–

A, v zastúpení: C. H. Bouwmeester, daňový poradca,

–

holandská vláda, v zastúpení: M. Bulterman a H. Stergiou, splnomocnené zástupkyne,

–

belgická vláda, v zastúpení: M. Jacobs a J. Van Holm, advocaten,

–

Európska komisia, v zastúpení: A. Caeiros a F. Wilman, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 62, článku 201 ods. 3 druhého pododseku a článku 221 ods. 3 a 4 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, (Ú. v. ES L 302, 1992, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307), zmeneného nariadením (ES) č. 2700/2000 Európskeho parlamentu a Rady zo 16. novembra 2000 (Ú. v. ES L 311, 2000, s. 17; Mim. vyd. 02/010, s. 239) (ďalej len „colný kódex“), v spojení jednak s nariadením Rady (EHS) č. 2777/75 z 29. októbra 1975 o spoločnej organizácii trhu s hydinovým mäsom (Ú. v. ES L 282, 1975, s. 77; Mim. vyd. 03/002, s. 138), zmeneným nariadením Rady (ES) č. 806/2003 zo 14. apríla 2003 (Ú. v. EÚ L 122, 2003, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 301) (ďalej len „nariadenie č. 2777/75“), a jednak s nariadením Komisie (ES) č. 1484/95 z 28. júna 1995, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania systému dodatočných dovozných ciel a stanovujúce dodatočné dovozné clá v sektoroch hydinového mäsa, vajec a pre vaječný albumín, a ktorým sa zrušuje nariadenie č. 163/67/EHS (Ú. v. ES L 145, 1995, s. 47; Mim. vyd. 03/017, s. 437), zmeneným nariadením Komisie (ES) č. 684/1999 z 29. marca 1999 (Ú. v. ES L 86, 1999, s. 6; Mim vyd. 03/025, s. 89) (ďalej len „nariadenie č. 1484/95“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi pánom A a Staatsecretaris van Financiën (štátny tajomník pre financie, Holandsko), ktorého predmetom je viacero rozhodnutí o vymeraní dodatočného dovozného cla a dane z obratu.

3

Článok 4 colného kódexu uvádzal:

„Na účely tohto kódexu sa rozumie:

…

…

…“

4

Colný kódex vo svojom článku 62 uvádzal:

„1.   Písomné colné vyhlásenie musí byť podané na tlačive, ktoré zodpovedá úradnému vzoru stanovenému pre tento účel. Musí byť podpísané a musí obsahovať všetky náležitosti nevyhnutné pre uplatňovanie predpisov upravujúcich colný režim, do ktorého je tovar navrhovaný v colnom vyhlásení.

2.   K písomnému colnému vyhláseniu musia byť pripojené všetky doklady, ktorých predloženie je nevyhnutné pre uplatňovanie predpisov upravujúcich colný režim, do ktorého je tovar navrhovaný v colnom vyhlásení.“

5

Článok 79 colného kódexu znel:

„Prepustením do voľného obehu získava tovar, ktorý nie je tovarom spoločenstva, colný štatút tovaru spoločenstva.

Prepustenie zahŕňa uplatnenia obchodno‑politických opatrení, splnenie ďalších formalít stanovených pre dovoz určitého tovaru a vybratie všetkých platieb dlžných na základe právnych predpisov.“

6

Článok 201 colného kódexu uvádzal:

„1.   Colný dlh pri dovoze vzniká:

alebo

2.   Colný dlh vzniká v okamihu prijatia daného colného vyhlásenia.

3.   Dlžníkom je deklarant. V prípade nepriameho zastúpenia je dlžníkom taktiež osoba, na ktorej účet sa colné vyhlásenie predkladá.

Ak je colné vyhlásenie s návrhom na prepustenie tovaru do jedného z colných režimov uvedených v odseku 1 vystavené na základe údajov, v dôsledku ktorých neboli celé clo alebo jeho časť vybraté, každá osoba, ktorá poskytla údaje k vystaveniu colného vyhlásenia a ktorá si bola alebo si mala byť vedomá, že takéto údaje nie sú pravdivé, môže byť taktiež považovaná za dlžníka v súlade s platnými národnými predpismi.“

7

Článok 221 colného kódexu stanovoval:

„1.   Akonáhle je suma cla zapísaná do účtovnej evidencie, musí byť oznámená dlžníkovi v súlade s ustanovenými postupmi.

…

3.   Oznámenie dlžníkovi sa neuskutoční po ukončení obdobia troch rokov od dátumu, keď sa nadobudol colný dlh [od dátumu vzniku colného dlhu – neoficiálny preklad]. Toto obdobie sa predlžuje [plynutie tejto lehoty sa prerušuje – neoficiálny preklad] od času, keď sa podá odvolanie v zmysle článku 243 na obdobie odvolacieho konania.

4.   Ak je colný dlh výsledkom skutku, ktorý v čase spáchania podliehal začatiu trestného konania na súde [ktorý bol v čase spáchania trestne stíhateľný – neoficiálny preklad], jeho výška sa môže na základe podmienok uvedených v platných ustanoveniach oznámiť dlžníkovi aj po ukončení trojročného obdobia uvedeného v odseku 3.“

8

Článok 1 ods. 1 nariadenia Rady č. 2777/75 vypočítava výrobky, na ktoré sa vzťahuje spoločná organizácia trhu s hydinovým mäsom.

9

Článok 5 uvedeného nariadenia stanovuje:

„1.   Aby sa zabránilo alebo čelilo nepriaznivým účinkom na trh spoločenstva, ktoré môžu vzniknúť následkom dovozu niektorých výrobkov vymenovaných v článku 1, bude dovoz jedného alebo viacerých takýchto výrobkov pri colnej sadzbe, ktorá je ustanovená v článku 10, podliehať zaplateniu dodatočného dovozného cla, ak sú splnené podmienky uvedené v článku 5 dohody o poľnohospodárstve, ktorá bola uzatvorená v súlade s článkom 228 zmluvy v rámci Uruguajského kola multilaterálnych obchodných rokovaní, pokiaľ nie je pravdepodobné, že dovozy narušia trh spoločenstva alebo kde by účinky boli nepomerné k zamýšľanému cieľu.

2.   Spúšťacie ceny, pod ktoré je možné uložiť dodatočné dovozné clo, budú tie, ktoré spoločenstvo oznámi Svetovej obchodnej organizácii.

Spúšťacie hladiny, ktoré sa musia prekročiť, aby sa mohlo uložiť dodatočné dovozné clo, sa určia najmä na základe dovozov do spoločenstva počas troch rokov, ktoré predchádzali roku, v ktorom vzniknú nepriaznivé účinky uvedené v odseku 1 alebo je pravdepodobné, že vzniknú.

3.   Dovozné ceny, ktoré je potrebné brať do úvahy pri ukladaní dodatočného dovozného cla, sa stanovia na základe dovozných cien CIF príslušnej zásielky.

Dovozné ceny CIF sa preto budú kontrolovať v porovnaní s reprezentatívnymi cenami za takýto výrobok na svetovom trhu alebo na trhu spoločenstva na takýto výrobok.

4.   Komisia prijme podrobné pravidlá na uplatňovanie tohto článku v súlade s postupom, ktorý je ustanovený v článku 17. Takéto podrobné pravidlá budú bližšie určovať najmä:

10

Nariadenie č. 1484/95 v pôvodnom znení bolo prijaté osobitne na základe článku 5 ods. 4 nariadenia č. 2777/75.

11

Článok 1 nariadenia č. 1484/95 stanovuje:

Dodatočné dovozné clá uvedené v článku 5 ods. 1 [nariadenia]… č. 2771/75…, ďalej iba ‚dodatočné clo‘, sa vzťahujú na výrobky uvedené v prílohe I, pochádzajúce z krajín uvedených v tejto prílohe.

Zodpovedajúce spúšťacie ceny uvedené v článku 5 ods. 2 [nariadenia]… č. 2771/75… sú uvedené v prílohe II.“

12

Článok 3 tohto nariadenia stanovuje:

„1.   Dodatkové clo sa zavedie na základe cif dovoznej ceny predmetnej zásielky v súlade s ustanoveniami článku 4.

2.   Ak cif dovozná cena na 100 kg zásielky bude vyššia ako uplatniteľná reprezentatívna cena uvedená v článku 2 ods. 1, dovozca predloží príslušným orgánom dovážajúcich členských štátov minimálne tieto dôkazy:

a v prípade prepravy po mori, námorný nákladný list.

3.   V prípade uvedenom v odseku 2, dovozca zloží zábezpeku uvedenú v článku 248 ods. 1 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 [z 2. júla 1993 (Ú. v. ES L 253, 1993, s. 1, Mim. vyd. 02/006, s. 3)], rovnajúcu sa čiastke dodatkového cla, ktoré by zaplatil, ak by sa výpočet dodatkového cla vykonal na základe reprezentatívnej ceny daného produktu…

4.   Dovozca má k dispozícii jeden mesiac od predaja daných produktov, na základe limitu šiestich mesiacov od dátumu prijatia deklarácie o prepustení do voľného obehu nato, aby dokázal, že so zásielkou sa nakladalo za podmienok potvrdzujúcich správnosť cien uvedených v odseku 2. Nedodržanie jedného z týchto termínov má za následok prepadnutie zloženej zábezpeky. Lehotu šiestich mesiacov môžu však príslušné orgány predĺžiť maximálne o tri mesiace na žiadosť dovozcu, ktorá však musí byť náležite odôvodnená.

Zložená zábezpeka sa uvoľní do tej miery, do akej bude poskytnutý dôkaz o podmienkach nakladania k spokojnosti colných úradov.

