zmysle rozsudkov z 23. apríla 2002, Boehringer Ingelheim a i. (C‑143/00, EU:C:2002:246), ako aj z 26. apríla 2007, Boehringer Ingelheim a i. (C‑348/04, EU:C:2007:249).

36

Preto sa nemožno v žiadnom prípade domnievať, že nalepenie takejto etikety má vplyv na osobitný účel ochrannej známky, ktorým je zaručiť konečnému spotrebiteľovi alebo používateľovi totožnosť pôvodu výrobku označeného touto známkou.

37

Za týchto podmienok nalepenie dodatočnej etikety, ako je etiketa sporná vo veci samej, zo strany súbežného dovozcu, konkrétne spoločnosti Junek Europ‑Vertrieb, na pôvodný obal zdravotníckej pomôcky, ktorý nebol otvorený, nepredstavuje oprávnený dôvod na to, aby majiteľ ochrannej známky, konkrétne spoločnosť Lohmann & Rauscher International, mohla zabrániť ďalšej komercializácii danej zdravotníckej pomôcky.

38

V dôsledku toho situácia vo veci samej predstavuje prípad vyčerpania práva z ochrannej známky podľa článku 13 ods. 1 nariadenia č. 207/2009.

39

So zreteľom na vyššie uvedené úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 13 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 sa má vykladať v tom zmysle, že majiteľ ochrannej známky nemôže zabrániť tomu, aby súbežný dovozca ďalej uvádzal na trh zdravotnícku pomôcku v pôvodnom vnútornom aj vonkajšom obale, ak dovozca nalepil na tento obal doplnkovú etiketu, o akú ide vo veci samej, ktorá svojím obsahom, účelom, veľkosťou, zobrazením a umiestnením nepredstavuje nebezpečenstvo pre záruku pôvodu zdravotníckej pomôcky označenej ochrannou známkou.

40

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:

Článok 13 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke [Európskej únie] sa má vykladať v tom zmysle, že majiteľ ochrannej známky nemôže zabrániť tomu, aby súbežný dovozca ďalej uvádzal na trh zdravotnícku pomôcku v pôvodnom vnútornom aj vonkajšom obale, ak dovozca nalepil na tento obal doplnkovú etiketu, o akú ide vo veci samej, ktorá svojím obsahom, účelom, veľkosťou, zobrazením a umiestnením nepredstavuje nebezpečenstvo pre záruku pôvodu zdravotníckej pomôcky označenej ochrannou známkou.