1

Svojím odvolaním Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) žiada zrušenie rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 28. septembra 2016, European Food/EUIPO – Société des produits Nestlé (FITNESS) (T‑476/15, EU:T:2016:568, ďalej len „napadnutý rozsudok“), v ktorom Všeobecný súd zrušil rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu EUIPO z 19. júna 2015 (R 2542/2013‑4) (ďalej len „sporné rozhodnutie“) vydané v rámci konania o vyhlásenie neplatnosti medzi spoločnosťami European Food SA a Société des produits Nestlé SA.

2

Pravidlo 37 písm. b) bod iv) nariadenia Komisie (ES) č. 2868/95 z 13. decembra 1995, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 40/94 (Ú. v. ES L 303, 1995, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 189), zmeneného nariadením Komisie (ES) č. 1041/2005 z 29. júna 2005 (Ú. v. EÚ L 172, 2005, s. 4) (ďalej len „nariadenie č. 2868/95“), stanovuje:

„Návrh úradu na výmaz alebo na vyhlásenie o neplatnosti [ochrannej známky Európskej únie], na základe článku 55 nariadenia predložený úradu obsahuje:

…

3

Pravidlo 40 tohto nariadenia stanovuje:

4

Pravidlo 50 ods. 1 predmetného nariadenia stanovuje:

5

Článok 7 nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o [ochrannej známke Európskej únie] (Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1), nazvaný „Absolútne dôvody zamietnutia“ vo svojom odseku 1 stanovuje:

„1.   Do registra sa nezapíšu:

…

…“

6

Článok 41 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje:

„V lehote troch mesiacov od zverejnenia prihlášky [ochrannej známky Európskej únie] môžu podať námietky proti zápisu ochrannej známky z dôvodov, pre ktoré ju nemožno zapísať podľa článku 8…

…“

7

Hlava VI oddiel 3 s názvom „Dôvody na vyhlásenie neplatnosti“ obsahuje článok 52 s názvom „Absolútne dôvody neplatnosti“, ktorý stanovuje:

„1.   „[Ochranná známka Európskej únie] sa vyhlási za neplatnú na základe návrhu podaného úradu alebo na základe vzájomného návrhu v konaní o porušení práv:

2.   Ak bola [ochranná známka Európskej únie] zapísaná v rozpore s ustanovením článku 7 ods. 1 písm. b), c) alebo d), nemôže byť vyhlásená za neplatnú, ak v dôsledku spôsobu používania nadobudla po zápise rozlišovaciu spôsobilosť pre tovary alebo služby, pre ktoré bola zapísaná.

…“

8

Článok 57 ods. 1 toho istého nariadenia stanovuje:

„Pri preskúmavaní návrhu na zrušenie alebo vyhlásenie neplatnosti úrad vyzve účastníkov konania tak často, ako to bude potrebné, aby predložili pripomienky v lehote stanovenej úradom k oznámeniam ostatných účastníkov konania alebo k tým, ktoré vydá samotný úrad.“

9

Článok 60 nachádzajúci sa v hlave VII s názvom „Lehota a forma odvolania“ nariadenia č. 207/2009 stanovuje:

„Odvolanie sa musí podať v písomnej podobe na úrade do dvoch mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia, proti ktorému smeruje. Odvolanie sa považuje za podané iba vtedy, ak bol uhradený požadovaný poplatok za odvolanie. Do štyroch mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia sa musí podať písomné odôvodnenie odvolania.“

10

Článok 63 tohto nariadenia s názvom „Preskúmanie odvolaní“ vo svojom odseku 2 stanovuje:

„Pri preskúmavaní odvolania odvolací senát vyzve účastníkov konania tak často, ako to bude potrebné, aby predložili pripomienky v lehote určenej odvolacím senátom k oznámeniam ostatných účastníkov konania alebo k tým, ktoré vydá samotný odvolací senát.“

11

V hlave XI s názvom „Konanie“ oddiele 1 s názvom „Všeobecné ustanovenia“ sa nachádza článok 76 s názvom „Preskúmanie skutočností ex offo“, ktorý stanovuje:

„1.   V priebehu konaní pred úradom preskúma úrad fakty na základe vlastnej iniciatívy; v prípade konaní týkajúcich sa relatívnych dôvodov zamietnutia zápisu sa však úrad pri svojom skúmaní obmedzí na fakty, dôkazy a argumenty predložené stranami a na požadovaný žalobný nárok.

