ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)

z 20. decembra 2017 ( *1 )

„Odvolanie – Nariadenie (ES) č. 834/2007 – Výroba a označovanie ekologických produktov – Nariadenie (ES) č. 889/2008 – Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1358/2014 – Záujem na konaní – Pojem ‚osobný prospech‘“

Vo veci C‑268/16 P,

ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 13. mája 2016,

Binca Seafoods GmbH, so sídlom v Mníchove (Nemecko), v zastúpení: H. Schmidt, Rechtsanwalt,

odvolateľka,

ďalší účastník konania:

Európska komisia, v zastúpení: A. Lewis, G. von Rintelen a K. Walkerová, splnomocnení zástupcovia,

žalovaná v prvostupňovom konaní,

SÚDNY DVOR (štvrtá komora),

v zložení: predseda štvrtej komory T. von Danwitz, sudcovia C. Vajda, E. Juhász (spravodajca), K. Jürimäe a C. Lycourgos,

generálny advokát: M. Bobek,

tajomník: K. Malacek, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 29. marca 2017,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 8. júna 2017,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Svojím odvolaním Binca Seafoods GmbH (ďalej len „Binca“) navrhuje, aby Súdny dvor zrušil uznesenie Všeobecného súdu Európskej únie z 11. marca 2016, Binca Seafoods/Komisia (T‑94/15, neuverejnené, ďalej len „napadnuté uznesenie“, EU:T:2016:164), ktorým Všeobecný súd zamietol jej žalobu o neplatnosť vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 1358/2014 z 18. decembra 2014, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 889/2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá implementácie nariadenia Rady (ES) č. 834/2007, pokiaľ ide o pôvod živočíchov z ekologickej akvakultúry, chovné postupy v akvakultúre, krmivo pre živočíchy z ekologickej akvakultúry a produkty a látky povolené na používanie v ekologickej akvakultúre (Ú. v. EÚ L 365, 2014, s. 97, ďalej len „sporné nariadenie“).

Právny rámec

Základné nariadenie

2

Nariadenie Rady (ES) č. 834/2007 z 28. júna 2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov, ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 2092/91 (Ú. v. EÚ L 189, 2007, s. 1, ďalej len „základné nariadenie“) vo svojom článku 1 stanovuje:

„1.   Toto nariadenie poskytuje základ pre trvalo udržateľný rozvoj ekologickej výroby a zároveň zabezpečuje efektívne fungovanie vnútorného trhu, zaručuje spravodlivú hospodársku súťaž, zabezpečuje dôveru spotrebiteľa a chráni jeho záujmy.

Stanovuje spoločné ciele a zásady s cieľom podporiť pravidlá stanovené v tomto nariadení týkajúce sa:

všetkých stupňov výroby, prípravy a distribúcie ekologických produktov a ich kontroly;

2.   Toto nariadenie sa uplatňuje na tieto produkty, ktoré pochádzajú z poľnohospodárstva vrátane akvakultúry, ak sa tieto produkty uvádzajú na trh alebo sú určené na uvádzanie na trh:

a)

živé alebo nespracované poľnohospodárske produkty;

b)

spracované poľnohospodárske produkty na použitie ako potraviny;

c)

krmivá;

d)

vegetatívny rozmnožovací materiál a osivá určené na pestovanie.

Produkty získané lovom a rybolovom voľne žijúcich živočíchov sa nepovažujú za ekologickú výrobu.

…“

3

Článok 2 základného nariadenia stanovuje:

„Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

‚ekologická výroba‘ je využívanie výrobnej metódy v súlade s pravidlami stanovenými v tomto nariadení vo všetkých stupňoch výroby, prípravy a distribúcie;

‚prevádzkovateľ‘ je fyzická alebo právnická osoba alebo osoby zodpovedné za zabezpečenie dodržiavania požiadaviek tohto nariadenia v ekologickej činnosti, ktorú riadi;

…“

4

Článok 15 základného nariadenia, ktorý stanovuje pravidlá výroby pre vodné živočíchy stanovuje:

„1.   Okrem všeobecných pravidiel výroby na farme stanovených v článku 11 sa pri akvakultúre uplatňujú tieto pravidlá:

a)

pokiaľ ide o pôvod vodných živočíchov:

i)

ekologická akvakultúra sa zakladá na chove mladých jedincov, ktoré pochádzajú z ekologických chovov generačných rýb a ekologických sádok;

ii)

ak mladé jedince z ekologických chovov generačných rýb alebo ekologických sádok nie sú k dispozícii, môžu sa do sádky za osobitných podmienok preniesť živočíchy z neekologickej výroby;

c)

pokiaľ ide o rozmnožovanie:

iii)

zavedú sa druhovo špecifické podmienky manažmentu chovu generačných rýb, rozmnožovania a produkcie mladých jedincov;

…“

5

Článok 38 tohto nariadenia stanovuje, že Európska komisia prijme pravidlá pre uplatňovanie tohto nariadenia.

6

Základné nariadenie sa podľa svojho článku 42 uplatňuje od 1. januára 2009.

Vykonávacie nariadenie

7

Pôvodné znenie článku 1 ods. 2 písm. a) nariadenia Komisie (ES) č. 889/2008 z 5. septembra 2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá implementácie nariadenia č. 834/2007 so zreteľom na ekologickú výrobu, označovanie a kontrolu (Ú. v. EÚ L 250, 2008, s. 1, ďalej len „vykonávacie nariadenie“), ktoré sa uplatňovalo od 1. januára 2009, podľa svojho článku 97 vyňalo z rozsahu svojej pôsobnosti výrobky, ktoré pochádzajú z akvakultúry.

Prvé nariadenie, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie

8

Nariadenie Komisie (ES) č. 710/2009 z 5. augusta 2009 (Ú. v. EÚ L 204, 2009, s. 15, ďalej len „prvé pozmeňujúce nariadenie“) rozšírilo pôsobnosť vykonávacieho nariadenia na niektoré akvakultúrne živočíchy a vložilo do neho osobitné pravidlá týkajúce sa produktov pochádzajúcich z akvakultúry.

9

Prvé pozmeňujúce nariadenie vložilo do hlavy II vykonávacieho nariadenia kapitolu 2a, nazvanú „Produkcia akvakultúry živočíchov“. V rámci oddielu 2 uvedenej kapitoly týkajúcej sa akvakultúrnych živočíchov článok 25e stanovil podmienky, za ktorých by sa do produkčného procesu mohli zahrnúť neekologické akvakultúrne živočíchy.

10

Článok 25e vo svojom pôvodnom znení vyplývajúcom z prvého pozmeňujúceho nariadenia stanovoval:

„1.   Na účely rozmnožovania alebo na zlepšenie genetického pôvodu, a ak nie sú k dispozícii ekologické akvakultúrne živočíchy, je možné priniesť do podniku živočíchy chytené vo voľnej prírode alebo neekologické akvakultúrne živočíchy. Takéto živočíchy je potrebné chovať ekologickým spôsobom aspoň tri mesiace pred zaradením do obdobia množenia.

2.   Pokiaľ nie sú dostupné ekologické mladé jedince, možno na chovateľské účely do podniku priniesť neekologické mladé jedince. Je potrebné, aby boli aspoň počas ostatných dvoch tretín trvania produkčného cyklu chované v ekologickom systéme.

3.   Maximálny podiel neekologických mladých jedincov akvakultúry prinesených do podniku môže byť 80 % do 31. decembra 2011, 50 % do 31. decembra 2013 a 0 % do 31. decembra 2015.

4.   Na účely chovu sa zber mladých jedincov akvakultúry z voľnej prírody obmedzuje konkrétne na nasledujúce prípady:

a)

prirodzený prísun rýb alebo lariev kôrovcov a mladých jedincov pri napúšťaní rybníkov, systémov chovných priestorov a ohrád;

b)

úhor riečny, pod podmienkou, že existuje schválený plán manažmentu chovu úhora na tomto území až do obdobia, kým sa nevyrieši umelé rozmnožovanie úhora.“

11

Článok 25i, nazvaný „Zákaz hormónov“, vložený prvým pozmeňujúcim nariadením do oddielu 4 kapitoly 2a hlavy II vykonávacieho nariadenia, ktorý upravuje chov, stanovuje:

„Používanie hormónov a ich derivátov je zakázané.“

12

Článok 25k, nazvaný „Pravidlá týkajúce sa kŕmenia určitých akvakultúrnych živočíchov“, bol do vykonávacieho nariadenia vložený prvým pozmeňujúcim nariadením vo svojom znení vyplývajúcom z vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 505/2012 zo 14. júna 2012, ktorým sa mení a dopĺňa a opravuje nariadenie č. 889/2008 (Ú. v. EÚ L 154, 2012, s. 12), znie takto:

„1.   Krmivo mäsožravých akvakultúrnych živočíchov má mať prioritne nasledovný pôvod:

a)

ekologické kŕmne produkty pôvodom z akvakultúry;

b)

rybia múčka a rybí olej z odrezkov ekologickej akvakultúry;

c)

rybia múčka a rybí olej, a zložky rybieho pôvodu pochádzajúce z odrezkov z rýb už vylovených na ľudskú spotrebu v udržateľnom rybnom hospodárstve;

d)

ekologické kŕmne suroviny rastlinného alebo živočíšneho pôvodu.

3.   Kŕmna dávka môže obsahovať maximálne 60 % ekologických rastlinných produktov.

4.   Astaxantín pochádzajúci prednostne z ekologických zdrojov, ako sú panciere ekologických kôrovcov, sa môžu použiť do kŕmnych dávok lososa a pstruha v rozsahu ich fyziologických potrieb. Pokiaľ nie je ekologický zdroj dostupný, môžu sa použiť prírodné zdroje astaxantínu (napríklad kvasnice Phaffia).“

13

Podľa svojho článku 2 sa prvé pozmeňujúce nariadenie uplatňuje od 1. júla 2010.

14

Prvé pozmeňujúce nariadenie však doplnilo do článku 95 vykonávacieho nariadenia tento odsek:

„11.   Príslušný orgán môže povoliť v lehote, ktorá skončí 1. júla 2013, produkciu pre tie produkčné jednotky akvakultúrnych živočíchov a morských rias, ktoré boli založené podľa celonárodne schválených ekologických pravidiel pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia, aby si udržali svoj ekologický štatút, pokiaľ sa prispôsobia pravidlám tohto nariadenia, za predpokladu, že sa tam nevyskytuje žiadne znečistenie vody látkami, ktoré nie sú povolené pre ekologickú výrobu. Prevádzkovatelia, ktorí budú zvýhodnení týmto opatrením, nahlásia príslušné zariadenia, rybníky, klietky alebo plochy s morskými riasami príslušnému orgánu.“

15

Článok 2 posledný odsek prvého pozmeňujúceho nariadenia stanovoval:

„Toto nariadenie môže byť zrevidované na základe relevantných návrhov členských štátov, ktoré sú doložené riadnym zdôvodnením s cieľom modifikovať toto nariadenie od 1. júla 2013.“

Druhé nariadenie, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie

16

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 1030/2013 z 24. októbra 2013 (Ú. v. EÚ L 283, 2013, s. 15, ďalej len „druhé pozmeňujúce nariadenie“) bol dátum konca prechodného obdobia, počas ktorého nebolo možné meniť prvé pozmeňujúce nariadenie (ďalej len „prechodné obdobie“), ktorý bol stanovený na 1. júla 2013 v článku 95 ods. 11 vykonávacieho nariadenia, nahradený 1. januárom 2015.

Tretie nariadenie, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie

17

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1364/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa mení [vykonávacie nariadenie], pokiaľ ide o využívanie neekologických mladých jedincov akvakultúry a semena neekologických ulitníkov v ekologickej akvakultúre (Ú. v. EÚ L 343, 2013, s. 29, ďalej len „tretie pozmeňujúce nariadenie“), zmenilo článok 25e ods. 3 vykonávacieho nariadenia.

18

Obdobie, počas ktorého maximálny podiel neekologických mladých jedincov akvakultúry prinesených do podniku môže byť 50 %, bolo predĺžené do 31. decembra 2014.

19

Dátum 31. decembra 2015, ku ktorému musí byť maximálny podiel vo výške 0 %, nebol zmenený.

Sporné nariadenie

20

Článok 1 bod 1 sporného nariadenia nahradil článok 25e ods. 4 vykonávacieho nariadenia takto:

„4.   Zber juvenilných jedincov z akvakultúry vo voľnej prírode na chovné účely je obmedzený výlučne na tieto prípady:

a)

larvy a juvenilné jedince rýb alebo kôrovcov, ktoré sa do rybníkov, izolačných systémov a oplôtok dostali pri ich napúšťaní;

b)

úhor riečny, pod podmienkou, že existuje schválený plán riadenia stavov úhora a ešte stále nie je možné úhory umelo rozmnožovať;

c)

zber voľne žijúcich rybích násad iných druhov ako úhor európsky na chovné účely v tradičnom extenzívnom akvakultúrnom chove v mokradiach, ako napr. v brakických rybníkoch, prílivových oblastiach a pobrežných zálivoch ohraničených hrádzami a brehmi, za predpokladu, že:

i)

obnova zásob je v súlade s riadiacimi opatreniami schválenými príslušnými orgánmi zodpovednými za riadenie predmetných populácií rýb s cieľom zabezpečiť udržateľné využívanie dotknutých druhov a

ii)

ryby sú kŕmené výlučne krmivom, ktoré sa prirodzene vyskytuje v ich životnom prostredí.“

21

Doplnenia článku 25e ods. 4 vykonávacieho nariadenia boli vysvetlené v odôvodneniach 3 a 4 tohto nariadenia takto:

„(3)

Podľa článku 15 ods. 1 písm. a) bodu ii) [základného] nariadenia platí, že za osobitných podmienok, t. j. ak mladé jedince z ekologických chovov generačných rýb alebo ekologických sádok nie sú k dispozícii, môžu sa do sádky prenášať aj živočíchy z neekologickej produkcie. [Vykonávacím] nariadením sa stanovujú osobitné obmedzenia, pokiaľ ide o akvakultúrne živočíchy chytené vo voľnej prírode vrátane zberu voľne žijúcich juvenilných jedincov akvakultúrnych živočíchov. Niektoré tradičné postupy extenzívneho chovu rýb v mokradiach, napr. v brakických rybníkoch, prílivových oblastiach a v pobrežných zálivoch ohraničených hrádzami a brehmi, existujú už po stáročia a pre miestne komunity sú významné tak z hľadiska kultúrneho dedičstva, zachovania biodiverzity, ako aj z hospodárskeho hľadiska. Za určitých podmienok tieto postupy nemajú vplyv na stav populácií dotknutých druhov.

(4)

Preto sa zber voľne žijúcich rybích násad na chovné účely v rámci daných tradičných postupov akvakultúry považuje za zber, ktorý je v súlade s cieľmi, kritériami a zásadami ekologickej akvakultúry za predpokladu, že sa uplatňujú riadiace opatrenia schválené príslušným orgánom zodpovedným za riadenie dotknutých populácií rýb, ktorými sa zaručuje, že sa dané druhy využívajú udržateľne, ich populácie sa obnovujú v súlade s týmito opatreniami a ryby sú kŕmené výlučne krmivom, ktoré sa prirodzene vyskytuje v danom prostredí.“

22

Článok 1 bod 3 sporného nariadenia doplnil článok 25k ods. 1 vykonávacieho nariadenia takto:

„e) kŕmne produkty získané z celých rýb ulovených rybolovom, ktorý bol v rámci systému uznaného príslušným orgánom v súlade so zásadami stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 [z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES (Ú. v. EÚ L 2013, 2013, s. 22)] certifikovaný ako udržateľný.“

23

Článok 1 bod 5 sporného nariadenia doplnil tiež do článku 25k vykonávacieho nariadenia nový odsek, ktorý stanovuje:

„5.   V prípade, že zdroje krmiva uvedené v odseku 1 neposkytujú dostatočné množstvo histidínu na uspokojenie požiadaviek na výživu rýb a predchádzanie tvorbe katarákt, v kŕmnej dávke určenej lososovitým rybám sa môže použiť histidín vyrobený fermentáciou.“

Okolnosti predchádzajúce sporu:

24

Binca je spoločnosť založená podľa nemeckého práva, ktorá má ekologické osvedčenie a ktorá dováža do Nemecka rybu, nazvanú „pangasius“, produkovanú v rámci ekologickej akvakultúry vo Vietname na akvakultúrnej farme s názvom Binca Organic Farm, pričom túto rybu ďalej predáva zákazníkom v Nemecku, Rakúsku a Škandinávii.

25

Binca nakupuje pangasiusa v mrazenej forme prostredníctvom sprostredkovateľa so sídlom vo Vietname (ďalej len „sprostredkovateľ“), ktorý je kótovaný a má taktiež ekologické osvedčenie, pričom tento sprostredkovateľ ryby pochádzajúce z akvakultúry spracováva a zmrazuje a dodaný tovar fakturuje spoločnosti Binca, ktorá koná ako vývozca.

26

Potravu pre ryby nakupuje sama Binca, ktorá ju dodáva sprostredkovateľovi a následne si zodpovedajúcu sumu odpočíta od ceny, ktorú mu zaplatila.

27

Binca adresovala v septembri 2014 list Komisii, v ktorom navrhla zmeny vykonávacieho nariadenia, predovšetkým článku 25e ods. 3, v znení tretieho pozmeňujúceho nariadenia, ktoré by predĺžili možnosť využívania mladých jedincov pochádzajúcich z neekologickej akvakultúry do roku 2021.

28

Dňa 15. októbra 2014 Komisia listom informovala spoločnosť Binca, že proces zmeny vykonávacieho nariadenia prebieha a že stanoviská členských štátov a zainteresovaných strán sa zohľadnia.

29

Sporné nariadenie bolo prijaté 18. decembra 2014.

30

Listom z 18. februára 2015 Binca s odvolaním sa na článok 265 ZFEÚ žiadala, aby Komisia pre pangasiusa pochádzajúceho z Vietnamu predĺžila prechodné obdobie stanovené v článku 95 ods. 11 vykonávacieho nariadenia do 1. januára 2018.

Konanie na Všeobecnom súde a napadnuté uznesenie

31

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 19. februára 2015 Binca podala žalobu o neplatnosť sporného nariadenia. Tvrdila, že bola diskriminovaná, pretože Komisia v spornom nariadení stanovila osobitné prechodné opatrenia pre iné ekologické akvakultúry, než jej. Z tohto nariadenia mali teda prospech jej konkurenti, ale nebolo v ňom stanovené žiadne prechodné opatrenie alebo výnimka, z ktorého by mohla mať prospech ona sama. Podľa spoločnosti Binca sa tieto prechodné opatrenia a výnimky týkali najmä pôvodu mladých jedincov.

32

Binca tvrdila, že iné hospodárske subjekty mohli naďalej používať označovanie „bio“ za určitých podmienok, ktoré jej v praxi neboli dostupné. V tejto súvislosti sa Binca vo svojej žalobe osobitne odvolávala na nerovnaké zaobchádzanie s produkciou v oblasti delty Mekongu (Vietnam) v porovnaní s produkciou v európskych brakických rybníkoch.

33

Samostatným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 21. mája 2015 Komisia vzniesla námietku neprípustnosti na základe článku 114 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu z 2. mája 1991.

34

Napadnutým uznesením Všeobecný súd zamietol žalobu spoločnosti Binca ako neprípustnú z dôvodu, že nemá záujem na konaní o neplatnosť sporného nariadenia.

Návrhy účastníkov konania pred Súdnym dvorom

35

Svojím odvolaním Binca navrhuje, aby Súdny dvor:

zrušil napadnuté uznesenie a

zrušil sporné nariadenie.

36

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

zamietol odvolanie a

zaviazal spoločnosť Binca na náhradu trov konania.

O odvolaní

37

Na podporu svojho odvolania Binca v podstate uvádza päť odvolacích dôvodov založených po prvé na opomenutí zohľadniť všetky tvrdenia týkajúce sa ochrany hospodárskej súťaže a konštatovať porušenie zásady rovnosti zaobchádzania, po druhé na porušení práva na účinný prostriedok nápravy, po tretie na porušení práva byť spravodlivo vypočutý a povinnosti odôvodnenia, po štvrté na porušení práva na verejné vypočutie a po piate na porušení slobody podnikania.

Argumentácia účastníkov konania

38

Binca svojím prvým odvolacím dôvodom Všeobecnému súdu vytýka, že vykonal posúdenie, ktoré viedlo k nesprávnej zmene kvalifikácie jej žaloby. Hoci poukázala na diskrimináciu vo vzťahu ku konkurentom, ktorí si mohli ponechať značku „bio“ z dôvodu svojvoľného a selektívneho predĺženia prechodného obdobia, Všeobecný súd vyhodnotil, že jej žaloba smeruje len k predĺženiu prechodného obdobia.

39

Komisia tvrdí, že odôvodnenie napadnutého uznesenia vychádza správne zo záujmu spoločnosti Binca žiadať o neplatnosť sporného nariadenia, aby mohla naďalej uvádzať na trh pangasiusa pod značkou „bio“, pretože jej žaloba výslovne definovala svoj cieľ, ktorým je predĺženie prechodného obdobia stanoveného v článku 95 ods. 11 vykonávacieho nariadenia. Tento cieľ sledujú tiež mimosúdne kroky, ktoré podnikla Binca a ktoré sú uvedené v napadnutom uznesení.

40

Podľa Komisie sa okrem toho Binca nenachádza v rovnakých konkurenčných podmienkach ako adresáti sporného nariadenia, ktorí sú prevádzkovatelia akvakultúrnych fariem, pretože činnosť spoločnosti Binca spočíva v dovoze pangasiusa ako ekologického produktu.

41

Komisia dodáva, že Binca nepredložila žiadne presvedčivé tvrdenie, ktoré by odôvodňovalo, že medzi ňou a ostatnými výrobcami rýb pochádzajúcich z ekologickej akvakultúry existuje konkurenčný vzťah. Z tohto dôvodu sa Všeobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že detailne nepreskúmal tvrdenia spoločnosti Binca týkajúce sa ochrany hospodárskej súťaže.

Posúdenie Súdnym dvorom

42

Na úvod treba konštatovať, že Všeobecný súd v štádiu preskúmania prípustnosti žaloby považoval túto žalobu za žalobu, ktorá smeruje len k predĺženiu prechodného obdobia stanoveného v článku 95 ods. 11 vykonávacieho nariadenia v prospech spoločnosti Binca. Keďže sporné nariadenie nezmenilo toto prechodné obdobie, Všeobecný súd dospel v napadnutom uznesení k záveru, že zrušenie tohto nariadenia by neviedlo k zmene uplatniteľného právneho rámca. Všeobecný súd bez toho, aby preskúmal ostatné podmienky prípustnosti žaloby, dospel v bode 73 napadnutého uznesenia k záveru, že Binca nemala záujem na konaní o neplatnosť sporného nariadenia a v dôsledku toho bola jej žaloba neprípustná.

43

Vo svojom odvolaní Binca tvrdí, že Všeobecný súd mal v rámci preskúmania prípustnosti jej žaloby konštatovať, že jej žaloba upozorňuje na nerovnosť zaobchádzania vyvolanú sporným nariadením, ktorého uplatňovanie vedie k narušeniu hospodárskej súťaže.

44

Treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora žaloba o neplatnosť podaná fyzickou alebo právnickou osobou je prípustná len v rozsahu, v akom má táto osoba právny záujem na zrušení napadnutého aktu. Predpokladom takéhoto záujmu je, že samotné zrušenie aktu musí byť spôsobilé vyvolať právne následky, a teda žaloba musí byť spôsobilá svojím výsledkom priniesť prospech pre toho účastníka konania, ktorý ju podal (rozsudky zo 4. júna 2015, Andechser Molkerei Scheitz/Komisia, C‑682/13 P, EU:C:2015:356, bod 25; zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia, C‑33/14 P, EU:C:2015:609, bod 55, ako aj uznesenie zo 6. apríla 2017, Proforec/Komisia, C‑176/16 P, neuverejnené, EU:C:2017:290, bod 32).

45

Podľa tejto judikatúry je na žalobcovi, aby predložil dôkaz o svojom záujme na konaní, ktorý predstavuje podstatnú a prvú podmienku každého návrhu na začatie konania (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia, C‑33/14 P, EU:C:2015:609, bod 58). Konkrétne, aby bola žaloba o neplatnosť podaná fyzickou alebo právnickou osobou prípustná, je potrebné, aby žalobca náležite odôvodnil záujem, ktorý má na zrušení tohto aktu (rozsudok zo 4. júna 2015, Andechser Molkerei Scheitz/Komisia, C‑682/13 P, neuverejnený, EU:C:2015:356, body 2628, a uznesenie zo 6. apríla 2017, Proforec/Komisia, C‑176/16 P, neuverejnené, EU:C:2017:290, body 3334).

46

V prejednávanom prípade z bodov 60 a 62 napadnutého uznesenia vyplýva, že Binca pred Všeobecným súdom tvrdila, že sporné nariadenie umožňovalo niektorým je konkurentom pokračovať v uvádzaní ich produktov na trh pod značkou „bio“, a že keďže ona už nemohla predávať pangasiusa pod touto značkou, spotrebitelia si vyberú iný druh rýb pochádzajúci z biologickej akvakultúry. Binca teda tvrdila, že zrušenie sporného nariadenia jej umožní udržať si svojich klientov, pretože ani jej konkurenti už nebudú oprávnení používať značku „bio“.

47

Z bodu 70 napadnutého uznesenia tiež vyplýva, že Binca pred Všeobecným súdom tvrdila, že sa jej zdá, že vďaka jej žalobe o neplatnosť by bolo možné vytvoriť spravodlivé a rovnaké podmienky medzi ňou a ostatnými výrobcami rýb pochádzajúcich z biologickej akvakultúry, pretože títo výrobcovia už nebudú môcť, rovnako ako ona, používať na trhu značku „bio“.

48

Z toho vyplýva, že Binca pred Všeobecným súdom tvrdila, že mala záujem požadovať zrušenie sporného nariadenia nielen preto, lebo sporné nariadenie nepredĺžilo prechodné obdobie stanovené v článku 95 ods. 11 vykonávacieho nariadenia, ale aj preto, že takéto zrušenie mohlo napraviť nerovnosť zaobchádzania, ktorú toto nariadenie vytvorilo medzi ňou a inými výrobcami rýb pochádzajúcich z ekologickej akvakultúry.

49

Okrem toho, ako vyplýva z bodu 69 napadnutého uznesenia, Binca pred Všeobecným súdom pripustila, že nemohla mať prospech z predĺženia prechodného obdobia stanoveného v článku 95 ods. 11 vykonávacieho nariadenia v znení druhého pozmeňujúceho nariadenia, pričom tvrdila, že by bolo možné ukončiť diskrimináciu, ktorej obeťou sa stala, tým, že by sa iným výrobcom rýb pochádzajúcich z ekologickej akvakultúry zabránilo používať označenie „bio“.

50

Za týchto podmienok sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď nesprávne usúdil, že žaloba, ktorú naň podala Binca, smerovala k zrušeniu sporného nariadenia len z toho dôvodu, že toto nariadenie nepredĺžilo uvedené prechodné obdobie, čo viedlo k nesprávnemu prekvalifikovaniu žaloby.

51

Preto treba napadnuté uznesenie bez toho, aby bolo potrebné skúmať ďalšie odvolacie dôvody uvádzané spoločnosťou Binca, zrušiť.

O žalobe pred Všeobecným súdom

52

V súlade s článkom 61 prvým odsekom druhou vetou Štatútu Súdneho dvora Európskej únie môže Súdny dvor v prípade zrušenia rozhodnutia Všeobecného súdu vydať konečný rozsudok sám, ak to stav konania dovoľuje.

53

V prejednávanej veci Súdny dvor disponuje informáciami potrebnými na to, aby mohol s konečnou platnosťou rozhodnúť, či mala Binca záujem na konaní.

54

V tejto súvislosti treba najskôr uviesť, že Binca vo svojom návrhu na začatie konania tvrdila, že je potrebné zrušiť sporné nariadenie z dôvodu svojvoľného nerovnakého zaobchádzania medzi rôznymi ekologickými akvakultúrami a že toto zrušenie umožní ukončiť diskrimináciu a prinúti Komisiu prijať v súvislosti s prechodnými opatreniami rozhodnutie, ktoré nebude diskriminačné. V tejto žalobe Binca v súvislosti s pôvodom mladých jedincov spresnila, že zmena článku 25e ods. 4 vykonávacieho nariadenia vykonaná článkom 1 bodom 1 sporného nariadenia viedla k nerovnakému zaobchádzaniu medzi akvakultúrou v oblasti delty Mekongu v porovnaní s akvakultúrou v európskych brakických rybníkoch.

55

Binca vo svojich pripomienkach k námietke neprípustnosti vznesenej Komisiou pred Všeobecným súdom ešte spresnila, že výrobcovia ekologických lososov a pstruhov boli zvýhodnení dvoma výnimkami, z ktorých prvá vyplýva z článku 25k ods. 1 písm. e) vykonávacieho nariadenia a bola zavedená článkom 3 bodom 3 sporného nariadenia a druhá z článku 25k ods. 5 vykonávacieho nariadenia zavedená článkom 1 bodom 5 sporného nariadenia a ktoré umožňovali používanie celých rýb ako zdroja krmiva pre mäsožravé živočíchy a pridávanie histidínu s cieľom uspokojiť požiadavky na výživu lososovitých rýb.

56

Ako generálny advokát uviedol v bodoch 69 až 73 svojich návrhov, keďže Binca neuviedla v návrhu na začatie konania na prvom stupni osobitné tvrdenia týkajúce sa článku 1 bodu 3 sporného nariadenia, ktorým bolo do článku 25k ods. 1 vykonávacieho nariadenia vložené písmeno e), a článku 1 bodu 5 sporného nariadenia, ktorým bol do článku 25k vykonávacieho nariadenia vložený odsek 5, nemôžu byť zohľadnené na účely overenia, či Binca mala záujem na zrušení sporného nariadenia. Z ustanovení článku 21 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a článku 44 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu z 2. mája 1991 (teraz článok 76 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu z 23. apríla 2015) vyplýva, že návrh na začatie konania na prvom stupni musí obsahovať predmet sporu a zhrnutie žalobných dôvodov, na ktorých je založený.

57

Naopak, pokiaľ ide o otázku, či Binca mala záujem na konaní o neplatnosť článku 1 bodu 1 sporného nariadenia, ktorým sa mení článok 25e ods. 4 vykonávacieho nariadenia, Komisia jednak uvádza, že keďže táto spoločnosť má len postavenie dovozcu rýb, nie je v konkurenčnom vzťahu s výrobcami, ktorí sú údajne zvýhodnení sporným nariadením, a jednak že pangasius nesúťaží s inými druhmi rýb, ktoré sú podľa spoločnosti Binca zvýhodňované sporným nariadením.

58

V prvom rade, ako vyplýva z bodov 25 a 26 tohto rozsudku, úloha spoločnosti Binca v rámci dodávateľského reťazca biologického pangasiusa pochádzajúceho z Vietnamu je širšia a komplexnejšia ako úloha klasického dovozcu. V každom prípade vzhľadom na to, že požiadavky ekologického označovania, ktorým podliehajú dovozcovia produktov biologickej akvakultúry, obsahujú požiadavky na produkciu stanovené v spornom nariadení, čo Komisia potvrdila na ústnom pojednávaní pred Súdnym dvorom, nemožno v prejednávanej veci dospieť k záveru, že len výrobcovia rýb môžu mať záujem na zrušení sporného nariadenia.

59

V druhom rade, v štádiu hodnotenia prípustnosti Súdnemu dvoru neprináleží na účely preukázania záujmu spoločnosti Binca na konaní vyjadriť sa s konečnou platnosťou k existencii konkurenčného vzťahu medzi spoločnosťou Binca a ostatnými výrobcami údajne zvýhodnenými sporným nariadením alebo medzi ekologickým pangasiusom a inými rybami pochádzajúcimi z ekologickej akvakultúry (pozri analogicky rozsudok z 28. januára 1986, Cofaz a i./Komisia, 169/84, EU:C:1986:42, bod 28). V prejednávanej veci stačí overiť, či Binca náležite odôvodnila záujem, ktorý má na zrušení sporného nariadenia.

60

V tejto súvislosti Binca nielen pred Všeobecným súdom tvrdila, že bude mať prospech zo zrušenia článku 1 bodu 1 sporného nariadenia, ktorým sa mení článok 25e ods. 4 vykonávacieho nariadenia, ale aj vysvetlila, aký spôsobom táto zmena vykonaná sporným nariadením priznáva výhody niektorým iným výrobcom rýb pochádzajúcich z ekologickej akvakultúry a má pre ňu negatívne obchodné dôsledky.

61

V rámci tohto vysvetlenia Binca tiež uviedla, že z dôvodu špecifických prírodných podmienok akvakultúrneho chovu v delte Mekongu chov zásobujúci spoločnosť Binca nemôže mať, na rozdiel od chovov v európskych vodách, úžitok z článku 25e ods. 4 písm. c) vykonávacieho nariadenia v znení vyplývajúcom z článku 1 bodu 1 sporného nariadenia.

62

V tejto súvislosti treba uviesť, ako vyplýva z bodu 87 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát, že podľa odôvodnení 3 a 4 sporného nariadenia výnimky uvedené v článku 25e ods. 4 vykonávacieho nariadenia majú za cieľ uľahčiť prebiehajúcu produkciu ekologických rýb, ktorá by sa inak prerušila. Zrušenie sporného nariadenia navrhované spoločnosťou Binca by tieto výnimky odstránilo, a to by sťažilo, dokonca znemožnilo, ekologickú produkciu niektorých druhov rýb v zmysle základného nariadenia, vykonávacieho nariadenia a pozmeňujúcich nariadení.

63

Preto treba dospieť k záveru, že Binca z právneho hľadiska dostatočne odôvodnila svoj záujem na konaní, keď pred Všeobecným súdom náležite uviedla negatívne účinky, ktoré jej spôsobujú ustanovenia sporného nariadenia, ktorých sa týka jej žaloba o neplatnosť, ako aj prospech, ktorý môže mať zo zrušenia týchto ustanovení. V štádiu preskúmania prípustnosti žaloby podanej na Všeobecný súd treba tento prospech uznať bez ohľadu na skutočnosť, či Všeobecný súd na konci konania zruší predmetné ustanovenie alebo nie.

64

Z toho vyplýva, že Binca mala záujem na konaní.

65

Treba však uviesť, že Súdny dvor nemá k dispozícii dostatok informácií, aby mohol rozhodnúť o ďalších tvrdeniach uvedených v námietke neprípustnosti, ktorú vzniesla Komisia, proti žalobe o neplatnosť podanej skutočnosťou Binca, alebo o merite sporu.

66

Je preto opodstatnené vrátiť vec Všeobecnému súdu s tým, že o trovách konania sa rozhodne neskôr.

 

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

 

1.

Uznesenie Všeobecného súdu Európskej únie z 11. marca 2016, Binca Seafoods/Komisia (T‑94/15, neuverejnené, EU:T:2016:164), sa zrušuje.

 

2.

Vec sa vracia na konanie pred Všeobecným súdom Európskej únie.

 

3.

O trovách konania sa rozhodne neskôr.

 

Podpisy


( *1 ) Jazyk konania: nemčina.