—

T.KUP SAS, v zastúpení: A. Tallon a D. Geernaert, advocaten,

—

belgická vláda, v zastúpení: C. Pochet a M. Jacobs, splnomocnené zástupkyne,

—

Rada Európskej únie, v zastúpení: H. Marcos Fraile, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci N. Tuominen, avocată,

—

Európska komisia, v zastúpení: J.‑F. Brakeland a T. Maxian Rusche, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka posúdenia platnosti vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 1294/2009 z 22. decembra 2009, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom vo Vietname a v Čínskej ľudovej republike, rozšírené na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne zasielanej z OAO Macao, ktorá má alebo nemá deklarovaný pôvod v OAO Macao, na základe preskúmania pred uplynutím platnosti v súlade s článkom 11 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 384/96 (Ú. v. EÚ L 352, 2009, s. 1), vzhľadom na článok 2, článok 3, článok 11 ods. 2, 5 a 9, článok 17 ods. 1 a článok 21 nariadenia Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 56, 1996, s. 1; Mim. vyd. 11/010, s. 45), zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 461/2004 z 8. marca 2004 (Ú. v. EÚ L 77, 2004, s. 12) (ďalej len „základné antidumpingové nariadenie“).

2

Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi spoločnosťou T.KUP SAS a Belgische Staat (Belgické kráľovstvo), ktorý sa týka vrátenia antidumpingového cla, ktoré táto spoločnosť zaplatila z dôvodu dovozu obuvi s pôvodom v Číne a vo Vietname.

3

Článok 6 ods. 8 základného antidumpingového nariadenia stanovuje:

„S výnimkou okolností, ktoré sú ustanovené v článku 18, je potrebné v miere, v akej je to možné skontrolovať, či informácie, ktoré poskytli zainteresované strany a z ktorých vychádzajú zistenia, sú presné.“

4

Článok 11 tohto nariadenia stanovuje:

„…

2.   Konečné antidumpingové opatrenie vyprší päť rokov od jeho uloženia alebo päť rokov od ukončenia najnovšieho preskúmania, ktoré sa týkalo tak dumpingu, ako aj ujmy, pokiaľ nie je v rámci preskúmania stanovené, že uplynutie platnosti by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opakovanému výskytu dumpingu a ujmy. Takéto preskúmanie uplynutia platnosti sa iniciuje z podnetu Komisie alebo na žiadosť výrobcov Spoločenstva, alebo v ich mene a príslušné opatrenia zostanú v platnosti až do výsledku takéhoto preskúmania.

Preskúmanie uplynutia platnosti sa začne, ak žiadosť obsahuje dostatočné dôkazy, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne malo za následok pokračovanie alebo opakovaný výskyt dumpingu a ujmy. O takejto pravdepodobnosti môžu napríklad svedčiť dôkazy o pretrvávajúcom dumpingu a ujme alebo dôkazy, že odstránenie ujmy je čiastočne alebo výlučne spôsobené existenciou opatrení, alebo dôkazy, že okolnosti vývozcov alebo trhové podmienky sú také, že svedčia o pravdepodobnosti ďalšieho poškodzujúceho dumpingu.

Pri vykonávaní prešetrovaní podľa tohto odseku sa vývozcom, dovozcom, predstaviteľom vyvážajúcej krajiny a výrobcom spoločenstva poskytne príležitosť vysvetliť, vyvrátiť alebo vyjadriť pripomienky k záležitostiam, ktoré sú uvedené v žiadosti o preskúmanie a závery sa dosiahnu s náležitým zreteľom na všetky relevantné a náležito zdokumentované dôkazy predložené vo vzťahu k otázke, či je pravdepodobné alebo nepravdepodobné, že vypršanie platnosti opatrení by viedlo k pokračovaniu alebo opakovanému výskytu dumpingu a ujmy.

Oznámenie o blížiacom sa uplynutí platnosti sa uverejní v Úradnom vestníku [Európskej únie] vo vhodnom čase v poslednom roku uplatňovania opatrení, ktoré sú vymedzené v tomto odseku. Následne sú výrobcovia spoločenstva oprávnení, najneskôr tri mesiace pred koncom päťročného obdobia, podať si žiadosť o preskúmanie v súlade s druhým pododsekom. Taktiež sa uverejní oznámenie o skutočnom uplynutí platnosti opatrení podľa tohto odseku.