2.   Úrad môže nebrať do úvahy fakty alebo dôkazy, ktoré neboli predložené zúčastnenými stranami včas.“

12

Článok 78 ods. 1 tohto nariadenia uvádza:

„V rámci každého konania pred úradom je súčasťou spôsobu poskytovania alebo získavania dôkazov:

13

V napadnutom rozsudku Všeobecný súd zhrnul skutkový rámec predchádzajúci sporu, ktorý mu bol predložený, takto:

14

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 19. augusta 2015 podala European Food žalobu o neplatnosť sporného rozhodnutia.

15

Na podporu svojej žaloby European Food uvádzala tri žalobné dôvody týkajúce sa po prvé toho, že odvolací senát zamietol dôkazy po prvýkrát predložené v konaní pred ním, po druhé opisného charakteru napadnutej ochrannej známky a po tretie neexistencie rozlišovacej spôsobilosti tejto ochrannej známky.

16

Napadnutým rozsudkom Všeobecný súd zrušil sporné rozhodnutie a uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania, vrátane trov konania spoločnosti European Food.

17

Svojím odvolaním EUIPO navrhuje, aby Súdny dvor:

18

European Food navrhuje, aby Súdny dvor:

19

Tento odvolací dôvod sa v podstate delí na štyri časti.

20

V prvej časti tohto odvolacieho dôvodu EUIPO tvrdí, že Všeobecný súd v bode 56 napadnutého rozsudku nesprávne uviedol, že nariadenia č. 207/2009 a 2868/95 neobsahujú ustanovenia, ktorými sa určuje lehota na predloženie dôkazov v rámci návrhu na vyhlásenie neplatnosti založeného na dôvodoch absolútnej neplatnosti.

21

Hoci neexistuje žiadna vopred stanovená lehota výslovne určená v nariadeniach č. 207/2009 a č. 2868/95, EUIPO má podľa článku 57 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 a pravidla 40 nariadenia č. 2868/95 právomoc stanoviť lehoty v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania.

22

V dôsledku toho sa možnosť EUIPO nezohľadniť podľa článku 76 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 skutočnosti, na ktoré účastníci konania nepoukázali, alebo dôkazy, ktoré nepredložili v stanovenej lehote, uplatňuje tak na lehoty stanovené priamo v nariadeniach č. 207/2009 a 2868/95, ako aj na lehoty, ktoré EUIPO stanoví v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania.

23

Okrem toho uvedený článok sa uplatňuje na všetky druhy konaní pred EUIPO, a teda nerozlišuje medzi námietkovým konaním a konaním o vyhlásení neplatnosti.

24

V druhej časti uvedeného odvolacieho dôvodu EUIPO tvrdí, že Všeobecný súd v bodoch 57 a 58 napadnutého rozsudku nesprávne rozhodol, že vzhľadom na to, že neexistujú lehoty, dôkazy sa mohli predložiť kedykoľvek, a to aj v štádiu odvolania.

