Vec C‑106/16
Konanie začaté na návrh spoločnosti Polbud – Wykonawstwo sp. z o.o.
(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sąd Najwyższy)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Sloboda usadiť sa – Cezhraničná zmena spoločnosti – Premiestnenie registrovaného sídla bez premiestnenia skutočného sídla – Odmietnutie výmazu z obchodného registra – Vnútroštátna právna úprava podmieňujúca výmaz z obchodného registra zrušením spoločnosti s likvidáciou – Pôsobnosť slobody usadiť sa – Obmedzenie slobody usadiť sa – Ochrana záujmov veriteľov, menšinových spoločníkov a zamestnancov – Boj proti zneužívajúcim konaniam“
Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 25. októbra 2017
Súdne konanie–Ústna časť konania–Opätovné otvorenie–Povinnosť opätovne otvoriť ústnu časť konania, aby sa účastníkom konania umožnilo predložiť pripomienky k právnym otázkam uvedeným v návrhoch generálneho advokáta–Neexistencia
(Článok 252 druhý odsek ZFEÚ; Rokovací poriadok Súdneho dvora, článok 83)
Prejudiciálne otázky–Právomoc Súdneho dvora–Hranice–Právomoc vnútroštátneho súdu–Potreba prejudiciálnej otázky a relevantnosť položených otázok–Posúdenie vnútroštátnym súdom
(Článok 267 ZFEÚ)
Voľný pohyb osôb–Sloboda usadiť sa–Ustanovenia Zmluvy–Pôsobnosť–Premiestnenie registrovaného sídla spoločnosti založenej podľa vnútroštátneho práva do iného členského štátu bez premiestnenia skutočného sídla–Zahrnutie
(Články 49 a 54 ZFEÚ)
Voľný pohyb osôb–Sloboda usadiť sa–Obmedzenia–Premiestnenie štatutárneho sídla spoločnosti založenej podľa vnútroštátneho práva do iného členského štátu bez premiestnenia skutočného sídla–Vnútroštátna právna úprava podmieňujúca premiestnenie spoločnosti likvidáciou–Neprípustnosť–Odôvodnenie–Neexistencia
(Články 49 a 54 ZFEÚ)
Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 23, 24)
Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 27)
Články 49 a 54 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že sloboda usadiť sa sa uplatňuje na premiestnenie registrovaného sídla spoločnosti, založenej podľa práva členského štátu, na územie iného členského štátu s cieľom jej premeny v súlade s podmienkami stanovenými právnou úpravou tohto druhého členského štátu na spoločnosť podľa práva tohto druhého členského štátu bez premiestnenia skutočného sídla uvedenej spoločnosti.
Podľa článku 49 druhého odseku ZFEÚ v spojení s článkom 54 ZFEÚ sloboda usadiť sa pre spoločnosti uvedené v poslednom uvedenom článku zahŕňa najmä právo založiť a viesť takéto spoločnosti za podmienok stanovených pre svoje vlastné spoločnosti právom štátu, v ktorom dochádza k usadeniu sa. Zahŕňa tak právo spoločnosti založenej v súlade s právnou úpravou členského štátu premeniť sa na spoločnosť podľa práva iného členského štátu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. septembra 1988, Daily Mail and General Trust, 81/87, EU:C:1988:456, bod 17), pokiaľ sú splnené podmienky vymedzené právnou úpravou tohto druhého členského štátu, a konkrétne kritérium stanovené týmto posledným uvedeným členským štátom na účely väzby spoločnosti na jeho vnútroštátny právny poriadok.
Súdny dvor už totiž rozhodol, že na situáciu, v ktorej spoločnosť založená podľa právnej úpravy členského štátu, v ktorom má registrované sídlo, chce zriadiť organizačnú zložku v inom členskom štáte, sa vzťahuje sloboda usadiť sa aj vtedy, keby táto spoločnosť bola v prvom členskom štáte založená jedine s cieľom usadiť sa v druhom členskom štáte alebo by tam vykonávala svoje hlavné, či dokonca všetky hospodárske činnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. marca 1999, Centros, C‑212/97, EU:C:1999:126, bod 17). Rovnakým spôsobom sa vzťahuje sloboda usadiť sa na situáciu, v ktorej sa spoločnosť založená podľa právnej úpravy členského štátu chce premeniť na obchodnú spoločnosť podľa práva iného členského štátu, pričom je splnené kritérium stanovené týmto druhým členským štátom na účely väzby spoločnosti na jeho vnútroštátny právny poriadok, aj vtedy, keby táto spoločnosť vykonávala v prvom členskom štáte svoje hlavné, či dokonca všetky hospodárske činnosti.
V druhom rade, pokiaľ ide o rozsudky z 27. septembra 1988, Daily Mail and General Trust (81/87, EU:C:1988:456), a zo 16. decembra 2008, Cartesio (C‑210/06, EU:C:2008:723), na rozdiel od toho, čo tvrdí poľská vláda, z nich nevyplýva, že na to, aby sa na premiestnenie registrovaného sídla spoločnosti vzťahovala sloboda usadiť sa, ho musí nevyhnutne sprevádzať premiestnenie jej skutočného sídla.
Naopak z týchto rozsudkov, ako aj z rozsudku z 12. júla 2012, VALE (C‑378/10, EU:C:2012:440), vyplýva, že pri súčasnom stave práva Únie má každý členský štát možnosť vymedziť väzbu, ktorá sa vyžaduje na to, aby sa spoločnosť mohla považovať za založenú podľa jeho vnútroštátnej právnej úpravy. V prípade, keď sa spoločnosť podľa práva určitého členského štátu, premení na obchodnú spoločnosť podľa práva iného členského štátu tým, že splní podmienky uložené právnou úpravou tohto posledného štátu na to, aby mohla existovať podľa jeho právnej úpravy, uvedená možnosť bez toho, aby zahŕňala akékoľvek vyňatie spod právnej úpravy členského štátu pôvodu v oblasti založenia alebo zrušenia spoločnosti, vzhľadom na pravidlá týkajúce sa slobody usadiť sa, nemôže odôvodniť, aby tento členský štát bránil dotknutej spoločnosti uskutočniť takúto cezhraničnú premenu alebo ju od nej odrádzal, najmä uložením prísnejších podmienok cezhraničnej premeny, než sú podmienky upravujúce premenu spoločnosti v rámci uvedeného členského štátu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 27. septembra 1988, Daily Mail and General Trust, 81/87, EU:C:1988:456, body 19 až 21; zo 16. decembra 2008, Cartesio, C‑210/06, EU:C:2008:723, body 109 až 112, ako aj z 12. júla 2012, VALE, C‑378/10, EU:C:2012:440, bod 32).
(pozri body 33, 38, 42 – 44, bod 1 výroku)
Články 49 a 54 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave členského štátu, ktorá premiestnenie registrovaného sídla spoločnosti, založenej podľa práva členského štátu, na územie iného členského štátu s cieľom jej premeny na spoločnosť podľa práva tohto posledného uvedeného štátu v súlade s podmienkami stanovenými jeho právnou úpravou podmieňuje likvidáciou prvej spoločnosti.
Hoci by teda spoločnosť podľa poľského práva, ako je Polbud, ktorá chce premiestniť svoje registrované sídlo do iného členského štátu, než je Poľská republika, v zásade mohla uskutočniť takéto premiestnenie bez straty právnej subjektivity, môže dosiahnuť svoj výmaz z poľského obchodného registra len pod podmienkou uskutočnenia likvidácie.
Za týchto okolností je potrebné usudzovať, že vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá vyžaduje likvidáciu spoločnosti, môže sťažovať cezhraničnú premenu spoločnosti, či dokonca jej brániť. Predstavuje teda obmedzenie slobody usadiť sa (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. decembra 2008, Cartesio, C‑210/06, EU:C:2008:723, body 112 a 113).
Je potrebné uviesť, že táto právna úprava všeobecne stanovuje povinnosť likvidácie bez toho, aby sa zohľadnilo skutočné riziko poškodenia záujmov veriteľov, menšinových spoločníkov a zamestnancov, a bez toho, aby bolo možné zvoliť si menej obmedzujúce opatrenia vhodné na ochranu týchto záujmov. Pokiaľ ide najmä o záujmy veriteľov, ako uviedla Európska komisia, zriadenie bankových záruk alebo iných rovnocenných záruk by mohlo poskytnúť primeranú ochranu uvedených záujmov.
Z toho vyplýva, že povinnosť likvidácie stanovená vnútroštátnou právnou úpravou dotknutou vo veci samej ide nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa ochrany záujmov uvedených v bode 56 tohto rozsudku.
Navyše samotná okolnosť, že spoločnosť premiestňuje svoje sídlo do iného členského štátu, nemôže opodstatniť všeobecnú domnienku o podvode a nemožno ňou odôvodniť opatrenie zasahujúce do výkonu základnej slobody zaručenej Zmluvou (pozri analogicky rozsudok z 29. novembra 2011, National Grid Indus, C‑371/10, EU:C:2011:785, bod 84).
Keďže všeobecná povinnosť uskutočniť likvidáciu predstavuje uplatnenie všeobecnej domnienky o existencii zneužitia, je potrebné usudzovať, že právna úprava, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá ukladá takúto povinnosť, je neprimeraná.
(pozri body 49, 51, 58, 59, 63 – 65, bod 2 výroku)