Spojené veci C‑96/16 a C‑94/17

Banco Santander SA

proti

Mahamadouovi Dembaovi

a

Mercedes Godoy Bonet

a

Rafael Ramón Escobedo Cortés

proti

Banco de Sabadell SA

(návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré podali Juzgado de Primera Instancia no 38 de Barcelona a Tribunal Supremo)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Smernica 93/13/EHS – Nekalé podmienky – Pôsobnosť – Postúpenie pohľadávky – Zmluva o úvere uzavretá so spotrebiteľom – Kritériá na posúdenie nekalej povahy podmienky tejto zmluvy stanovujúcej sadzbu úrokov z omeškania – Dôsledky tejto nekalej povahy“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) zo 7. augusta 2018

  1. Ochrana spotrebiteľov – Nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách – Smernica 93/13 – Pôsobnosť – Postup predajcu alebo dodávateľa spočívajúci v prevode alebo odkúpení pohľadávky, ktorú má voči spotrebiteľovi – Nezahrnutie uvedeného postupu do zmluvnej podmienky – Neuplatniteľnosť smernice – Vylúčenie stanovené zmluvnými podmienkami odrážajúcimi záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenia – Neexistencia zmluvných podmienok upravujúcich dosah alebo rozsah pôsobnosti vnútroštátnych ustanovení – Neuplatniteľnosť smernice

    (Smernica Rady 93/13)

  2. Prejudiciálne otázky – Prípustnosť – Hranice – Zjavne nerelevantné otázky a hypotetické otázky položené v kontexte vylučujúcom užitočnú odpoveď

    (Článok 267 ZFEÚ)

  3. Prejudiciálne otázky – Právomoc Súdneho dvora – Hranice – Výklad vnútroštátneho práva – Vylúčenie

    (Článok 267 ZFEÚ)

  4. Ochrana spotrebiteľa – Nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách – Smernica 93/13 – Určenie nekalej povahy podmienky – Rozsah – Jednostranne stanovená podmienka zmluvy o úvere, ktorá stanovuje uplatniteľnú sadzbu úrokov z omeškania –Vnútroštátna judikatúra stanovujúca nevyvrátiteľnú domnienku nekalej povahy uvedenej podmienky z dôvodu neprimeranej náhrady – Prípustnosť

    (Smernica Rady 93/13, článok 3 ods. 1 a článok 8)

  5. Ochrana spotrebiteľa – Nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách – Smernica 93/13 – Určenie nekalej povahy podmienky – Rozsah – Preskúmanie obsahu nekalej povahy vnútroštátnym súdom – Neprípustnosť

    (Smernica Rady 93/13, článok 6 ods. 1)

  6. Ochrana spotrebiteľa – Nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách – Smernica 93/13 – Určenie nekalej povahy podmienky – Rozsah – Jednostranne stanovená podmienka zmluvy o úvere, ktorá stanovuje uplatniteľnú sadzbu úrokov z omeškania – Vnútroštátna judikatúra stanovujúca celkové zrušenie úrokov z omeškania, pričom bežné úroky budú naďalej plynúť – Prípustnosť

    (Smernica Rady 93/13)

  1.  Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že sa jednak neuplatňuje na postup predajcu alebo dodávateľa spočívajúci v prevode alebo odkúpení pohľadávky, ktorú mal voči spotrebiteľovi bez toho, aby bol taký prevod stanovený v zmluve o úvere uzavretej so spotrebiteľom, bez toho, aby bol spotrebiteľ vopred informovaný o tomto prevode alebo k tomuto prevodu udelil svoj súhlas, a bez toho, aby mu bolo umožnené odkúpiť svoj dlh a dosiahnuť tak jeho zánik tým, že nadobúdateľovi zaplatí sumu, ktorú nadobúdateľ zaplatil za uvedený prevod, navýšenú o uplatniteľné náklady, úroky a výdavky. Táto smernica sa jednak neuplatňuje ani na vnútroštátne ustanovenia, ako sú ustanovenia uvedené v článku 1535 Código civil (občiansky zákonník), ako aj v článkoch 17 a 540 Ley 1/2000 de Enjuiciamiento Civil (občiansky súdny poriadok), ktoré upravujú takúto možnosť odkúpenia a substitúciu prevodcu nadobúdateľom v prebiehajúcich súdnych konaniach.

    (pozri bod 47, bod 1 výroku)

  2.  Pozri text rozhodnutia.

    (pozri body 50 – 53)

  3.  Pozri text rozhodnutia.

    (pozri bod 57)

  4.  Smernica 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že jej neodporuje vnútroštátna judikatúra, ako je judikatúra Tribunal Supremo (Najvyšší súd, Španielsko), o ktorú ide vo veci samej, podľa ktorej je jednostranne stanovená podmienka zmluvy o úvere uzavretej so spotrebiteľom, ktorá stanovuje uplatniteľnú sadzbu úrokov z omeškania, nekalá z dôvodu, že ukladá spotrebiteľovi, ktorý sa dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu, pokiaľ táto sadzba prevyšuje o viac ako dva percentuálne body sadzbu bežných úrokov stanovených v tejto zmluve.

    V tejto súvislosti generálny advokát v bode 60 svojich návrhov v podstate uviedol, že nemožno vylúčiť, že súdy vyššieho stupňa členského štátu, ako je Tribunal Supremo (Najvyšší súd), môžu v rámci ich úlohy harmonizácie výkladu práva a v záujme právnej istoty vypracovať pri dodržaní smernice 93/13 určité kritériá, podľa ktorých musia súdy nižšieho stupňa skúmať nekalú povahu zmluvných podmienok. Aj keď sa nezdá, že by judikatúra Tribunal Supremo (Najvyšší súd) vo veci samej patrila pod prísnejšie ustanovenia, ktoré môžu prijať členské štáty, aby sa podľa článku 8 tejto smernice zabezpečila vyššia úroveň ochrany spotrebiteľa okrem iného vzhľadom na to, že ako uviedla španielska vláda na pojednávaní pred Súdnym dvorom, táto judikatúra nemá silu zákona ani nepredstavuje prameň práva v španielskom právnom poriadku, nič to nemení na tom, že vytvorenie kritéria stanoveného judikatúrou Tribunal Supremo (Najvyšší súd), o aké ide v prejednávanej veci, je v súlade s cieľom ochrany spotrebiteľov sledovaným uvedenou smernicou. Z článku 3 ods. 1 smernice 93/13, ako aj zo všeobecnej systematiky tejto smernice vyplýva, že cieľom tejto smernice nie je zabezpečiť celkovú zmluvnú rovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, ale skôr zabrániť tomu, aby došlo k nerovnováhe medzi týmito právami a povinnosťami na úkor spotrebiteľov.

    (pozri body 68, 69, 71, bod 2 výroku)

  5.  Pozri text rozhodnutia.

    (pozri body 73, 74)

  6.  Smernica 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že jej neodporuje vnútroštátna judikatúra, ako je judikatúra Tribunal Supremo (Najvyšší súd, Španielsko), o ktorú ide vo veci samej, podľa ktorej dôsledok nekalej povahy jednostranne stanovenej podmienky zmluvy o úvere uzavretej so spotrebiteľom, ktorá stanovuje sadzbu úrokov z omeškania, spočíva v celkovom zrušení týchto úrokov, pričom bežné úroky stanovené v tejto zmluve naďalej plynú.

    Z uvedenej smernice predovšetkým nevyplýva, že neuplatnenie alebo zrušenie podmienky zmluvy o úvere stanovujúcej sadzbu úrokov z omeškania z dôvodu jej nekalej povahy by malo tiež viesť k nepoužitiu alebo zrušeniu podmienky tejto zmluvy stanovujúcej sadzbu bežných úrokov, a to o to viac, že tieto rozdielne podmienky musia byť jasne odlíšené. V tejto poslednej súvislosti treba totiž uviesť, ako vyplýva z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vo veci C‑94/17, že cieľom úrokov z omeškania je sankcionovať nesplnenie svojej povinnosti dlžníkom splatiť úver v lehotách stanovených v zmluve, odradiť dlžníka od omeškania pri plnení jeho povinností a prípadne nahradiť veriteľovi škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu omeškania s plnením peňažného záväzku. Bežné úroky majú naopak funkciu odplaty za poskytnutie peňažnej sumy zo strany veriteľa až do jej zaplatenia. Ako uviedol generálny advokát v bode 90 svojich návrhov, tieto úvahy sa uplatňujú bez ohľadu na to, akým spôsobom je formulovaná zmluvná podmienka stanovujúca úroky z omeškania a zmluvná podmienka stanovujúca bežné úroky. Konkrétne, tieto úvahy platia nielen, keď je sadzba úrokov z omeškania vymedzená nezávisle od sadzby bežných úrokov v odlišnej podmienke, ale aj keď sú úroky z omeškania vymedzené vo forme navýšenia sadzby bežných úrokov o určitý počet percentuálnych bodov. V tomto poslednom uvedenom prípade, kde nekalá podmienka spočíva v tomto navýšení, smernica 93/13 vyžaduje len zrušenie uvedeného navýšenia.

    (pozri body 76, 77, 79, bod 3 výroku)