25

V tretej časti prvého odvolacieho dôvodu EUIPO uvádza, že pôsobnosť pravidla 50 ods. 1 nariadenia č. 2868/95 sa neobmedzuje na námietkové konanie, keďže toto ustanovenie presne nestanovuje povahu dotknutého konania. Keďže sa Všeobecný súd vo svojom odôvodnení sústredil na pravidlo 50 ods. 1 tretí pododsek nariadenia 2868/95, ktorý odkazuje výslovne na námietkové konanie, opomenul pravidlo uvedené v prvom pododseku tohto pravidla, podľa ktorého ustanovenia týkajúce sa konania pred orgánom, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie, sa uplatňujú na odvolacie konania mutatis mutandis, pokiaľ nie je stanovené inak. Článok 76 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 sa preto rovnako uplatňuje aj na konanie o vyhlásenie neplatnosti.

26

A napokon, v rámci štvrtej časti prvého odvolacieho dôvodu EUIPO uvádza, že napadnutý rozsudok zbavuje odvolací senát právomoci, ktorá mu prislúcha podľa článku 76 ods. 2 nariadenia č. 207/2009. V tejto súvislosti EUIPO tvrdí, že prípustnosť každého dodatočného dôkazu predloženého pred zrušovacím oddelením po skončení písomnej časti konania je podmienená uplatnením diskrečnej právomoci zrušovacieho oddelenia podľa článku 76 ods. 2 nariadenia č. 207/2009.

27

Podľa EUIPO bol odvolací senát vzhľadom na lehoty stanovené zrušovacím oddelením a s cieľom umožniť spoločnosti European Food reagovať na skutočnosti a tvrdenia predložené spoločnosťou Société des produits Nestlé povinný uplatniť svoju diskrečnú právomoc podľa článku 76 ods. 2 nariadenia č. 207/2009, aby rozhodol o tom, či bolo potrebné zohľadniť dôkazy predložené po prvýkrát v konaní pred ním. EUIPO pritom uvádza, že po dôkladnom preskúmaní všetkých relevantných okolností prejednávanej veci odvolací senát konštatoval, že príslušné dôkazy neboli ani dodatočné, ani doplňujúce, ale len nové, a preto neprípustné.

28

Odvolací senát preto nemusel zohľadniť dôkazy týkajúce sa dôvodu neplatnosti, pretože tieto dôkazy neboli predložené v stanovenej lehote v rámci konania o vyhlásenie neplatnosti.

29

European Food túto argumentáciu EUIPO spochybňuje.

30

V rámci prvej a druhej časti prvého odvolacieho dôvodu, ktoré treba posudzovať spoločne, EUIPO po prvé tvrdí, že Všeobecný súd pochybil, keď v bode 56 napadnutého rozsudku konštatoval, že nariadenia č. 207/2009 a 2868/95 neobsahujú žiadne ustanovenie stanovujúce lehotu na predloženie dôkazov v rámci návrhu na vyhlásenie neplatnosti založeného na dôvodoch absolútnej neplatnosti, a po druhé, že Všeobecný súd sa v bodoch 57 a 58 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že vzhľadom na to, že neexistujú lehoty na predloženie dôkazov v rámci návrhu na vyhlásenie neplatnosti založeného na dôvodoch absolútnej neplatnosti, dôkazy mohli byť podané kedykoľvek, a to aj v štádiu odvolania.

31

Podľa článku 52 nariadenia č. 207/2009 po zapísaní ochrannej známky ako ochrannej známky Európskej únie možno túto ochrannú známku vyhlásiť za neplatnú na základe návrhu predloženého EUIPO za určitých okolností, okrem iného ak bola zapísaná v rozpore s ustanoveniami článku 7 tohto nariadenia. Tento návrh musí podľa pravidla 37 písm. b) bodu iv) nariadenia č. 2868/95 obsahovať skutočnosti, dôkazy a vyjadrenia predložené na podporu návrhu. Okrem toho EUIPO podľa článkov 57 a 78 nariadenia č. 207/2009 v priebehu uvedeného konania vyzýva účastníkov konania tak často, ako je to potrebné, aby predložili pripomienky v stanovených lehotách, a môže rozhodnúť o opatreniach na zabezpečenie priebehu konania, medzi ktoré patrí aj predloženie skutočností alebo dôkazov.

32

Z týchto ustanovení vyplýva, že aj keď v rámci konania o vyhlásenie neplatnosti založeného na dôvode absolútnej neplatnosti nie je stanovená žiadna lehota na podanie návrhu na vyhlásenie neplatnosti zápisu ochrannej známky, na rozdiel od toho, čo stanovuje článok 41 nariadenia č. 207/2009 o námietke voči zápisu ochrannej známky na základe relatívnych dôvodov zamietnutia, podľa ktorého lehota na podanie námietok je tri mesiace, lehota je aj tak stanovená na predloženie dôkazov v rámci návrhu na vyhlásenie neplatnosti alebo ju môže stanoviť EUIPO v rámci svojej právomoci týkajúcej sa zabezpečenia priebehu konania.

33

Keďže Všeobecný súd v bode 56 napadnutého rozsudku tvrdil, že nariadenie č. 207/2009 neobsahuje žiadne ustanovenie stanovujúce lehotu na predloženie dôkazov, dopustil sa v dôsledku toho nesprávneho právneho posúdenia. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora však vyplýva, že ak odôvodnenia rozsudku Všeobecného súdu vykazujú porušenie práva Únie, ale jeho výroková časť sa javí dôvodná z iných právnych dôvodov, odvolanie sa musí zamietnuť (rozsudok z 21. júla 2016, EUIPO/Grau Ferrer, C‑597/14 P, EU:C:2016:579, bod 29 a citovaná judikatúra).

34

V prejednávanej veci to tak je. Všeobecný súd predovšetkým nezaložil zrušenie sporného rozhodnutia na neexistencii lehoty na predloženie dôkazov, ale na skutočnosti, že odvolací senát nesprávne rozhodol, že dôkazy, ktoré žalobkyňa prvýkrát predložila v konaní pred odvolacím senátom, sa nemali brať do úvahy z dôvodu ich oneskoreného podania.

35

V tejto súvislosti treba na úvod pripomenúť, že na rozdiel od toho, čo tvrdí EUIPO, Všeobecný súd v bode 58 napadnutého rozsudku rozhodol, že z článku 76 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 v spojení s pravidlom 37 písm. b) bodom iv) nariadenia č. 2868/95 nevyplýva, že odvolací senát musí dôkazy prvýkrát predložené v konaní pred týmto senátom považovať za predložené oneskorene.

36

Ďalej z judikatúry vyplýva, že žiadny zásadný dôvod spojený s povahou konania vedeného pred odvolacím senátom alebo s právomocou tejto inštancie nevylučuje, aby na účely rozhodovania o odvolaní, ktoré je mu predložené, odvolací senát zobral do úvahy skutočnosti a dôkazy predložené po prvýkrát v štádiu tohto odvolania (rozsudok z 13. marca 2007, ÚHVT/Kaul, C‑29/05 P, EU:C:2007:162, bod 49).

37

Okrem toho z článku 64 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 vyplýva, že účinkom podania odvolania je, že odvolací senát môže vykonávať všetky právomoci inštancie, ktorá prijala napadnuté rozhodnutie, a je teda povolaný pristúpiť k novému úplnému preskúmaniu tak právneho, ako aj skutkového základu odvolania (rozsudok z 13. marca 2007, ÚHVT/Kaul, C‑29/05 P, EU:C:2007:162, bod 57).

38

Ako vyplýva z článkov 63 a 78 nariadenia č. 207/2009, s cieľom skúmať podstatu odvolania, o ktorom rozhoduje, odvolací senát vyzýva účastníkov konania tak často, ako je to potrebné, aby predložili svoje pripomienky k oznámeniam, ktoré sám vydal, alebo k oznámeniam ostatných účastníkov konania, a rovnako môže rozhodnúť o opatreniach na zabezpečenie priebehu konania, medzi ktoré patrí predloženie skutočností alebo dôkazov. Takéto ustanovenia potvrdzujú možnosť, aby sa skutkový stav doplnil v rozličných štádiách konania vedeného pred EUIPO (rozsudok z 13. marca 2007, ÚHVT/Kaul, C‑29/05 P, EU:C:2007:162, bod 58).

