Vec C‑292/16

Konanie začaté na návrh A Oy

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Helsingin hallinto‑oikeus)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Sloboda usadiť sa – Priame dane – Daň z príjmov právnických osôb – Smernica 90/434/EHS – Článok 10 ods. 2 – Prevod aktív – Stála prevádzkareň nerezident, ktorá sa v rámci operácie prevodu aktív prevádza na prijímajúcu spoločnosť, ktorá je tiež nerezidentom – Právo členského štátu prevádzajúcej spoločnosti zdaniť zisky alebo kapitálové zisky tejto prevádzkarne, ktoré vznikli pri prevode aktív – Vnútroštátna právna úprava stanovujúca okamžité zdanenie ziskov alebo kapitálových ziskov už v roku prevodu – Výber splatnej dane ako príjem za daňový rok, v ktorom sa uskutočnila operácia prevodu aktív“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 23. novembra 2017

Voľný pohyb osôb – Sloboda usadiť sa – Podmienky – Daňová právna úprava – Spoločný systém zdaňovania pri zlúčeniach, rozdeleniach, prevodoch majetku a výmene akcií týkajúcich sa spoločností rôznych členských štátov – Smernica 90/434 – Prevod aktív – Prevod stálej prevádzkarne nerezidenta na prijímajúcu spoločnosť, ktorá je tiež nerezidentom – Zdaňovanie ziskov alebo kapitálových ziskov stálej prevádzkarne – Vnútroštátna právna úprava stanovujúca okamžité zdanenie ziskov alebo kapitálových ziskov už v roku prevodu – Oprávnenosť – Výber dane splatnej v daňovom roku prevodu bez možnosti odkladu – Neprípustnosť – Odôvodnenia – Neexistencia

(Článok. 49 ZFEÚ; smernica Rady 90/434, článok. 10 ods. 2)

Článok 49 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá v prípade, že spoločnosť rezident v rámci operácie prevodu aktív uskutoční prevod stálej prevádzkarne nerezidenta na spoločnosť, ktorá je tiež nerezidentom, jednak stanovuje okamžité zdanenie kapitálového zisku vzniknutého pri tejto operácii, a jednak nepovoľuje odklad výberu splatnej dane, zatiaľ čo v porovnateľnej vnútroštátnej situácii sa taký zisk zdaní až pri prevode prevedených aktív, pokiaľ táto právna úprava neumožňuje odklad výberu takej dane.

Toto posúdenie nemôže spochybniť skutočnosť, že táto právna úprava v súlade s článkom 10 ods. 2 smernice 90/434 umožňuje odpočítať daň, ktorá by pri neexistencii ustanovení tejto smernice bola vymeraná z takých kapitálových ziskov v členskom štáte, v ktorom sa nachádza stála prevádzkareň nerezident, pretože neprimeraná povaha tejto právnej úpravy nevyplýva z výšky dlžnej dane, ale zo skutočnosti, že táto právna úprava nestanovuje možnosť daňovníka odložiť okamih zaplatenia vyrubenej dane (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. septembra 2017, Trustees of the P Panayi Accumulation & Maintenance Settlements, C‑646/15, EU:C:2017:682, bod 60).

Pokiaľ ide o odôvodnenie uplatňované nemeckou a švédskou vládou, ktoré vyplýva z potreby zabezpečiť účinný výber dane, treba uviesť, že Súdny dvor už pripustil, že táto potreba môže predstavovať naliehavý dôvod verejného záujmu, ktorý môže odôvodniť obmedzenie výkonu slobôd pohybu zaručených Zmluvou o FEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. júna 2014, Strojírny Prostějov a ACO Industries Tábor, C‑53/11 a C‑80/13, EU:C:2014:2011, bod 46, ako aj citovanú judikatúru), právna úprava predmetná vo veci samej však nie je vhodná na zabezpečenie ich výkonu, takže uvedený cieľ nemôže v takom prípade, ako je ten dotknutý vo veci samej, odôvodniť prípadné obmedzenie slobody usadiť sa. Okolnosť, že členský štát prevádzajúcej spoločnosti rezidenta umožní zvoliť si odklad platby dane, neovplyvňuje, ako tvrdí Komisia, ani možnosť tohto členského štátu vyžiadať si od spoločnosti dokumenty potrebné na výber dlžnej dane, ani možnosť skutočne pristúpiť k tomuto výberu (pozri analogicky rozsudok z 19. júna 2014, Strojírny Prostějov a ACO Industries Tábor, C‑53/13 a C‑80/13, EU:C:2014:2011, body 49 až 53).

(pozri body 38 – 40 a výrok)