Vec C‑103/16

Jessica Porras Guisado

proti

Bankia SA a i.

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Superior de Justicia de Cataluña)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Sociálna politika – Smernica 92/85/EHS – Opatrenia na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok – Článok 2 písm. a) – Článok 10 body 1 až 3 – Zákaz prepustenia pracovníčky počas obdobia od začiatku tehotenstva do konca materskej dovolenky – Pôsobnosť – Výnimočné prípady nesúvisiace so stavom tehotných pracovníčok – Smernica 98/59/ES – Hromadné prepúšťanie – Článok 1 ods. 1 písm. a) – Dôvody, ktoré sa nevzťahujú na jednotlivých príslušných zamestnancov – Tehotná pracovníčka prepustená v rámci hromadného prepúšťania – Dôvod prepustenia – Prednostné právo pracovníčok naďalej pracovať – Prednosť preradenia“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 22. februára 2018

  1. Sociálna politika–Bezpečnosť a ochrana zdravia pracovníkov–Tehotné pracovníčky, pracovníčky krátko po pôrode alebo dojčiace pracovníčky–Smernica 92/85–Zákaz prepustenia–Vnútroštátna právna úprava, ktorá umožňuje prepustiť tehotnú pracovníčku v rámci postupu hromadného prepúšťania–Prípustnosť

    [Smernica Rady 92/85, článok 10 a smernica 98/59, článok 1 bod 1 písm. a)]

  2. Sociálna politika–Bezpečnosť a ochrana zdravia pracovníkov–Tehotné pracovníčky, pracovníčky krátko po pôrode alebo dojčiace pracovníčky–Smernica 92/85–Zákaz prepustenia–Vnútroštátna právna úprava, ktorá umožňuje prepustiť tehotnú pracovníčku v rámci postupu hromadného prepúšťania–Prípustnosť–Podmienka–Povinnosť uviesť objektívne kritériá použité na určenie pracovníkov, ktorí budú prepustení

    (Smernica Rady 92/85, článok 10 bod 2)

  3. Sociálna politika–Bezpečnosť a ochrana zdravia pracovníkov–Tehotné pracovníčky, pracovníčky krátko po pôrode alebo dojčiace pracovníčky–Smernica 92/85–Zákaz prepustenia–Dosah–Vnútroštátna právna úprava, ktorá umožňuje prepustiť tehotnú pracovníčku, pracovníčku krátko po pôrode alebo dojčiacu pracovníčku v rámci preventívnej ochrany a ktorá stanovuje neplatnosť tohto prepúšťania v rámci reparačnej ochrany, len pokiaľ je uvedené prepúšťanie protiprávne–Neprípustnosť

    (Smernica Rady 92/85, článok 10)

  4. Sociálna politika–Bezpečnosť a ochrana zdravia pracovníkov–Tehotné pracovníčky, pracovníčky krátko po pôrode alebo dojčiace pracovníčky–Smernica 92/85–Zákaz prepustenia–Vnútroštátna právna úprava, ktorá v prípadoch hromadného prepúšťania neustanovuje v prospech tehotných pracovníčok, pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok prednostné právo naďalej pracovať, ako ani prednostné právo byť preradenými na iné pracovné miesto–Prípustnosť–Možnosť členských štátov zaručiť uvedeným pracovníčkam vyššiu úroveň ochrany

    (Smernica Rady 92/85, článok 10 bod 1)

  1.  Článok 10 bod 1 smernice Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá umožňuje prepustenie tehotnej pracovníčky z dôvodu hromadného prepúšťania v zmysle článku 1 bodu 1 písm. a) smernice Rady 98/59/ES z 20. júla 1998 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa hromadného prepúšťania.

    Pokiaľ teda bolo rozhodnutie o prepustení prijaté z dôvodov spojených najmä s tehotenstvom dotknutej osoby, je nezlučiteľné so zákazom prepustenia stanoveným v článku 10 tejto smernice (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. novembra 2010, Danosa,C‑232/09, EU:C:2010:674, bod 62).

    Rozhodnutie o prepustení prijaté počas obdobia od začiatku tehotenstva do konca materskej dovolenky z dôvodov nesúvisiacich s tehotenstvom pracovníčky by naopak nebolo v rozpore s článkom 10, avšak pod podmienkou, že zamestnávateľ písomne uvedie relevantné dôvody prepustenia a že prepustenie dotknutej osoby umožňujú dotknuté vnútroštátne právne predpisy a/alebo vnútroštátna prax v súlade s ustanoveniami článku 10 bodov 1 a 2 smernice 92/85 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. novembra 2010, Danosa,C‑232/09, EU:C:2010:674, bod 63).

    Z toho vyplýva, že dôvod alebo dôvody, ktoré sa nevzťahujú na jednotlivých príslušných zamestnancov, na základe ktorých došlo k hromadným prepusteniam v zmysle článku 1 bodu 1 smernice 98/59, patria medzi výnimočné prípady nesúvisiace so zamestnankyňami v zmysle článku 10 bodu 1 smernice 92/85.

    (pozri body 47 – 50, bod 1 výroku)

  2.  Článok 10 bod 2 smernice 92/85 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá umožňuje zamestnávateľovi prepustiť tehotnú pracovníčku v rámci postupu hromadného prepúšťania, pričom sa jej uvedú len dôvody tohto hromadného prepúšťania, pokiaľ sú uvedené objektívne kritériá, ktoré boli použité na určenie pracovníkov, ktorí budú prepustení.

    (pozri bod 55, bod 2 výroku)

  3.  Článok 10 bod 1 smernice 92/85 sa má vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá v zásade nezakazuje prepustenie tehotnej pracovníčky, pracovníčky krátko po pôrode alebo dojčiacej pracovníčky v rámci preventívnej ochrany, a ktorá v prípade, že je toto prepustenie protiprávne, stanovuje len jeho neplatnosť v rámci reparačnej ochrany.

    Článok 10 smernice 92/85 tak výslovne rozlišuje medzi ochranou pred samotným prepustením v rámci preventívnej ochrany na jednej strane a ochranou pred dôsledkami prepustenia v rámci reparačnej ochrany na strane druhej. Správne prebratie tohto článku preto znamená pre členské štáty povinnosť stanoviť túto dvojitú ochranu.

    Práve vzhľadom na riziko prípadného prepustenia, ktoré môže mať negatívny dosah na fyzický a duševný stav tehotných pracovníčok, pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok, vrátane mimoriadne závažného rizika, že tehotná pracovníčka bude motivovaná umelo prerušiť svoje tehotenstvo, normotvorca Únie v článku 10 smernice 92/85 zaviedol osobitnú ochranu pre ženu tak, že stanovil zákaz prepustenia počas obdobia od začiatku tehotenstva do konca materskej dovolenky (rozsudky zo 14. júla 1994, Webb,C‑32/93, EU:C:1994:300, bod 21, a z 11. novembra 2010, Danosa,C‑232/09, EU:C:2010:674, bod 60).

    Z hľadiska cieľov sledovaných smernicou 92/85, a konkrétne jej článkom 10, teda ochrana priznaná týmto ustanovením tehotným pracovníčkam, pracovníčkam krátko po pôrode alebo dojčiacim pracovníčkam vylučuje tak prijatie rozhodnutia o prepustení, ako aj prípravu na prepustenie, ako napríklad hľadanie a predvídanie trvalej pracovnej náhrady za predmetnú pracovníčku z dôvodu tehotenstva a/alebo narodenia dieťaťa (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. októbra 2007, Paquay,C‑460/06, EU:C:2007:601, bod 33)

    Vzhľadom na riziko prípadného prepustenia, ktoré môže mať negatívny dosah na telesný a duševný stav tehotných pracovníčok, pracovníčok krátko po pôrode a dojčiacich pracovníčok, nemôže reparačná ochrana nahradiť preventívnu ochranu, a to ani za predpokladu, že vedie k prijatiu prepustenej pracovníčky späť do zamestnania alebo k úhrade nevyplatených miezd.

    (pozri body 59, 62 – 64, 66, bod 3 výroku)

  4.  Článok 10 bod 1 smernice 92/85 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá v prípadoch hromadného prepúšťania v zmysle smernice 98/59 nestanovuje v prospech tehotných pracovníčok, pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok prednostné právo naďalej pracovať, ani prednostné právo byť preradenými na iné pracovné miesto, ktoré by sa uplatnili pred takýmto prepustením, bez toho, aby však bola vylúčená možnosť, že by členské štáty zaručili tehotným pracovníčkam, pracovníčkam krátko po pôrode alebo dojčiacim pracovníčkam vyššiu úroveň ochrany.

    (pozri bod 74, bod 4 výroku)