V opačnom prípade zábezpeka prepadne formou uhradenia dodatkových ciel.

5.   Ak príslušné orgány zistia pri preverovaní, že požiadavky tohto článku neboli splnené, vymáhajú clo splatné v súlade s článkom 220 [colného kódexu]. Výška cla, ktorá sa má vymáhať, alebo ktorá zostala predmetom vymáhania, zahŕňa aj úroky počnúc dátumom prepustenia tovarov do voľného obehu až do dátumu (vyrovnania) vymáhania. Uplatňovanou úrokovou mierou je miera platná pre operácie spojené s vymáhaním na základe vnútroštátneho práva.“

13

Článok 4 nariadenia č. 1484/95 stanovuje:

„Ak [je] rozdiel medzi danou počiatočnou cenou uvedenou v článku 1 ods. 2 a cif dovoznou cenou danej zásielky:

14

Počiatočná cena a reprezentatívna cena každého výrobku, na ktorý sa vzťahuje nariadenie č. 1484/95, boli uvedené v prílohe II a v prílohe I tohto nariadenia.

15

Článok 22e Algemene wet inzake rijksbelastingen (všeobecný zákon o štátnych daniach) z 2. júla 1959 (Stb. 1959, č. 301) v znení účinnom do 1. februára 2008 (ďalej len „AWR“), stanovuje:

„1.   Ak presná suma dovozného cla dlžného podľa zákona nebola vymeraná v dôsledku konania, ktoré možno postihnúť v trestnom konaní, rozhodnutie o vymeraní colného dlhu je možné vydať v lehote piatich rokov odo dňa vzniku colného dlhu.

2.   Odsek 1 nemožno uplatniť voči osobe, ktorej konanie alebo opomenutie nesmerovalo k vyhýbaniu sa platbe dovozného cla.“

16

Článok 48 Douanewet (colný zákon) z 2. novembra 1995 (Stb. 1995, č. 553) v znení účinnom do 1. augusta 2008, stanovuje:

„1.   Ten, kto:

…

potresce sa trestom odňatia slobody najviac na šesť mesiacov alebo pokutou tretej kategórie.“

17

Článok 54 Douanebesluit (colné nariadenie) zo 4. marca 1996 (Stb. 1996, č. 166), znie:

„Ak je colné vyhlásenie podľa článku 201 ods. 3 druhého pododseku colného kódexu… vystavené na základe údajov, v dôsledku ktorých nedošlo k vybratiu časti colného dlhu, osoba, ktorá poskytla tieto údaje potrebné na vystavenie colného vyhlásenia a ktorá si bola alebo si mala byť vedomá, že takéto údaje nie sú pravdivé, môže byť taktiež považovaná za dlžníka v súvislosti s dlžným dovozným clom.“

18

V priebehu rokov 2005 a 2006 nechala spoločnosť F so sídlom v Nemecku vystaviť colné vyhlásenia s návrhom na prepustenie tovaru do voľného obehu v Holandsku pre zásielky zmrazeného surového kuracieho mäsa s pôvodom najmä v Brazílii a Argentíne.

19

Počas tohto obdobia boli všetky zložky spoločnosti F vo vlastníctve spoločnosti D, taktiež so sídlom v Nemecku. Pán A, jeho syn B a pán X ako tretia osoba boli akcionármi spoločnosti D a patrili do jej správnej rady. Do februára 2005 bol pán A konateľom spoločnosti F a v tejto funkcii bol následne nahradený pánom X.

20

Spoločnosť F nakupovala tovar, ktorého sa týkali colné vyhlásenia s návrhom na prepustenie tovaru do voľného obehu uvedené v bode 18 tohto rozsudku od spoločnosti K založenej v Uruguaji. K uvedeným colným vyhláseniam boli pripojené faktúry vystavené spoločnosťou K, na ktorých bola uvedená cena fakturovaná spoločnosťou K spoločnosti F. Cena, ktorú posledná uvedená spoločnosť zaplatila, prevedená na dovoznú cenu cif podľa článku 5 ods. 3 nariadenia č. 2777/75 bola v každom prípade vyššia ako spúšťacia cena, v dôsledku čoho nedošlo k uloženiu dodatočného dovozného cla podľa nariadení č. 2777/75 a 1484/95.

21

Spoločnosť F následne predala všetok uvedený tovar spoločnosti G usadenej vo Švajčiarsku a na splnenie svojej povinnosti podľa článku 3 ods. 4 nariadenia č. 1484/95 predložila holandským colným orgánom faktúry týkajúce sa tohto predaja. Cena, ktorú spoločnosť F fakturovala spoločnosti G, bola systematicky vyššia než cena, ktorú spoločnosť K fakturovala spoločnosti F. Pán B, syn pána A, bol vlastníkom 99 % akcií spoločnosti G a zároveň jej konateľom.

22

Holandské colné orgány požiadali o informácie o ďalších opätovných predajoch tovaru dovezeného spoločnosťou F. Bez uspokojivej odpovede dospeli k záveru, že dokumenty predložené spoločnosťou F neumožňujú určiť, či bola dovozná cena cif vyššia ako spúšťacia cena. Za týchto podmienok vydal minister poľnohospodárstva, prírodného dedičstva a kvality potravín (Minister van Landbouw, Natuur en Voedselkwaliteit, ďalej len „minister“), konajúci ako colný orgán, viacero rozhodnutí o vymeraní colného dlhu (ďalej len „colné výmery I“), adresovaných najmä pánovi A, prostredníctvom ktorých požadoval zaplatenie dodatočného cla podľa článku 3 ods. 5 a článku 4 nariadenia č. 1484/95 vo vzťahu k dovozom uvedeným v dotknutých colných vyhláseniach s návrhom na prepustenie tovaru do voľného obehu a zároveň pre časť dotknutého tovaru aj zaplatenie dane z obratu.

23

Dodatočnou kontrolou holandské colné orgány zistili, že nákupy a predaje tovaru dovezeného spoločnosťou F sa vždy realizovali prostredníctvom určenej schémy. Spoločnosť G nakupovala dotknutý tovar od juhoamerických dodávateľov za ceny nižšie, ako je spúšťacia cena, a predávala ho spoločnosti K za ceny výrazne vyššie, ako je spúšťacia cena. Posledná uvedená spoločnosť predávala tovar za ceny mierne vyššie, než za aké ich nakúpila, spoločnosti F, ktorá vykonávala dovoz tohto tovaru s cieľom jeho prepustenia do voľného obehu v Európskej únii. Spoločnosť F tento tovar ďalej predávala spoločnosti G za ešte vyššiu cenu. Spoločnosť G ho následne predávala spoločnosti D za cenu nižšiu, jednak ako bola jej nákupná cena, a zároveň nižšiu, ako je spúšťacia cena. Napokon spoločnosť D predávala tovar zákazníkovi za cenu vyššiu, než za akú ho kúpila od spoločnosti G, avšak nižšiu, než bola cena, ktorú spoločnosť G zaplatila spoločnosti F, cena, ktorú zaplatila spoločnosť F spoločnosti K pri dovoze tovaru, ako aj nižšiu ako spúšťacia cena.

24

Vzhľadom na tieto konštatovania a blízke prepojenia medzi spoločnosťami D, F a G holandské colné orgány dospeli k záveru, že A spolu s ďalšími subjektmi vytvorili reťaz transakcií, prostredníctvom ktorých bola pôvodná cena tovaru podľa nariadenia č. 2777/75, za ktorú boli realizované nákupy od nezávislých juhoamerických dodávateľov, umelo zvýšená následnými transakciami, takže dovozná cena cif bola vyššia, než spúšťacia cena, s cieľom vyhnúť sa platbe dodatočného cla podľa nariadení č. 2777/75 a 1484/96. Minister teda dospel k záveru, že zmluvy o kúpe a predaji medzi spoločnosťami G a K, ako aj medzi spoločnosťami K a F, rovnako ako zmluvy uzavreté medzi previazanými spoločnosťami D, F a G, sa týkajú fiktívnych transakcií. V dôsledku toho konštatoval, že na výpočet dovoznej ceny cif a prípadného dodatočného dovozného cla sa má použiť cena, ktorú spoločnosti G fakturovali pôvodní juhoamerickí dodávatelia.

25

V prípade, že takto vypočítaná dovozná cena cif bola nižšia ako reprezentatívna cena použitá pri vydaní colných výmerov I, v prípade každého colného vyhlásenia došlo k vzniku dodatočného colného dlhu vo výške presahujúcej to, čo bolo uvedené v týchto výmeroch. Keďže minister sa domnieval, že dotknutý colný dlh vznikol v dôsledku nesprávneho colného vyhlásenia v zmysle článku 48 ods. 1 colného zákona, dospel k záveru, že dodatočné clo je možné od colného dlžníka vymáhať podľa článku 221 ods. 4 colného kódexu v spojení s článkom 22e ods. 1 AWR aj po uplynutí lehoty troch rokov podľa článku 221 ods. 3 colného zákona.

26

V dôsledku toho 7. a 10. mája 2010 minister zaslal pánovi A rozhodnutia o vymeraní colného dlhu týkajúce sa ďalšieho dlžného dodatočného cla (ďalej len „colné výmery II“). Tieto výmery, rovnako ako colné výmery I, boli vydané na základe článku 201 ods. 3 druhého pododseku colného kódexu v spojení s článkom 54 colného nariadenia a odôvodnené tým, že ceny uvedené v colných vyhláseniach s návrhom na prepustenie tovaru do voľného obehu podaných spoločnosťou F pochádzali z faktúr vystavených na podnet pána A, ktorý si pritom bol alebo musel byť vedomý, že tieto faktúry boli založené na fiktívnych transakciách.

