Vec C‑175/16

Hannele Hälvä a i.

proti

SOS‑Lapsikylä ry

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Korkein oikeus)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Smernica 2003/88/ES – Článok 17 – Bezpečnosť a ochrana zdravia pracovníkov – Organizácia pracovného času – Doplnkové peňažné dávky – Združenie na ochranu detí – ‚Rodičia v detskom domove‘ – Dočasná neprítomnosť hlavných ‚rodičov‘ – Pracovníci zamestnaní ako zástupcovia ‚rodičov‘ – Pojem“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 26. júla 2017

1. Sociálna politika–Bezpečnosť a ochrana zdravia pracovníkov–Smernica 2003/88 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času–Pôsobnosť–Odmena–Vylúčenie

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88)

2. Sociálna politika–Bezpečnosť a ochrana zdravia pracovníkov–Smernica 2003/88 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času–Pracovný čas–Pojem

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88, článok 2 bod 1)

3. Sociálna politika–Bezpečnosť a ochrana zdravia pracovníkov–Smernica 2003/88 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času–Odchýlky–Článok 17 ods. 1.–Práca v rodine–Pojem

   [Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88, článok 17 ods. 1 písm. b)]

4. Sociálna politika–Bezpečnosť a ochrana zdravia pracovníkov–Smernica 2003/88 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času–Odchýlky–Článok 17 ods. 1.–Pôsobnosť–Zamestnanie spočívajúce v starostlivosti o deti v podmienkach rodinného prostredia, pri ktorom ide o zastupovanie osoby, ktorá je ako hlavná poverená týmito úlohami–Zahrnutie–Podmienky–Pracovný čas, ktorý sa nemeria alebo nie je vopred určený a môže si ho určiť sám zamestnanec–Overenie vnútroštátnym súdom

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88, článok 17 ods. 1)

1.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri bod 25)

2.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 41, 42)

3.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 46 – 48)

4.  Článok 17 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času sa má vykladať v tom zmysle, že sa nemôže uplatňovať na zamestnanie, ako je zamestnanie, o ktoré ide vo veci samej, spočívajúce v starostlivosti o deti v podmienkach rodinného prostredia, pri ktorom ide o zastupovanie osoby, ktorá je ako hlavná poverená týmito úlohami, keďže sa nepreukázalo, že celkový pracovný čas sa nemeria alebo nie je vopred určený, alebo že si ho môže určiť sám zamestnanec, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu.

   (pozri bod 49 a výrok)