…

5.   Príslušné ustanovenia tohto nariadenia s ohľadom na postupy a vedenie prešetrovania s výnimkou tých ustanovení, ktoré sa týkajú lehôt, sa vzťahujú na každé preskúmanie, ktoré sa vykonáva podľa odsekov 2, 3 a 4 tohto článku. Preskúmania vykonávané podľa odsekov 2 a 3 sa vykonajú urýchlene a spravidla sa ukončia do 12 mesiacov odo dňa ich začatia. V každom prípade sa preskúmania podľa odsekov 2 a 3 vždy ukončia do 15 mesiacov od ich začatia. Preskúmania podľa odseku 4 sa v každom prípade ukončia do deviatich mesiacov od dátumu ich začatia. Ak sa preskúmanie vykonávané podľa odseku 2 začne, pokiaľ počas toho istého konania prebieha preskúmanie podľa odseku 3, preskúmanie podľa odseku 3 sa ukončí v rovnaký, vyššie predpokladaný čas, ktorý sa predpokladá pre preskúmanie podľa odseku 2.

Komisia predkladá návrh na konanie Rade, najneskôr jeden mesiac pred uplynutím vyššie uvedených termínov.

Ak vyšetrovanie nie je ukončené v rámci vyššie uvedených termínov, opatrenia:

…

9.   Pri všetkých preskúmaniach alebo prešetreniach, ktoré sa týkajú náhrady, uskutočnených podľa tohto článku, použije Komisia za predpokladu, že sa nezmenili okolnosti, tú istú metodológiu ako pri prešetrovaní, ktoré viedlo k clu, pričom sa náležito zohľadní článok 2 a predovšetkým jeho odseky 11 a 12 a článok 17.

…“

5

Podľa článku 17 ods. 1 uvedeného nariadenia:

„V prípadoch, kde je počet osôb, ktoré podali podnet, vývozcov alebo dovozcov, druhov výrobkov alebo transakcií veľký, prešetrovanie sa môže obmedziť na výber primeraného počtu strán, výrobkov alebo transakcií použitím vzoriek, ktoré sú štatisticky správne na základe informácií dostupných v čase výberu alebo na najväčší reprezentatívny objem výroby, odbytu alebo celkového vývozu, ktorý možno v rámci dostupného času primerane preskúmať.“

6

Článok 21 toho istého nariadenia stanovuje:

„1.   Rozhodnutie o tom, či záujem Spoločenstva vyžaduje intervenciu, by malo byť založené na hodnotení všetkých existujúcich záujmov ako celku, vrátane záujmov domáceho výrobného odvetvia, užívateľov a spotrebiteľov. Rozhodnutie v zmysle tohto článku sa prijme len vtedy, keď všetky strany dostali možnosť vyjadriť sa v súlade s odsekom 2. Pri tomto skúmaní treba venovať pozornosť potrebe vylúčiť vplyv škodlivého dumpingu a obnoviť efektívnu konkurenciu. Opatrenia určené na základe zisteného dumpingu a ujmy sa neuplatnia, ak orgány na základe všetkých predložených informácií dospejú k záveru, že prijatie týchto opatrení nie je v záujme Spoločenstva.

2.   S cieľom vytvoriť pevný základ, na ktorom orgány zohľadnia všetky stanoviská a informácie pri rozhodovaní, či je uloženie opatrenia v záujme spoločenstva alebo nie, osoby, ktoré podali podnet, dovozcovia, ich zastupujúce združenia, reprezentatívni užívatelia a organizácie zastupujúce spotrebiteľov sa môžu v lehote stanovenej v oznámení o začatí prešetrovania v súvislosti s antidumpingovým clom prihlásiť a poskytnúť Komisii potrebné informácie. Tieto informácie alebo ich súhrny sú sprístupnené ostatným stranám uvedeným v tomto odseku, ktoré sú oprávnené sa k nim vyjadriť.

3.   Strany, ktoré konali v súlade s odsekom 2, môžu požiadať o vypočutie. Týmto žiadostiam sa vyhovie, ak sú predložené v lehote stanovenej v odseku 2 a ak obsahujú dôvody, prečo je z hľadiska záujmu Spoločenstva dôležité vypočuť si názor príslušných strán.

4.   Strany, ktoré konali v súlade s odsekom 2, môžu vyjadriť k uplatňovaniu uložených dočasných ciel pripomienky. Ak majú byť tieto pripomienky zohľadnené, treba ich doručiť do jedného mesiaca od uplatnenia takýchto opatrení, a potom tieto pripomienky alebo ich náležité zhrnutia sprístupnia ostatným stranám, ktoré majú právo vyjadriť k nim svoje pripomienky.

5.   Komisia preskúma informácie, ktoré boli riadne predložené, a posúdi ich reprezentatívnosť, pričom výsledky tejto analýzy spolu so stanoviskom o jej výsledkoch sa predložia poradnému výboru. Komisia pri každom návrhu predloženom v súlade s článkom 9 zohľadní vyváženosť stanovísk vyjadrených vo výbore.

6.   Strany, ktoré konali v súlade s odsekom 2, môžu požiadať o sprístupnenie faktov a informácií, na základe ktorých sa pravdepodobne prijmú konečné rozhodnutia. Tieto informácie sa sprístupnia v maximálnej možnej miere a bez toho, aby to malo dopad na následné rozhodnutie Komisie alebo Rady.

7.   Informácie sa zohľadnia len v prípade, ak sa opierajú o skutočné dôkazy, ktoré potvrdzujú ich správnosť.“

7

Podľa odôvodnení 12, 13, 34 až 38, 489, 490 a 502 nariadenia č. 1294/2009:

…

…

…

8

Článok 1 ods. 1 nariadenia č. 1294/2009 stanovuje:

„Týmto sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz obuvi so zvrškom z usne alebo kompozitnej usne okrem: športovej obuvi, obuvi, ktorej výroba si vyžaduje špeciálnu technológiu, šľapiek a ostatnej domácej obuvi a obuvi s ochrannou špičkou, vyrobenej v Čínskej ľudovej republike a vo Vietname zatriedenej do kódov KN: 6403 20 00, ex 6403 51 05, ex 6403 51 11, ex 6403 51 15, ex 6403 51 19, ex 6403 51 91, ex 6403 51 95, ex 6403 51 99, ex 6403 59 05, ex 6403 59 11, ex 6403 59 31, ex 6403 59 35, ex 6403 59 39, ex 6403 59 91, ex 6403 59 95, ex 6403 59 99, ex 6403 91 05, ex 6403 91 11, ex 6403 91 13, ex 6403 91 16, ex 6403 91 18, ex 6403 91 91, ex 6403 91 93, ex 6403 91 96, ex 6403 91 98, ex 6403 99 05, ex 6403 99 11, ex 6403 99 31, ex 6403 99 33, ex 6403 99 36, ex 6403 99 38, ex 6403 99 91, ex 6403 99 93, ex 6403 99 96, ex 6403 99 98 a ex 6405 10 00. …

…“

9

T.KUP, ktorej sídlo sa nachádza v Toulouse (Francúzsko), doviezla v priebehu obdobia od 28. júna 2006 do 24. januára 2011 cez prístav v Antverpách (Belgicko) 26 nákladov obuvi vyrobenej v Číne, nadobudnutých od taiwanského distribútora Eastern Shoes Collection Co. Ltd, z ktorých bolo zaplatené antidumpingové clo v sadzbe 16,5 % podľa nariadenia Komisie (ES) č. 553/2006 z 23. marca 2006 o uložení predbežného antidumpingového cla na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a vo Vietname (Ú. v. EÚ L 98, 2006, s. 3), nariadenia Rady (ES) č. 1472/2006 z 5. októbra 2006, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a vo Vietname (Ú. v. EÚ L 275, 2006, s. 1), a nariadenia č. 1294/2009.

10

Dňa 27. júna 2012 T.KUP podala na colnú inšpekciu v Antverpách (Belgicko) žiadosť o vrátenie cla, ktoré bolo takto vybraté, pričom vychádzala z rozsudku z 2. februára 2012, Brosmann Footwear (HK) a i./Rada (C‑249/10 P, EU:C:2012:53).

11

Dňa 14. septembra 2012 bola táto žiadosť predmetom zamietavého rozhodnutia. Dňa 25. februára 2013 T.KUP podala námietku proti tomuto rozhodnutiu na regionálnom riaditeľstve pre clá a spotrebné dane v Antverpách (Belgicko). Dňa 18. apríla 2013 uvedené riaditeľstvo informovalo T.KUP o svojom úmysle zamietnuť jej námietku.

12

Dňa 7. júna 2013 to isté riaditeľstvo informovalo T.KUP, že prerušuje svoje rozhodovanie v očakávaní výsledku v pilotných konaniach.

13

Dňa 24. októbra 2013 T.KUP podala administratívny opravný prostriedok proti neexistencii rozhodnutia v stanovenej lehote a následne 2. septembra 2014 podala žalobu pre neexistenciu rozhodnutia o uvedenom administratívnom opravnom prostriedku na vnútroštátnom súde.

14

Práve v tomto kontexte Nederlandstalige rechtbank van eerste aanleg te Brussel (Holandskojazyčný prvostupňový súd Brusel, Belgicko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

15

Rada Európskej únie vo svojich písomných pripomienkach uviedla, že návrh na začatie prejudiciálneho konania sa má zamietnuť ako neprípustný, keďže vnútroštátny súd nepristúpil k samostatnému overeniu platnosti nariadenia č. 1294/2009 a obmedzil sa na zopakovanie pochybností, ktoré v tejto súvislosti vyjadrila spoločnosť T.KUP.

16

Treba pripomenúť, že z ducha spolupráce, v ktorom sa má niesť prejudiciálne konanie, vyplýva, že je nevyhnutné, aby vnútroštátny súd vo svojom rozhodnutí o podaní návrhu na začatie prejudiciálneho konania uviedol presné dôvody, pre ktoré sa domnieva, že odpoveď na jeho otázky týkajúce sa výkladu alebo platnosti určitých ustanovení práva Únie je nevyhnutná na vyriešenie sporu (pozri rozsudky zo 4. mája 2016, Pillbox 38, C‑477/14, EU:C:2016:324 a zo 4. mája 2016, Philip Morris Brands a i., C‑547/14, EU:C:2016:325, bod 47, ako aj citovanú judikatúru).

17

Je preto dôležité, aby vnútroštátny súd najmä uviedol konkrétne dôvody, ktoré ho viedli k otázke o platnosti určitých ustanovení práva Únie, a uviedol dôvody neplatnosti, ktoré v dôsledku toho možno podľa jeho názoru uplatniť. Taká požiadavka vyplýva tiež z článku 94 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora (pozri rozsudky zo 4. mája 2016, Pillbox 38, C‑477/14, EU:C:2016:324, bod 25, a zo 4. mája 2016, Philip Morris Brands a i., C‑547/14, EU:C:2016:325, bod 48, ako aj citovanú judikatúru) a odporúčaní pre vnútroštátne súdy pri podávaní návrhov na začatie prejudiciálnych konaní (Ú. v. EÚ C 338, 2012, s. 1, bod 22) (pozri v tomto zmysle uznesenie z 11. januára 2017, Boudjellal, C‑508/16, neuverejnené, EU:C:2017:6, bod 22).

18

Okrem toho podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora informácie obsiahnuté v návrhu na začatie prejudiciálneho konania neslúžia iba na to, aby Súdnemu dvoru umožnili poskytnúť užitočné odpovede, ale aj na to, aby vládam členských štátov, ako aj ďalším dotknutým stranám bola poskytnutá možnosť podať pripomienky v súlade s článkom 23 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie. Súdnemu dvoru prináleží dbať na to, aby táto možnosť bola zaručená, lebo podľa tohto ustanovenia sa oznamujú dotknutým osobám iba návrhy na začatie prejudiciálneho konania doplnené o preklad do úradného jazyka každého členského štátu, s výnimkou vnútroštátneho spisu, ktorý Súdnemu dvoru prípadne predložil vnútroštátny súd (pozri rozsudky zo 4. mája 2016, Pillbox 38, C‑477/14, EU:C:2016:324, bod 26, a zo 4. mája 2016, Philip Morris Brands a i., C‑547/14, EU:C:2016:325, bod 49, ako aj citovanú judikatúru).

19

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania síce stručne, ale napriek tomu jasne vyplýva, že vnútroštátny súd preskúmal dôvody neplatnosti nariadenia č. 1472/2006 a nariadenia č. 1294/2009, ktoré uvádzala spoločnosť T.KUP. Jednak zamietol ako nedôvodné tvrdenia založené na neplatnosti nariadenia č. 1472/2006 uvádzané v prvom rade a v dôsledku toho odmietol obrátiť sa na Súdny dvor s prejudiciálnou otázkou, ktorú mu predložila spoločnosť T.KUP. Naopak, na druhej strane preskúmal tvrdenia založené na neplatnosti nariadenia č. 1294/2009 predložené subsidiárne a konštatoval, že tieto nie sú irelevantné.

20

Tak Rada a Európska komisia, ako aj belgická vláda boli plne schopné predložiť svoje pripomienky k otázkam vnútroštátneho súdu.

21

Z toho vyplýva, že návrh na začatie prejudiciálneho konania je prípustný.

22

Svojimi tromi prvými otázkami, ktoré sú spojené a ktoré treba skúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či je nariadenie č. 1294/2009 neplatné z dôvodu, že zloženie vzorky dovozcov vybraných inštitúciami nebolo dostatočne reprezentatívne vzhľadom na ustanovenia článku 11 ods. 2, tretí pododsek a článok 17 ods. 1 základného antidumpingového nariadenia, takže nedisponujú dostatočnými údajmi, ktoré by umožňovali konštatovať existenciu dumpingu a teda ujmy priemyslu Únie.

23

V tejto súvislosti treba v prvom rade poznamenať, že ako vyplýva z odôvodnení 12 a 13 nariadenia č. 1294/2009, uvažovalo sa o uplatnení výberu vzorky v súlade s článkom 17 základného antidumpingového nariadenia vzhľadom na veľký počet vyvážajúcich výrobcov v príslušných krajinách, výrobcov z Únie a dovozcov zapojených do zisťovania.

24

Po druhé treba pripomenúť, že článok 17 ods. 1 základného antidumpingového nariadenia stanovuje dve metódy výberu vzorky. Prešetrovanie sa môže obmedziť buď na primeraný počet strán, výrobkov alebo transakcií, ktoré sú štatisticky reprezentatívne na základe informácií dostupných v čase výberu, alebo na najväčší reprezentatívny objem výroby, odbytu alebo celkového vývozu, ktorý možno v rámci dostupného času primerane preskúmať (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. septembra 2015, Fliesen‑Zentrum Deutschland, C‑687/13, EU:C:2015:573, bod 86).

25

V prejednávanej veci z odôvodnení 34 až 37 nariadenia č. 1294/2009 vyplýva, že zo 139 dovozcov kontaktovaných na základe dostupných informácií a z 22 neprepojených dovozcov, ktorí súhlasili so zaradením do vzorky, Komisia rozhodla vytvoriť vzorku zloženú z piatich najvýznamnejších neprepojených dovozcov, a to Adidas, Clarks, Nike, Puma a Timberland, predstavujúcich 18 % predmetných dovozov, ako aj z troch iných dovozcov s cieľom lepšie vyjadriť geografické rozdelenie dovozcov a rozdiely v typoch dovážaných topánok. Táto vzorka predstavovala približne 10 % dovozu z Číny a 34 % dovozu z Vietnamu. Odôvodnenie 38 nariadenia č. 1294/2009 však uvádza, že iba siedmi z ôsmich dovozcov odpovedali na dotazník, ktorý im bol zaslaný, takže ôsmy dovozca bol nakoniec vylúčený zo vzorky.

26

Ako Rada a Komisia poznamenali vo svojich písomných pripomienkach, vzorka dovozcov bola vytvorená na základe druhej z metód výberu vzorky stanovených článkom 17 ods. 1 základného antidumpingového nariadenia a Komisia sa opierala najmä o objem dovozov pri stanovení vzorky, pričom sa rozhodla zahrnúť do vzorky päť hlavných dovozcov, ako to vyplýva z odôvodnenia 35 nariadenia č. 1294/2009. V odôvodnení 36 uvedeného nariadenia sa však spresňuje, že Komisia sa rozhodla doplniť tento pôvodný výber zohľadnením troch dodatočných dovozcov s cieľom lepšie zohľadniť ich geografické rozloženie a rozdielnosť ich dovozov.

27

Okrem toho treba pripomenúť, že Súdny dvor už rozhodol, že inštitúcie disponujú širokou mierou voľnej úvahy pri výbere vzorky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. septembra 2015, Fliesen‑Zentrum Deutschland, C‑687/13, EU:C:2015:573, bod 93), takže súd Únie sa musí v rámci svojho preskúmania obmedziť na overenie, či uvedený výber nevychádza z materiálne nesprávnych skutočností alebo neobsahuje zjavne nesprávne posúdenie.

28

V tejto súvislosti treba konštatovať, že hoci počet 21 neprepojených dovozcov, ktorí boli pripravení stať sa súčasťou vzorky, z celkového počtu 139 kontaktovaných dovozcov sa v absolútnom meradle nezdá byť veľmi vysoký, skutočnosťou zostáva, že T.KUP nepredložila žiadny dôkaz, ktorý by viedol k záveru, že rozhodnutím sa pre vytvorenie vzorky inštitúcie zjavne prekročili hranice svojej právomoci posúdenia.

29

Nie je to však výber vzorky, čo napáda T.KUP, ale jej zloženie, ktoré v podstate považuje za nedostatočne reprezentatívne.

30

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 17 ods. 1 základného antidumpingového nariadenia, v prípadoch, kde je počet osôb, ktoré podali podnet, vývozcov alebo dovozcov, druhov výrobkov alebo transakcií veľký, zloženie vzorky možno určiť podľa dvoch alternatívnych metód. Prešetrovanie sa môže obmedziť na primeraný počet strán, výrobkov alebo transakcií pomocou vzoriek, ktoré sú štatisticky reprezentatívne na základe informácií dostupných v čase výberu. Podľa úvahy inštitúcii sa však môže obmedziť tiež na najvyšší objem výroby, odbytu alebo celkového vývozu, ktorý možno v rámci dostupného času primerane preskúmať.

31

Z toho vyplýva, že ak sa rozhodnú pre druhú metódu výberu vzorky, inštitúcie Únie disponujú určitou voľnosťou, keď berú do úvahy to, čo môžu primerane dosiahnuť v lehote, ktorá im je stanovená na vykonanie ich prešetrovania.

32

Podľa článku 11 ods. 5 základného antidumpingového nariadenia prešetrovanie týkajúce sa preskúmania antidumpingových opatrení sa musí vykonať urýchlene a spravidla sa ukončí do 12 mesiacov odo dňa jeho začatia, pričom sa spresňuje, že inštitúcie sú povinné podľa článku 6 ods. 8 základného antidumpingového nariadenia overiť presnosť informácií poskytnutých zainteresovanými stranami, na ktorých zakladajú svoje návrhy.

33

Za okolností konania vo veci samej, vzorka ktorú vytvorila Komisia, hoci sa skladá len z ôsmich dovozcov, predstavuje 10 % dovozov s pôvodom v Číne a 34% dovozov s pôvodom vo Vietname, čo sa zdá byť reprezentatívne. Posúdenie Komisie totiž vychádza z údajov, ktoré odrážajú tretinu dovozov pochádzajúcich z Vietnamu. Okrem toho, hoci percentuálna sadzba 10 % dovozov s pôvodom v Číne sa môže zdať na prvý pohľad nízka, treba ju prirovnať k rozsahu čínskych vývozov v tomto sektore. Navyše Rada a Komisia vybrali päť veľkých dovozcov, ako aj troch ďalších dovozcov s cieľom lepšie zohľadniť ich geografické rozdelenie a druhy dovážaných topánok.

34

Nakoniec vnútroštátny súd ani T.KUP nepredložili najmenší dôkaz, ktorý by bol schopný preukázať, že zahrnutie iných dovozcov do vzorky bolo nevyhnutné na to, aby sa mohla považovať za skutočne reprezentatívnu z hľadiska geografického rozdelenia alebo druhov dovážaných topánok.

35

Za týchto okolností sa nezdá, že dotknuté inštitúcie v rámci vytvorenia vzorky dovozcov porušili právne predpisy, ktoré im stanovujú povinnosti, alebo prekročili právomoc posúdenia, ktoré im tieto predpisy priznávajú.

36

Skúmanie troch prvých otázok teda neukázalo žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť platnosť nariadenia č. 1294/2009.

37

Svojou štvrtou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či je nariadenie č. 1294/2009 neplatné z dôvodu, že Komisia v rozpore s článkom 21 základného antidumpingového nariadenia požadovala od neprepojených dovozcov, ako je T.KUP, aby presvedčivými dôkaznými prostriedkami preukázali, že predĺženie antidumpingového cla pre nich predstavuje neprimerané zaťaženie.

38

Vo svojich písomných pripomienkach T.KUP konkrétnejšie uvádzala, že odôvodnenia 406, 458 a 502 nariadenia č. 1294/2009 preukazujú najmä, že v rámci svojho posúdenia záujmu Únie na zachovaní opatrení Komisia udelila menej dôležitosti dovozcom než výrobcom, zakotvujúc tak nerovné zaobchádzanie, ktoré predstavuje porušenie článku 21 základného antidumpingového nariadenia.

39

V tejto súvislosti treba na úvod poznamenať, že Rada a Komisia preskúmali otázku záujmu Únie v odôvodneniach 388 až 490 nariadenia č. 1294/2009 a záujem neprepojených dovozcov v jeho odôvodneniach 408 až 458. Tieto inštitúcie v odôvodnení 489 tohto nariadenia konštatovali, že vplyv antidumpingového cla na dovozcov najmä medzi dátumom jeho zavedenia a obdobím revízneho zisťovania nebol neprimeraný. V odôvodnení 490 toho istého nariadenia z toho vyvodili, že revízne zisťovanie neodhalilo žiadne naliehavé dôvody, prečo by sa antidumpingové opatrenia nemali zachovať.

40

Uvedené inštitúcie okrem toho skúmali pripomienky predložené účastníkmi v nadväznosti na oznámenie záverov v odôvodneniach 497 až 504 nariadenia č. 1294/2009.

41

Rada a Komisia v odôvodnení 502 tohto nariadenia najmä spresnili, že na základe znenia článku 21 základného antidumpingového nariadenia, v rámci preskúmania pred uplynutím platnosti im prislúchalo analyzovať, či existujú naliehavé dôvody nezachovať opatrenia, a teda identifikovať nepriaznivý vplyv predĺženia týchto opatrení a vyvážiť tento vplyv výhodami, ktoré by poskytovalo takéto zachovanie, výrobnému odvetviu Únie s cieľom posúdiť, či je tento nepriaznivý vplyv nadmerný. Preto opačný scenár, teda analýza otázky, či by sa uplynutie platnosti opatrení malo povoliť, by bol namieste, iba ak by v prípade existovali „osobitné indikácie“ naznačujúce, že zachovanie opatrení by predstavovalo „nadmernú záťaž“ pre dovozcov. V danom prípade sa nezistili žiadne takéto indikácie. Uvedené odôvodnenie okrem toho uvádza, že prešetrovanie v každom prípade ukázalo, že strata ziskovosti dovozcov mohla byť pripisovaná sčasti zaplatenému antidumpingovému clu a ak by opatrenia boli zrušené, úrovne ziskovosti by sa vzhľadom na to mohli zvýšiť na úroveň vyššiu ako približne 20 % zistenú počas zisťovania.

42

V nadväznosti na to treba pripomenúť, že článok 21 ods. 1 základného antidumpingového nariadenia ukladá inštitúciám Únie príslušným na určenie, či je v záujme Únie prijať alebo predĺžiť antidumpingové opatrenia, hodnotiť všetky existujúce záujmy ako celok, vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, ako aj užívateľov a spotrebiteľov, pričom osobitnú pozornosť treba venovať potrebe vylúčiť vplyvy škodlivého dumpingu a obnoviť efektívnu konkurenciu. K takému určeniu môže dôjsť, len keď všetky strany dostali možnosť vyjadriť sa v súlade s odsekom 2 tohto článku.

43

Článok 21 ods. 2 základného antidumpingového nariadenia tak stanovuje právo pre rôznych účastníkov, medzi nimi pre dovozcov, na jednej strane vyjadriť svoj názor a poskytnúť informácie Komisii a na druhej strane predložiť pripomienky k informáciám poskytnutým ostatnými účastníkmi. Článok 21 ods. 3 tohto nariadenia tiež stanovuje právo všetkých účastníkov byť vypočutý Komisiou na ich žiadosť, za určitých podmienok.

44

Preskúmanie záujmu Únie na prijatí alebo zachovaní antidumpingového opatrenia teda predstavuje z procesného hľadiska veľmi úzko vymedzenú operáciu, ktorá si vyžaduje zváženie záujmov všetkých účastníkov a posúdenie zložitých hospodárskych situácií, čo predpokladá obmedzené preskúmanie súdom Únie.

45

V konaní vo veci samej však nie je sporné, že dotknuté inštitúcie rešpektovali rôzne procesné práva priznané účastníkom, uvedené v článku 21 odsekoch 2 a 3 základného antidumpingového nariadenia, medzi nimi najmä dovozcom, ktoré im umožňujú brániť ich záujmy v rámci posúdenia záujmu Únie na zachovaní antidumpingových opatrení.

46

Štvrtá otázka vnútroštátneho súdu, ktorú objasňujú písomné pripomienky T.KUP, sa však netýka rešpektovania požiadaviek procesnej povahy uložených inštitúciám Únie, ale povahy preskúmania vykonávaného inštitúciami Únie pri konštatovaní existencie záujmu Únie na zachovaní antidumpingových opatrení, ktorých sa týka konanie vo veci samej, a konkrétnejšie dôkazného bremena, ktorým zaťažujú dovozcov, ktorí sa domáhajú uznania ich záujmu na dosiahnutí zrušenia týchto opatrení.

47

V tejto súvislosti však treba pripomenúť, že hoci inštitúcie musia zohľadniť všetky prítomné záujmy, dbajúc o to, aby účastníci mali možnosť uplatniť svoj názor, sú to účastníci, ktorí majú predložiť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Článok 21 ods. 7 základného antidumpingového nariadenia tak stanovuje, že informácie sa zohľadnia len v prípade, že sa budú opierať o skutočné dôkazy, ktoré potvrdzujú ich správnosť.

48

Za týchto okolností inštitúciám nemožno vytýkať, že v odôvodnení 502 nariadenia č. 1294/2009 konštatovali, že za absencie osobitných indikácií, ktoré by naznačovali, že zachovanie antidumpingových opatrení by predstavovalo neprimeranú záťaž pre dovozcov, im neprislúchalo podrobne skúmať, či mali povoliť ich uplynutie.

49

V tejto súvislosti treba dodať, že ani vnútroštátny súd vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ani T.KUP vo svojich písomných pripomienkach neuviedli žiadny dôkaz, ktorý by mohol preukázať, že konštatovanie absencie neprimeraného bremena pre dovozcov vychádzalo z materiálne nesprávnych konštatovaní.

50

Z toho vyplýva, že skúmanie štvrtej otázky neukázalo žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť platnosť nariadenia č. 1294/2009.

51

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol takto:

Preskúmanie položených otázok neukázalo žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť platnosť vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 1294/2009 z 22. decembra 2009, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom vo Vietname a v Čínskej ľudovej republike, rozšírené na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne zasielanej z OAO Macao, ktorá má alebo nemá deklarovaný pôvod v OAO Macao, na základe preskúmania pred uplynutím platnosti v súlade s článkom 11 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 384/96.