27

Pán A podal na príslušnom holandskom úrade 22. septembra 2008 odvolanie proti colným výmerom I a 19. mája 2010 odvolanie proti colným výmerom II. Tieto odvolania boli zamietnuté rozhodnutím zo 16. januára 2012, ktoré pán A napadol žalobou podanou na Rechtbank Noord‑Holland (Okresný súd v severnom Holandsku, Holandsko). Keďže jeho žaloba na poslednom uvedenom súde bola zamietnutá ako nedôvodná, pán A podal odvolanie proti jeho rozhodnutiu na Gerechtshof Amsterdam (Odvolací súd Amsterdam, Holandsko), ktorý odvolanie zamietol ako nedôvodné a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Pán P preto podal kasačný opravný prostriedok proti rozsudku Gerechtshof Amsterdam (Odvolací súd Amsterdam) na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

28

Tento vnútroštátny súd súhlasí s názorom Gerechtshof Amsterdam, že reťaz transakcií, ktorých sa týka konanie vo veci samej, predstavuje zneužívajúce praktiky v zmysle rozsudku z 21. februára 2006, Halifax a i. (C‑255/02, EU:C:2006:121, bod 69 a citovaná judikatúra), konkrétne operácie, ktoré neboli realizované v rámci bežných obchodných transakcií, ale iba s cieľom získať zneužitím výhody stanovené právom Únie, konkrétne nariadeniami č. 2777/75 a 1484/95.

29

Vzhľadom na toto posúdenie sa vnútroštátny súd domnieva, že na splnenie povinností vyplývajúcich z článku 3 ods. 2 druhej zarážky nariadenia č. 1484/95 bolo potrebné, aby spoločnosť F holandským colným orgánom poskytla faktúry vystavené juhoamerickými dodávateľmi a adresované spoločnosti G. Vnútroštátny súd však má pochybnosti o tom, či neposkytnutie týchto faktúr zo strany spoločnosti F znamená, že táto spoločnosť poskytla „údaje k vystaveniu colného vyhlásenia… [ktoré] nie sú pravdivé“ v zmysle článku 201 ods. 3 druhého pododseku colného kódexu.

30

Vnútroštátny súd má tiež pochybnosti, pokiaľ ide o presný rozsah pôsobnosti pojmu „každá osoba, ktorá poskytla [nepravdivé] údaje“ v zmysle článku 201 ods. 3 druhého pododseku colného kódexu. Pýta sa najmä, či sa tento pojem vzťahuje aj na fyzickú osobu, akou je pán A, ktorá sama neposkytla údaje potrebné na vystavenie colného vyhlásenia a ani nemôže byť za toto poskytnutie údajov zodpovedná ako orgán alebo zamestnanec právnickej osoby, ale úzko a vedome sa podieľala na koncepcii a neskoršom vytvorení umelej štruktúry spoločností a obchodných transakcií, v rámci ktorej došlo k poskytnutiu takýchto údajov zo strany iných osôb.

31

Keďže okrem toho pred holandskými súdmi pán A uviedol, že takýmto spôsobom postupoval až potom, čo získal potvrdzujúce vyjadrenie od expertov na colné právo o tom, že takáto štruktúra je v súlade s účinnými právnymi predpismi, najmä s daňovými predpismi, vnútroštátny súd sa pýta na to, aký vplyv má táto skutočnosť na posúdenie podmienky uvedenej v článku 201 ods. 3 druhom pododseku colného kódexu, podľa ktorej každá osoba, ktorá poskytla údaje, si mala byť vedomá, že tieto údaje nie sú pravdivé.

32

Vnútroštátny súd sa tiež pýta na výklad ustanovení článku 221 ods. 4 colného kódexu, pokiaľ ide konkrétnejšie o otázku, či bol minister oprávnený vydať colné výmery II viac ako tri roky po dovoze dotknutého tovaru. V tejto súvislosti sa podľa neho zdá, že článok 221 ods. 4 colného kódexu sa uplatňuje len v situáciách, v ktorých bol tovar protiprávne dovezený na územie Únie, ako v prípade pašovania, a nie na také situácie, o aké ide vo veci samej. Podľa vnútroštátneho súdu z posledného uvedeného ustanovenia vyplýva, že v situácii ako vo veci samej vzniká colný dlh v momente podania colného vyhlásenia, čo nepredstavuje trestne stíhateľný skutok.

33

Napokon vnútroštátny súd uvádza, že ak by Súdny dvor vyložil článok 221 ods. 4 colného kódexu v tom zmysle, že predĺženia premlčacej lehoty podľa tohto ustanovenia sa nemožno dovolávať, ak došlo k vzniku colného dlhu podľa článku 201 colného kódexu, vzniká tiež otázka, či bolo vydanie colných výmerov II oprávnené vzhľadom na to, že v zmysle odseku 3 tohto článku podanie odvolania proti colným výmerom I zo strany pána A spôsobilo prerušenie lehoty troch rokov plynúcej od dátumu vzniku colného dlhu. Domnieva sa však, že je potrebné určiť, či sú v zmysle tohto ustanovenia colné úrady v prípade podania odvolania počas trvania konania o odvolaní oprávnené popri sumách požadovaných colným výmerom, ktorý je predmetom odvolania, požadovať ďalšie dodatočné sumy.