39

Je pravda, že v bodoch 60 a 61 rozsudku z 13. marca 2007, ÚHVT/Kaul (C‑29/05 P, EU:C:2007:162), Súdny dvor uviedol, že článok 59 nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146), ktorý má rovnaký obsah ako článok 60 nariadenia č. 207/2009, ktorý spresňuje podmienky podania odvolania pred odvolacím senátom, neodkazuje na predloženie skutočností alebo dôkazov, ale iba na podanie písomného odôvodnenia odvolania v lehote štyroch mesiacov, a nemožno ho preto vykladať tak, že by autorovi takéhoto odvolania poskytoval novú lehotu na účely predloženia skutočností a dôkazov na podporu jeho námietok.

40

Z rozsudku z 13. marca 2007, ÚHVT/Kaul (C‑29/05 P, EU:C:2007:162), však nemožno odvodiť, že všetky dôkazy predložené pred odvolacím senátom sa musia považovať za predložené oneskorene za každých okolností.

41

Po prvé treba konštatovať, že na rozdiel od tejto veci, vec, ktorá viedla k rozsudku z 13. marca 2007, ÚHVT/Kaul (C‑29/05 P, EU:C:2007:162), sa týkala námietkového konania namiereného voči zápisu ochrannej známky. Pritom v súlade s pravidlom 50 ods. 1 tretím pododsekom nariadenia č. 2868/95, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu námietkového oddelenia, odvolací senát obmedzí preskúmanie odvolania na skutočnosti a dôkazy predložené v lehote, ktorú stanovilo námietkové oddelenie. V tejto súvislosti sa preto dôkazy predložené pred odvolacím senátom považujú za predložené oneskorene, ale môžu sa prípadne vziať do úvahy v súlade s článkom 76 ods. 2 nariadenia č. 207/2009.

42

Po druhé bez toho, aby tým bolo dotknuté osobitné pravidlo uplatniteľné na námietkové konania uvedené v pravidle 50 ods. 1 treťom pododseku nariadenia č. 2868/95, je stále možné predložiť dôkazy včas po prvýkrát pred odvolacím senátom, pokiaľ sa takýmito dôkazmi spochybňujú dôvody, ktoré zrušovacie oddelenie uviedlo v napadnutom rozhodnutí. Tieto dôkazy sú teda doplňujúcimi dôkazmi k tým, ktoré sa už predložili pred zrušovacím oddelením, alebo dôkazmi, ktoré sa týkajú novej skutočnosti, ktorá ale nemohla byť vznesená v konaní pred uvedeným útvarom.

43

Okrem toho treba zdôrazniť, že účastníkovi konania, ktorý predloží dôkazy po prvýkrát pred odvolacím senátom, prináleží, aby odôvodnil, prečo dôkazy predkladá v tomto štádiu konania, a preukázal, že ich nemohol predložiť v konaní pred zrušovacím oddelením.

44

Napokon, ako sa už uviedlo v bode 38 tohto rozsudku, dôkazy predložené po prvýkrát pred odvolacím senátom môžu byť predložené na jeho žiadosť v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania a v lehote stanovenej pre účastníkov konania.

45

Z toho vyplýva, že Všeobecný súd v bode 58 napadnutého rozsudku oprávnene rozhodol, že dôkazy predložené po prvýkrát pred odvolacím senátom nemal tento senát za žiadnych okolností považovať za predložené oneskorene.

46

Prvú a druhú časť prvého odvolacieho dôvodu preto treba zamietnuť.

47

V tretej časti prvého odvolacieho dôvodu EUIPO tvrdí, že napadnutý rozsudok je poznačený nesprávnym právnym posúdením, pretože v jeho bode 60 sa uvádza, že pravidlo 50 ods. 1 tretí pododsek nariadenia č. 2868/95 sa obmedzuje len na námietkové konanie.

48

V tejto súvislosti treba uviesť, že hoci prvý pododsek pravidla 50 ods. 1 uvedeného v hlave X s názvom „Odvolacie konania“ nariadenia č. 2868/95 zavádza zásadu, podľa ktorej ustanovenia týkajúce sa konania pred orgánom, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie, sa uplatňujú na odvolacie konania mutatis mutandis, tretí pododsek tohto istého ustanovenia je osobitným pravidlom, ktoré predstavuje výnimku z tejto zásady. Toto osobitné pravidlo je vlastné odvolaciemu konaniu smerujúcemu proti rozhodnutiu námietkového oddelenia a pred odvolacím senátom spresňuje režim skutočností a dôkazov predložených po uplynutí lehôt stanovených alebo spresnených na prvom stupni (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. októbra 2013, Rintisch/ÚHVT, C‑120/12 P, EU:C:2013:638, bod 28).

49

V dôsledku toho Všeobecný súd v bode 60 napadnutého rozsudku správne rozhodol, že toto osobitné pravidlo obsiahnuté v pravidle 50 ods. 1 treťom pododseku nariadenia č. 2868/95 sa neuplatňuje v rámci konania o vyhlásenie neplatnosti založeného na dôvodoch absolútnej neplatnosti.

50

Z toho vyplýva, že aj tretiu časť prvého odvolacieho dôvodu treba zamietnuť.

51

V štvrtej časti prvého odvolacieho dôvodu EUIPO uvádza, že napadnutý rozsudok zbavuje odvolací senát právomoci, ktorá mu prislúcha podľa článku 76 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 a ktorá spočíva v posúdení, či dôkazy predložené pred ním po prvýkrát možno vziať do úvahy.

52

Táto argumentácia EUIPO je založená na nesprávnom výklade napadnutého rozsudku.

53

Z bodu 66 napadnutého rozsudku totiž nevyplýva, že EUIPO nemohol využiť svoju voľnú úvahu, ale to, že odvolací senát sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že dôkazy, ktoré predložila European Food po prvýkrát pred odvolacím senátom, sa nemali brať do úvahy z dôvodu ich neskorého predloženia.

54

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 76 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 stanovuje, že EUIPO nemusí vziať do úvahy skutočnosti ani dôkazy, ktoré účastníci konania nepredložili včas.

55

Zo znenia tohto článku vyplýva, že spravidla a pokiaľ nie je uvedené inak, predloženie skutočností a dôkazov účastníkmi konania zostáva možným aj po uplynutí lehôt, ktorým je podriadené takéto predloženie, pri uplatnení ustanovení nariadenia č. 207/2009 a že nič nebráni EUIPO, aby zohľadnil skutočnosti a dôkazy takto oneskorene označené alebo predložené (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. marca 2007, ÚHVT/Kaul, C‑29/05 P, EU:C:2007:162, bod 42).

56

Naopak, z predmetnej formulácie rovnako jasne vyplýva, že takéto oneskorené označenie alebo predloženie skutočností alebo dôkazov nedáva účastníkovi konania, ktorý ich predložil, bezpodmienečné právo na to, aby takéto skutočnosti alebo dôkazy EUIPO zohľadnil. Vzhľadom na to, že EUIPO sa „môže“ v podobných prípadoch rozhodnúť nebrať takéto skutočnosti alebo dôkazy do úvahy, článok 76 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 v skutočnosti poskytuje EUIPO širokú mieru voľnej úvahy na rozhodovanie, či je alebo nie je potrebné zobrať tieto skutočnosti a dôkazy do úvahy, pričom svoje rozhodnutie musí vždy odôvodniť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. marca 2007, ÚHVT/Kaul, C‑29/05 P, EU:C:2007:162, bod 43).

57

Treba uviesť, že zohľadnenie oneskorene predložených skutočností a dôkazov zo strany EUIPO možno považovať za odôvodnené po prvé, ak sa EUIPO domnieva, že oneskorene uvedené skutočnosti môžu byť skutočne relevantné, a po druhé, ak štádium konania, v ktorom došlo k tomuto oneskorenému predloženiu, a okolnosti, ktoré ho sprevádzajú, nebránia tomuto zohľadneniu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. marca 2007, ÚHVT/Kaul, C‑29/05 P, EU:C:2007:162, bod 44, a z 3. októbra 2013, Rintisch/ÚHVT, C‑120/12 P, EU:C:2013:638, bod 38).

58

Prípadné zohľadnenie uvedených doplňujúcich dôkazov nie je teda v nijakom prípade „zvýhodnením“, ktoré by bolo priznané jednému alebo druhému účastníkovi konania, ale musí predstavovať výsledok objektívneho a odôvodneného uplatnenia voľnej úvahy, ktorú uvedený článok 76 ods. 2 priznáva EUIPO (rozsudok z 26. septembra 2013, Centrotherm Systemtechnik/ÚHVT a centrotherm Clean Solutions, C‑610/11 P, EU:C:2013:593, bod 111).

59

Z toho vyplýva, že aj štvrtú časť prvého odvolacieho dôvodu treba zamietnuť.

60

V dôsledku toho sa musí prvý odvolací dôvod zamietnuť ako nedôvodný.

61

EUIPO tvrdí, že napadnutý rozsudok narušuje rovnováhu medzi procesnými právami účastníkov konania v konaniach inter partes pred EUIPO a okrem toho je v rozpore so zásadami hospodárnosti konania a riadnej správy vecí verejných v rozsahu, v akom sa účastníci konania môžu rozhodnúť nepredložiť dôkazy alebo pripomienky, alebo vyhradiť určité aspekty v rámci „taktiky nedbanlivosti alebo zdržiavania“.

62

European Food tvrdí, že druhý odvolací dôvod je bezdôvodný a vychádza zo špekulácií bez akéhokoľvek odkazu na príslušné právne ustanovenia.

63

Podľa článku 168 ods. 1 písm. b) a článku 169 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora sa v odvolaní musí presne uviesť, ktoré časti rozsudku, ktorého zrušenie sa navrhuje, sa napádajú, a musia sa uviesť aj právne argumenty, ktoré tento návrh osobitným spôsobom podporujú, inak sú odvolanie alebo dotknutý odvolací dôvod neprípustné (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. júla 2014, Telefónica a Telefónica de España/Komisia, C‑295/12 P, EU:C:2014:2062, bod 29).

64

Súdny dvor takisto rozhodol, že odvolací dôvod, ktorý sa obmedzuje na všeobecné tvrdenia a neobsahuje presné body napadnutého rozsudku, v ktorom došlo údajne k nesprávnemu právnemu posúdeniu, treba zamietnuť ako zjavne neprípustný (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. júla 2014, Telefónica a Telefónica de España/Komisia, C‑295/12 P, EU:C:2014:2062, bod 30).

65

Druhý odvolací dôvod sa pritom netýka konkrétne bodov napadnutého rozsudku, ale obmedzuje sa len na všeobecnú kritiku a neuvádza body, ktoré sú poznačené nesprávnym právnym posúdením. Druhý odvolací dôvod preto treba zamietnuť ako neprípustný.

66

Z prechádzajúcich úvah vyplýva, že odvolanie treba zamietnuť v celom rozsahu.

67

Podľa článku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania. Podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe článku 184 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

68

Keďže EUIPO nemal úspech vo svojich dôvodoch a European Food navrhla uložiť mu povinnosť nahradiť trovy konania, je opodstatnené uložiť mu povinnosť nahradiť trovy konania o odvolaní.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto: