—

Fondul Proprietatea SA, v zastúpení: C. Dontu, D. Petrache a A. Dăscălescu, avocați,

—

rumunská vláda, v zastúpení: R. H. Radu, R. Mangu a M. Bejenar, splnomocnení zástupcovia,

—

Európska komisia, v zastúpení: L. Nicolae a P. Němečková, splnomocnené zástupkyne,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 107 ZFEÚ a 108 ods. 3 ZFEÚ.

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťami Fondul Proprietatea SA (ďalej len „Fondul“) a Complexul Energetic Oltenia SA (ďalej len „CE Oltenia“) vo veci návrhu na zrušenie rozhodnutia valného zhromaždenia CE Oltenia o súhlase s prevodom aktíva na úhradu pohľadávky tejto poslednej uvedenej spoločnosti voči Electrocentrale Grup SA (ďalej len „Electrocentrale“).

3

Podľa článku 1469 ods. 2 Občianskeho zákonníka „plnenie spočíva v zaplatení peňažnej sumy alebo, v závislosti od prípadu, v poskytnutí akéhokoľvek iného plnenia, ktoré je predmetom záväzku“.

4

Článok 1609 uvedeného zákonníka stanovuje:

5

CE Oltenia, v ktorej má obchodný podiel zodpovedajúci 77,17 % základného imania Rumunsko a obchodný podiel zodpovedajúci 21,53 % základného imania Fondul, mala voči Electrocentrale, ktorej jediným akcionárom je Rumunsko, pohľadávku vo výške 28709475,13 rumunských lei (RON) (približne 6,4 milióna eur).

6

Dňa 27. septembra 2013 valné zhromaždenie CE Oltenia súhlasilo, že na túto spoločnosť sa prevedie majetok tepelnej elektrárne Chișcani (Rumunsko) patriacej Electrocentrale ako prevod aktíva na splatenie dlhu (ďalej len „rozhodnutie sporné vo veci samej“).

7

Keďže tepelná elektráreň Chișcani bola ocenená na 36810200 RON (približne 8,2 milióna eur), CE Oltenia vyrovnala rozdiel medzi touto sumou a výškou dlhu Electrocentrale tak, že zaplatila tejto poslednej uvedenej spoločnosti sumu 8100724,87 RON (približne 1,8 milióna eur). Okrem toho CE Oltenia prevzala 280 zamestnancov Electrocentrale pracujúcich v tepelnej elektrárni Chișcani a boli na ňu prevedené emisné kvóty skleníkových plynov.

8

Dňa 24. decembra 2013 Fondul podala na prvostupňový súd návrh na zrušenie rozhodnutia sporného vo veci samej. Keďže jej návrh na zrušenie bol zamietnutý, Fondul sa obrátila na Curtea de Apel Craiova (Odvolací súd Craiova, Rumunsko).

9

Fondul pred týmto súdom uviedla, že tepelná elektráreň Chişcani nie je zisková, že prevod aktíva na splatenie dlhu nemohol byť ničím prospešný pre CE Oltenia a priniesol výhodu iba Electrocentrale, ktorá sa tým, že sa zbavila bremena v podobe tejto elektrárne, mohla udržať na trhu dodávok elektrickej energie.

10

Za týchto podmienok Curtea de Apel Craiova (Odvolací súd Craiova) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

11

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či za okolností, ako sú okolnosti vo veci samej, rozhodnutie obchodnej spoločnosti, v ktorej má väčšinový obchodný podiel členský štát, že s cieľom uspokojenia pohľadávky namiesto jej zaplatenia súhlasí s prevodom aktíva vo vlastníctve inej obchodnej spoločnosti, ktorej je tento členský štát jediným akcionárom, a vyplatí sumu zodpovedajúcu rozdielu medzi ocenenou hodnotou tohto aktíva a výškou tejto pohľadávky, môže predstavovať štátnu pomoc v zmysle článku 107 ZFEÚ.

12

Na úvod je potrebné uviesť, že právomoc Európskej komisie posudzovať zlučiteľnosť určitej pomoci so spoločným trhom nebráni tomu, aby sa vnútroštátny súd obrátil na Súdny dvor s návrhom na začatie prejudiciálneho konania v súvislosti s výkladom pojmu „pomoc“. Súdny dvor tak môže vnútroštátnemu súdu poskytnúť výkladové prvky týkajúce sa práva Únie, ktoré mu umožnia určiť, či vnútroštátne opatrenie možno v zmysle uvedeného práva považovať za „štátnu pomoc“ (rozsudok z 19. marca 2015, OTP Bank, C‑672/13, EU:C:2015:185, bod 30 a citovaná judikatúra).

13

Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že ak sa má vnútroštátne opatrenie kvalifikovať ako „štátna pomoc“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, vyžaduje sa, aby boli splnené všetky nasledujúce podmienky. Po prvé musí ísť o intervenciu zo strany štátu alebo prostredníctvom štátnych prostriedkov. Po druhé tento zásah musí byť spôsobilý ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Po tretie musí svojmu príjemcovi poskytovať selektívnu výhodu. Po štvrté musí narúšať hospodársku súťaž alebo hroziť jej narušením (pozri najmä rozsudky z 19. decembra 2013, Association Vent De Colère! a i., C‑262/12, EU:C:2013:851, bod 15; z 22. októbra 2015, EasyPay a Finance Engineering, C‑185/14, EU:C:2015:716, bod 35, ako aj z 21. decembra 2016, Komisia/World Duty Free Group SA a i., C‑20/15 P a C‑21/15 P, EU:C:2016:981, bod 53).

14

Najskôr je potrebné uviesť, že na to, aby mohli byť zvýhodnenia označené za pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, musia byť na jednej strane poskytnuté priamo alebo nepriamo prostredníctvom štátnych prostriedkov a na druhej strane musia byť pripísateľné štátu (rozsudky zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, C‑482/99, EU:C:2002:294, bod 24 a citovaná judikatúra, ako aj z 19. decembra 2013, Association Vent De Colère! a i., C‑262/12, EU:C:2013:851, bod 16).

15

Pokiaľ ide v prvom rade o podmienku, že výhoda musí byť priamo alebo nepriamo poskytnutá zo štátnych prostriedkov, z ustálenej judikatúry vyplýva, že pojem „pomoc“ je všeobecnejší než pojem „subvencia“, pretože zahŕňa nielen pozitívne plnenia, ako sú samotné subvencie, ale aj zásahy, ktoré v rozličných formách znižujú náklady obvykle zaťažujúce rozpočet podniku a ktoré, hoci nie sú subvenciami v úzkom zmysle slova, majú rovnakú povahu a zhodné účinky (pozri najmä rozsudky z 10. januára 2006, Cassa di Risparmio di Firenze a i., C‑222/04, EU:C:2006:8, bod 131, ako aj z 19. marca 2015, OTP Bank, C‑672/13, EU:C:2015:185, bod 40).

16

V tejto súvislosti Súdny dvor už rozhodol, že článok 107 ods. 1 ZFEÚ sa vzťahuje na všetky peňažné prostriedky, ktoré môžu orgány verejnej moci skutočne použiť na podporu podnikov bez ohľadu na to, či tieto prostriedky trvalo patria alebo nepatria do majetku štátu. V dôsledku toho, aj keď sumy zodpovedajúce dotknutému opatreniu nie sú trvale vo vlastníctve štátnej pokladnice, skutočnosť, že stále sú pod verejnou kontrolou, a teda k dispozícii príslušným vnútroštátnym orgánom, stačí na to, aby sa považovali za štátne prostriedky (rozsudok z 19. decembra 2013, Association Vent De Colère! a i., C‑262/12, EU:C:2013:851, bod 21 a citovaná judikatúra).

17

Pokiaľ ide konkrétnejšie o verejnoprávne podniky, ako je CE Oltenia, Súdny dvor tiež rozhodol, že štát je prostredníctvom svojho rozhodujúceho vplyvu v takýchto podnikoch schopný usmerňovať použitie ich prostriedkov na prípadné financovanie osobitných výhod v prospech iných podnikov (rozsudok zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, C‑482/99, EU:C:2002:294, bod 38).

18

Pokiaľ ide v druhom rade o podmienku pripísateľnosti pomoci prijatej opatrením verejnoprávneho podniku štátu, z ustálenej judikatúry vyplýva, že ju možno vyvodiť zo súboru indícií vyplývajúcich z okolností daného prípadu a z kontextu, v ktorom bolo toto opatrenie prijaté (rozsudok zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, C‑482/99, EU:C:2002:294, bod 55).

19

V tejto súvislosti Súdny dvor predovšetkým zohľadnil skutočnosť, že dotknutý subjekt nemohol prijať sporné rozhodnutie bez toho, aby vzal do úvahy požiadavky orgánov verejnej moci, alebo že okrem väzieb organickej povahy medzi verejnoprávnymi podnikmi a štátom tieto podniky, prostredníctvom ktorých bola pomoc poskytnutá, museli zohľadniť usmernenia vydané štátnymi orgánmi. Na vyvodenie záveru o pripísateľnosti pomoci prijatej opatrením verejnoprávneho podniku štátu, by mohli byť prípadne relevantné ďalšie indície, ako sú najmä:

20

Samotnú okolnosť, že štátny podnik bol založený vo forme akciovej spoločnosti podľa všeobecného práva, nemožno ani vzhľadom na samostatnosť, ktorú mu je táto právna forma schopná poskytnúť, považovať za dostatočnú na to, aby sa vylúčila možnosť pripísania pomoci poskytnutej opatrením tohto podniku štátu. Existencia situácie kontroly a skutočných možností uplatňovania rozhodujúceho vplyvu, ktoré prakticky zahŕňa, totiž znemožňujú ihneď vylúčiť akúkoľvek pripísateľnosť opatrenia prijatého takouto spoločnosťou štátu a v dôsledku toho vylúčiť nebezpečenstvo obchádzania pravidiel Zmluvy týkajúcich sa štátnej pomoci, napriek relevantnosti právnej formy verejnoprávneho podniku ako takej, ako indície, ktorá popri ostatných indíciách umožňuje preukázať v konkrétnom prípade účasť alebo neúčasť štátu (rozsudok zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, C‑482/99, EU:C:2002:294, bod 57).

21

Vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, či rozhodnutie sporné vo veci samej na jednej strane predstavuje výhodu poskytnutú priamo alebo nepriamo zo štátnych prostriedkov a či je na druhej strane vzhľadom na indície uvedené v bodoch 19 a 20 tohto rozsudku pripísateľné dotknutému členskému štátu.

22

Jednou zo základných zložiek štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ je existencia selektívnej výhody priznanej podniku.

23

Fondul sa domnieva, že prevod aktíva na splatenie dlhu, o ktorý ide vo veci samej, predstavuje štátnu pomoc poskytnutú Electrocentrale, keďže tepelná elektráreň Chișcani, ktorej majetok sa previedol na CE Oltenia, nie je zisková. V dôsledku toho Rumunsko údajne nekonalo vo všeobecnom záujme alebo v záujme CE Oltenia, ale jedine s cieľom poskytnúť Electrocentrale majetkovú výhodu, aby zostala pôsobiť na trhu s elektrickou energiou.

24

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že prevod aktíva na splatenie dlhu schválený spoločnosťou, ktorej väčšinovým akcionárom je štát, nevyhnutne nepredstavuje štátnu pomoc.

25

Podľa ustálenej judikatúry totiž podmienky, ktoré musí opatrenie spĺňať, aby sa mohlo považovať za „pomoc“ v zmysle článku 107 ZFEÚ, nie sú splnené, ak zvýhodnený podnik, ktorý je prijímateľom, môže za okolností zodpovedajúcich bežným trhovým podmienkam získať rovnakú výhodu, ako mu bola poskytnutá zo štátnych prostriedkov. Ak verejnoprávny veriteľ poskytuje úľavy pri platení dlhu, ktorý mu dlhuje podnik, toto posúdenie sa uskutočňuje v zásade uplatnením kritéria súkromného veriteľa (pozri najmä rozsudky z 24. januára 2013, Frucona Košice/Komisia, C‑73/11 P, EU:C:2013:32, body 70 a 71, ako aj z 21. marca 2013, Komisia/Buczek Automotive, C‑405/11 P, neuverejnený, EU:C:2013:186, body 31 a 32).

26

Takéto platobné úľavy predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ vtedy, ak vzhľadom na význam takto získanej hospodárskej výhody by prijímajúci podnik takéto úľavy zjavne nezískal od súkromného veriteľa nachádzajúceho sa voči nemu v situácii, ktorá by bola najbližšia možná situácii verejnoprávneho veriteľa usilujúceho sa o zaplatenie súm, ktoré mu dlhuje dlžník nachádzajúci sa vo finančných ťažkostiach (rozsudok z 24. januára 2013, Frucona Košice/Komisia, C‑73/11 P, EU:C:2013:32, bod 72).

27

Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby uskutočnil celkové posúdenie, pri ktorom zohľadní všetky relevantné okolnosti veci samej, a to najmä hodnotu aktíva, ktoré bolo predmetom prevodu na splatenie dlhu, a výšku zostatku vyplateného spoločnosťou CE Oltenia s cieľom určiť, či Electrocentrale nezískala úľavy porovnateľné s úľavami od takéhoto súkromného veriteľa (pozri analogicky rozsudok z 24. januára 2013, Frucona Košice/Komisia, C‑73/11 P, EU:C:2013:32, bod 73).

28

Článok 107 ods. 1 ES zakazuje pomoc, ktorá ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi a narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže.

29

Na to, aby sa vnútroštátne opatrenie kvalifikovalo ako štátna pomoc, sa nemusí zistiť skutočný dosah pomoci na obchod medzi členskými štátmi a skutočné skreslenie hospodárskej súťaže, ale len preskúmať, či uvedená pomoc môže tento obchod ovplyvniť a narušiť hospodársku súťaž (rozsudky z 30. apríla 2009, Komisia/Taliansko a Wam, C‑494/06 P, EU:C:2009:272, bod 50, ako aj z 26. októbra 2016, Orange/Komisia, C‑211/15 P, EU:C:2016:798, bod 64).

30

Ovplyvnenie obchodu medzi členskými štátmi však nemôže byť čisto hypotetické alebo predpokladané. Je potrebné určiť dôvod, prečo zamýšľané opatrenie narušuje hospodársku súťaž alebo hrozí jej narušením a môže svojimi predvídateľnými dôsledkami ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. apríla 2009, Komisia/Taliansko a Wam, C‑494/06 P, EU:C:2009:272, bod 64).

31

Najmä vtedy, ak pomoc poskytnutá členským štátom posilňuje v rámci obchodu v Spoločenstve postavenie jedného podniku voči iným konkurenčným podnikom, je potrebné považovať tieto podniky za ovplyvnené pomocou (rozsudok z 10. januára 2006, Cassa di Risparmio di Firenze a i., C‑222/04, EU:C:2006:8, bod 141).

32

V tejto súvislosti nie je nevyhnutné, aby sa podniky, ktoré sú príjemcami pomoci, samy zúčastňovali na obchode medzi členskými štátmi. Ak totiž členský štát poskytne podniku pomoc, činnosť v rámci štátu sa môže udržať alebo zvýšiť s takým následkom, že šance podnikov so sídlom v iných členských štátoch vstúpiť na trh tohto členského štátu sa znížia (rozsudok zo 14. januára 2015, Eventech, C‑518/13, EU:C:2015:9, bod 67).

33

Čo sa týka podmienky narušenia hospodárskej súťaže, treba pripomenúť, že pomoci, ktorých cieľom je odbremeniť podnik od nákladov, ktoré by musel bežne znášať v rámci svojej bežnej prevádzky alebo bežných činností, v zásade narúšajú podmienky hospodárskej súťaže (rozsudok z 30. apríla 2009, Komisia/Taliansko a Wam, C‑494/06 P, EU:C:2009:272, bod 54).

34

Okrem toho okolnosť, že hospodárske odvetvie ako energetika bolo predmetom liberalizácie na úrovni Únie, môže charakterizovať skutočný alebo možný dosah pomoci na hospodársku súťaž, ako aj jej účinok na obchod medzi členskými štátmi (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. januára 2006, Cassa di Risparmio di Firenze a i., C‑222/04, EU:C:2006:8, bod 142, ako aj z 5. marca 2015, Banco Privado Português a Massa Insolvente do Banco Privado Português, C‑667/13, EU:C:2015:151, bod 51).

35

Ako pritom Komisia uviedla vo svojich písomných pripomienkach, keďže elektrická energia je predmetom cezhraničnej obchodnej výmeny, poskytnutie pomoci rozhodnutím sporným vo veci samej môže mať vplyv na obchodovanie. Takáto pomoc by rovnako mohla narušiť hospodársku súťaž na trhu elektrickej energie.

36

V spore vo veci samej vnútroštátnemu súdu prináleží, aby v súlade s výkladovými pokynmi uvedenými vyššie určil, či sú splnené dve skúmané podmienky.

37

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy je potrebné odpovedať na prvú položenú otázku tak, že za okolností, ako sú okolnosti vo veci samej, rozhodnutie obchodnej spoločnosti, v ktorej má väčšinový obchodný podiel členský štát, že s cieľom uspokojenia pohľadávky namiesto jej zaplatenia súhlasí s prevodom aktíva vo vlastníctve inej obchodnej spoločnosti, ktorej je tento členský štát jediným akcionárom, a vyplatí sumu zodpovedajúcu rozdielu medzi ocenenou hodnotou tohto aktíva a výškou tejto pohľadávky, môže predstavovať štátnu pomoc v zmysle článku 107 ZFEÚ, pokiaľ:

38

Vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, či sú tieto podmienky splnené.

39

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku sa vnútroštátny súd svojou druhou otázkou pýta, či sa na štátnu pomoc, o ktorú ide vo veci samej, vzťahuje oznamovacia povinnosť upravená v článku 108 ods. 3 ZFEÚ.

40

Článok 108 ods. 3 zavádza preventívnu kontrolu plánov poskytnutia novej pomoci. Takto koncipovaná prevencia sa teda zameriava na to, aby bola poskytnutá len zlučiteľná pomoc. Na dosiahnutie tohto cieľa sa uskutočnenie plánu pomoci odkladá dovtedy, kým sa konečným rozhodnutím Komisie neodstránia pochybnosti o jeho zlučiteľnosti (rozsudok z 21. novembra 2013, Deutsche Lufthansa, C‑284/12, EU:C:2013:755, body 25 a 26).

41

Uplatňovanie systému kontroly pomoci prináleží na jednej strane Komisii a na druhej strane vnútroštátnym súdom, pričom majú odlišné, no vzájomne sa dopĺňajúce úlohy (rozsudok z 13. februára 2014, Mediaset, C‑69/13, EU:C:2014:71, bod 19).

42

Kým posúdenie zlučiteľnosti opatrení pomoci s vnútorným trhom patrí do výlučnej právomoci Komisie, ktorej konanie podlieha preskúmaniu vykonávanému súdmi Únie, vnútroštátne súdy až do konečného rozhodnutia Komisie ochraňujú práva osôb podliehajúcich ich právomoci pred prípadným porušením zákazu uvedeného v článku 108 ods. 3 ZFEÚ štátnymi orgánmi (rozsudok z 21. novembra 2013, Deutsche Lufthansa, C‑284/12, EU:C:2013:755, bod 28).

43

Z toho vyplýva, že za predpokladu, že rozhodnutie sporné vo veci samej predstavuje štátnu pomoc v prospech Electrocentrale, vnútroštátne orgány sú povinné oznámiť túto pomoc Komisii pred jej vykonaním, na základe článku 108 ods. 3 ZFEÚ.

44

Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné odpovedať na druhú položenú otázku tak, že ak bude vnútroštátny súd považovať za štátnu pomoc rozhodnutie obchodnej spoločnosti, v ktorej má väčšinový obchodný podiel členský štát, že s cieľom uspokojenia pohľadávky namiesto jej zaplatenia súhlasí s prevodom aktíva vo vlastníctve inej obchodnej spoločnosti, ktorej je tento členský štát jediným akcionárom, a vyplatí sumu zodpovedajúcu rozdielu medzi ocenenou hodnotou tohto aktíva a výškou tejto pohľadávky, orgány uvedeného členského štátu sú povinné oznámiť túto pomoc Komisii pred jej vykonaním, na základe článku 108 ods. 3 ZFEÚ.

45

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto: