Vec C‑101/16

SC Paper Consult SRL

proti

Direcţia Regională a Finanţelor Publice Cluj‑Napoca
a
Administraţia Judeţeană a Finanţelor Publice Bistriţa Năsăud

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Curtea de Apel Cluj)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Dane – Daň z pridanej hodnoty (DPH) – Smernica 2006/112/ES – Právo na odpočítanie dane – Podmienky výkonu – Článok 273 – Vnútroštátne opatrenia – Boj proti daňovým podvodom a únikom – Faktúra vystavená platiteľom, ktorého daňový úrad vyhlásil za ‚nečinného‘ – Riziko podvodu – Nepriznanie nároku na odpočet – Proporcionalita – Odmietnutie zohľadniť dôkazy o neexistencii daňového podvodu alebo daňovej straty – Časové obmedzenie účinkov rozsudku, ktorý sa má vyhlásiť – Neexistencia“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 19. októbra 2017

1. Harmonizácia daňových právnych predpisov–Spoločný systém dane z pridanej hodnoty–Odpočítanie dane zaplatenej na vstupe–Vnútroštátna právna úprava vylučujúca právo na odpočítanie dane v prípade transakcie uskutočnenej s platiteľom dane vyhláseným za nečinného–Povinnosti platiteľa dane–Nahliadnutie do verejného zoznamu platiteľov dane vyhlásených za nečinných daňovým orgánom–Systematické a konečné odopretie práva na odpočítanie dane bez možnosti predloženia dôkazu o neexistencii podvodu alebo straty daňových príjmov–Neprípustnosť

   (Smernica Rady 2006/112, zmenená smernicou 2010/45)

2. Prejudiciálne otázky–Výklad–Časové účinky rozsudkov o výklade–Spätná účinnosť–Obmedzenie Súdnym dvorom–Podmienky–Dobrá viera dotknutých osôb–Požiadavky–Prítomnosť výnimočných okolností

   (Článok 267 ZFEÚ)

1.  Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, na základe ktorej sa právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty odoprie zdaniteľnej osobe z dôvodu, že hospodársky subjekt, ktorý jej poskytol službu na základe faktúry, na ktorej sa samostatne uvádzajú výdavky a daň z pridanej hodnoty, bol daňovým orgánom členského štátu vyhlásený za nečinného, pričom toto vyhlásenie za nečinného je verejné a prístupné na internete každej zdaniteľnej osobe v tomto štáte, pokiaľ je toto odopretie práva na odpočítanie dane systematické a konečné a neumožňuje predloženie dôkazu o neexistencii podvodu alebo straty daňových príjmov.

   V súlade s článkom 273 prvým odsekom smernice 2006/112 členské štáty môžu uložiť iné povinnosti ako tie uvedené v tejto smernici, ak ich považujú za potrebné na zabezpečenie riadneho výberu DPH a na predchádzanie daňovým podvodom.

   Opatrenia prijaté členskými štátmi však nesmú ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov. Z tohto dôvodu sa nemôžu používať spôsobom, ktorý systematicky spochybňuje právo na odpočítanie DPH a tým neutralitu DPH (rozsudky z 21. marca 2000, Gabalfrisa a i., C‑110/98 až C‑147/98, EU:C:2000:145, bod 52, ako aj z 21. júna 2012, Mahagében a Dávid, C‑80/11 a C‑142/11, EU:C:2012:373, bod 57).

   Súdny dvor už viackrát rozhodol, že správny orgán nemôže zdaniteľnej osobe uložiť povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmania týkajúce sa jej dodávateľa a tým fakticky preniesť na ňu kontrolné činnosti, ktoré prináležia tomuto orgánu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. júna 2012, Mahagében a Dávid, C‑80/11 a C‑142/11, EU:C:2012:373, bod 65, a z 31. januára 2013, Stroj trans, C‑642/11, EU:C:2013:54, bod 50).

   Naopak, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (pozri v tomto zmysle rozsudky z 27. septembra 2007, Teleos a i., C‑409/04, EU:C:2007:548, body 65 a 68, ako aj z 21. júna 2012, Mahagében a Dávid, C‑80/11 a C‑142/11, EU:C:2012:373, bod 54).

   Vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej neprenáša na zdaniteľnú osobu kontrolné činnosti prináležiace správnemu orgánu, ale ho informuje o výsledku správneho prešetrovania, z ktorého vyplýva, že platiteľ DPH vyhlásený za nečinného nie je kontrolovateľný príslušným orgánom buď z dôvodu, že tento platiteľ nepodal priznania stanovené zákonom, alebo že v priznaniach poskytol údaje týkajúce sa identifikácie svojho sídla, ktoré príslušnému daňovému orgánu neumožnia ich identifikáciu, alebo že nevykonáva svoju činnosť v deklarovanom sídle alebo na mieste daňového domicilu. Jediná povinnosť, ktorú má zdaniteľná osoba, je totiž nahliadnuť do zoznamu platiteľov vyhlásených za nečinných, vyvesenom v sídle vnútroštátneho orgánu a zverejnenom na jeho internetovej stránke, overenie čoho sa navyše ľahko uskutočňuje.

   Nemožnosť zdaniteľnej osoby preukázať, že transakcie uzavreté s hospodárskym subjektom vyhláseným za nečinný, spĺňajú podmienky stanovené smernicou 2006/112, a najmä, že tento hospodársky subjekt zaplatil DPH do štátnej pokladnice, presahuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie legitímneho cieľa sledovaného touto smernicou.

   (pozri body 49 – 54, 60, 61 a výrok)

2.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 64 – 67)