34

Za týchto okolností Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd Holandska) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

35

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či za okolností, o aké ide vo veci samej, sa má článok 201 ods. 3 druhý pododsek colného kódexu vykladať tak, že dokumenty, ktorých predloženie sa vyžaduje podľa článku 3 ods. 2 nariadenia č. 1484/95, predstavujú údaje potrebné na vystavenie colného vyhlásenia v zmysle tohto ustanovenia.

36

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že článok 201 ods. 1 colného kódexu stanovuje, že prepustením tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu, do voľného obehu, dochádza k vzniku colného dlhu pri dovoze.

37

Okrem toho je potrebné pripomenúť, že podľa článku 62 ods. 2 colného kódexu musia byť k písomnému colnému vyhláseniu pripojené všetky doklady, ktorých predloženie je nevyhnutné pre uplatňovanie predpisov upravujúcich colný režim, do ktorého je tovar navrhovaný v colnom vyhlásení.

38

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že colným režimom, do ktorého sa vo veci samej navrhovalo prepustenie tovaru, je voľný obeh, s ktorým sa podľa článku 79 druhého odseku colného kódexu spája vybratie cla dlžného podľa zákona v celom rozsahu. Z článku 4 bodu 10 colného kódexu vyplýva, že toto clo osobitne zahŕňa aj platby pri dovoze zavedené v súlade so spoločnou poľnohospodárskou politikou alebo v súlade s osobitnými opatreniami uplatňovanými na určitý tovar, ktorý je výsledkom spracovania poľnohospodárskych výrobkov.

39

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania tiež vyplýva, že tovar, o ktorý ide vo veci samej, predstavuje zásielky tovaru podľa článku 1 ods. 1 nariadenia č. 2777/75. Toto nariadenie bolo pritom prijaté na základe článkov 42 a 43 EHS, ktoré sa stali článkami 42 a 43 ZFEÚ upravujúcimi spoločnú poľnohospodársku politiku. Preto je potrebné dodatočné dovozné clo zavedené podľa článku 5 uvedeného nariadenia považovať za „platby pri dovoze zavedené v súlade so spoločnou poľnohospodárskou politikou“ podľa článku 4 bodu 10 colného kódexu.

40

Vnútroštátny súd ďalej spresňuje, že v prejednávanej veci bola dovozná cena cif na 100 kilogramov zásielky uvedená v jednotnom colnom doklade vyššia ako reprezentatívna cena. Za takých okolností pritom článok 3 ods. 2 nariadenia č. 1484/95 stanovuje, že dovozca má ako dôkaz príslušným orgánom dovážajúcich členských štátov predložiť minimálne dokumenty uvedené v tomto ustanovení.

41

Z toho vyplýva, že za okolností ako vo veci samej je potrebné predloženie dokumentov podľa článku 3 ods. 2 nariadenia č. 1484/95 považovať za nevyhnutné na to, aby bolo možné vystaviť colné vyhlásenie v zmysle článku 201 ods. 3 druhého pododseku colného kódexu.

42

Preto je potrebné na prvú otázku odpovedať tak, že za okolností ako vo veci samej sa má článok 201 ods. 3 druhý pododsek colného kódexu vykladať tak, že dokumenty, ktorých predloženie sa vyžaduje podľa článku 3 ods. 2 nariadenia č. 1484/95 predstavujú údaje potrebné na vystavenie colného vyhlásenia v zmysle tohto ustanovenia.

43

Svojou druhou a treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 201 ods. 3 druhý pododsek colného kódexu vykladať tak, že pojem „dlžník“ v súvislosti s colným dlhom sa v zmysle tohto ustanovenia vzťahuje na fyzickú osobu, ktorá sa úzko a vedome podieľala na koncepcii a vytvorení umelej štruktúry obchodných transakcií, v dôsledku ktorých došlo k zníženiu sumy cla pri dovoze dlžného podľa zákona, aj keď na jednej strane takáto osoba samotná nedoručila údaje použité ako podklad colného vyhlásenia, a jednak vytvorila koncepciu a zrealizovala tieto transakcie až potom, ako od znalcov v oblasti colného práva získala uistenie o ich legálnosti.

44

V tejto súvislosti je potrebné najprv pripomenúť, že podľa článku 201 ods. 3 druhého pododseku colného kódexu ak je colné vyhlásenie s návrhom na prepustenie tovaru do príslušného colného režimu vystavené na základe údajov, v dôsledku ktorých nebolo celé clo alebo jeho časť vybraté, osoby, ktoré poskytli takéto údaje potrebné na vystavenie colného vyhlásenia a ktoré si boli alebo si mali byť vedomé ich nepravdivosti, môžu byť taktiež považované za dlžníkov v súlade s účinnými vnútroštátnymi predpismi.

45

Z tohto ustanovenia vyplýva, že údaje, na základe ktorých bolo vystavené colné vyhlásenie, je potrebné považovať za „nepravdivé“ v zmysle uvedeného ustanovenie vtedy, ak v ich dôsledku nebolo vybraté celé clo alebo jeho časť, ktoré bolo dlžné podľa právnych predpisov.

46

V dôsledku toho, ak je colné vyhlásenie vystavené na základe údajov týkajúcich sa obchodných transakcií zrealizovaných s cieľom umelo znížiť sumu dovozného cla, ktorú by bolo potrebné zaplatiť, takéto údaje je potrebné považovať za „nepravdivé“ v zmysle článku 201 ods. 3 druhého pododseku colného kódexu, keďže vedú k tomu, že dodatočné clo za dotknutý tovar stanovené podľa nariadenia č. 2777/75 nebude vybraté, a to či už v celom rozsahu, alebo čiastočne.

47

Pokiaľ ide o otázku, či na účely uplatnenia článku 201 ods. 3 druhého pododseku colného kódexu osoba, ktorá sa úzko a vedome podieľala na koncepcii a vytvorení umelej štruktúry spoločností a obchodných transakcií, ktoré sú zdrojom takýchto údajov, môže byť považovaná za osobu, ktorá takéto údaje poskytla, je potrebné uviesť, že podľa odseku 3 tohto článku môžu byť za dlžníka považovaní nielen deklarant alebo v prípade nepriameho zastúpenia osoba, na ktorej účet sa colné vyhlásenie predkladá, ale zároveň aj osoby, ktoré poskytli údaje potrebné na vystavenie colného vyhlásenia.

48

Z toho vyplýva, že článok 201 ods. 3 druhý pododsek colného kódexu má uľahčiť vymáhanie colného dlhu rozšírením okruhu osôb, ktoré je možné považovať za dlžníkov vo vzťahu k colnému dlhu.

49

Na tento účel je cieľom uvedeného ustanovenia rozšíriť pojem dlžník v zmysle tohto článku aj na osoby odlišné od deklaranta, ktorých činnosť viedla k tomu, že colné úrady na základe nesprávnych údajov chybne ustálili sumu cla dlžného podľa právnych predpisov.

50

Preto za takých okolností, keď je preukázané, že osoby vytvorili umelú štruktúru spoločností a obchodných transakcií s cieľom skryť pred colnými orgánmi realitu týkajúcu sa uskutočnených operácií, bolo by v rozpore s cieľom tohto ustanovenia, ak by bol článok 201 ods. 3 druhý pododsek colného kódexu vykladaný tak, že za dlžníka v súvislosti s colným dlhom podľa uvedeného ustanovenia je možné považovať len osoby, ktoré doručili údaje potrebné na vystavenie colného vyhlásenia.

51

V dôsledku toho je potrebné osobu, ktorá sa úzko a vedome podieľala na koncepcii a vytvorení umelej štruktúry spoločností a obchodných transakcií, ktoré umožnili vystavenie colného vyhlásenia na základe údajov vedúcich k tomu, že clo dlžné podľa zákona v súvislosti s tovarom, ktorý je predmetom tohto colného vyhlásenia, nebolo vybraté, považovať za osobu, ktorá sa podieľala na poskytnutí uvedených údajov. Preto na účely použitia článku 201 ods. 3 druhého pododseku colného kódexu predstavuje osobu, ktorá poskytla takéto údaje.

52

Okrem toho, ak sa niektorá osoba úzko a vedome podieľala na koncepcii a vytvorení takejto umelej štruktúry spoločností a obchodných transakcií, je potrebné vychádzať z toho, že si bola vedomá toho, že údaje vyprodukované takouto štruktúrou použité ako podklad colného vyhlásenia, nie sú pravdivé. V tejto súvislosti nemá žiaden vplyv ani skutočnosť, že takáto osoba zrealizovala koncepciu a zriadenie danej umelej štruktúry spoločností a obchodných transakcií až potom, ako od znalcov v oblasti colného práva získala uistenie o jej legálnosti.

53

Za týchto okolností je potrebné na druhú a tretiu otázku odpovedať, že článok 201 ods. 3 druhý pododsek colného kódexu sa má vykladať tak, že za „dlžníka“ colného dlhu v zmysle tohto ustanovenia je potrebné považovať fyzickú osobu, ktorá sa úzko a vedome podieľala na koncepcii a vytvorení umelej štruktúry obchodných transakcií ako vo veci samej, ktorá viedla k zníženiu sumy dovozného cla dlžného podľa zákona, aj keď táto osoba samotná nedoručila nepravdivé údaje použité ako podklad na vystavenie colného vyhlásenia, ak z okolností vyplýva, že si bola alebo si mala byť vedomá, že operácie, ktorých sa týka uvedená štruktúra, neboli realizované v rámci bežných obchodných transakcií, ale iba s cieľom získať zneužívajúcim spôsobom výhody stanovené právom Únie. Skutočnosť, že uvedená osoba zrealizovala koncepciu a vytvorila uvedenú umelú štruktúru až potom, ako od znalcov v oblasti colného práva získala uistenie o jej legálnosti, nemá v tejto súvislosti žiaden vplyv.

54

Svojou štvrtou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 221 ods. 4 colného kódexu vykladať tak, že za okolností ako vo veci samej skutočnosť, že colný dlh na dovoznom cle vznikol podľa článku 201 ods. 1 colného kódexu prepustením tovaru podliehajúceho dovoznému clu do voľného obehu, má za následok vylúčenie možnosti oznámiť dlžníkovi sumu dlžného dovozného cla v súvislosti s takýmto tovarom po uplynutí lehoty stanovenej v článku 221 ods. 3 uvedeného kódexu.

55

Na úvod je potrebné pripomenúť, že v zmysle článku 201 ods. 1 colného kódexu prepustením tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu, do voľného obehu, dochádza k vzniku colného dlhu pri dovoze.

56

V súlade s článkom 221 ods. 3 colného kódexu sa oznámenie sumy cla dlžníkovi nemôže uskutočniť po uplynutí lehoty troch rokov odo dňa, kedy vznikol colný dlh. Odsek 4 rovnakého článku však stanovuje možnosť colných orgánov vykonať oznámenie sumy cla dlžného podľa zákona dlžníkovi aj po uplynutí lehoty troch rokov, ak je tento colný dlh dôsledkom skutku, ktorý je trestne stíhateľný.

57

Z bodu 40 tohto rozsudku vyplýva, že za okolností, o aké ide vo veci samej, dodatočné dovozné clo zavedené podľa článku 5 nariadenia č. 2777/95 spadá pod pojem colný dlh. V dôsledku toho ak poskytnutím nepravdivých údajov došlo k nevybratiu takéhoto dodatočného cla alebo jeho časti, je potrebné vychádzať z toho, že takýto colný dlh „je výsledkom“ poskytnutia týchto údajov v zmysle článku 221 ods. 4 colného kódexu.

58

Aj keď v tejto súvislosti z článku 201 ods. 1 colného kódexu vyplýva, že prepustenie do voľného obehu predstavuje jednu zo skutočností, na základe ktorých vzniká colný dlh pri dovoze, vymenovaných v tomto článku, z tejto úvahy nemožno vyvodiť, že by tento dlh nebol v zmysle článku 221 ods. 4 colného kódexu „výsledkom“ skutkov, ako sú skutky, o aké ide vo veci samej.

59

Nič totiž nenaznačuje, že by bolo úmyslom normotvorcu Únie vylúčiť z pôsobnosti článku 221 ods. 4 colného kódexu trestne stíhateľné skutky, ktoré zabránili úplnému alebo čiastočnému vybratiu cla v súvislosti s prepustením tovaru do voľného obehu.

60

Opačný výklad by mohol oslabiť dosiahnutie cieľa tohto ustanovenia, ktorým je rozšírenie možností na vymáhanie colného dlhu.

61

Preto je potrebné konštatovať, že v situáciách, keď sa uplatní článok 201 colného kódexu, je možné neprihliadnuť na lehotu troch rokov na oznámenie v zmysle článku 221 ods. 3 colného kódexu, ak bol dotknutý tovar protiprávne uvedený do voľného obehu v dôsledku vystavenia colného prehlásenia založeného na nepravdivých údajoch a táto okolnosť predstavuje trestne stíhateľný skutok.

62

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy je potrebné na štvrtú otázku odpovedať, že článok 221 ods. 4 colného kódexu sa má vykladať tak, že skutočnosť, že colný dlh na dovoznom cle vznikol podľa článku 201 ods. 1 colného kódexu prepustením tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu do voľného obehu, nemá sama osebe za následok vylúčenie možnosti oznámiť dlžníkovi sumu dlžného dovozného cla v súvislosti s takýmto tovarom po uplynutí lehoty stanovenej v článku 221 ods. 3 colného kódexu.

63

Z informácií uvedených vnútroštátnym súdom zhrnutých v bode 33 tohto rozsudku vyplýva, že ak Súdny dvor dospeje k záveru, že v súvislosti s colným dlhom, ktorý vznikol na základe článku 201 colného kódexu je možné použiť článok 221 ods. 4 tohto kódexu, nie je potrebné odpovedať na piatu otázku. Vzhľadom na odpoveď na štvrtú prejudiciálnu otázku už preto na piatu prejudiciálnu otázku nie je potrebné odpovedať.

64

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto: