–

Ornua Co‑operative Ltd, predtým The Irish Dairy Board Co‑operative Ltd, v zastúpení: E. Armijo Chávarri, abogado,

–

Tindale & Stanton Ltd España SL, v zastúpení: A. von Mühlendahl a J. Güell Serra, abogados,

–

nemecká vláda, v zastúpení: T. Henze a M. Hellmann, splnomocnení zástupcovia,

–

francúzska vláda, v zastúpení: D. Colas a D. Segoin, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: É. Gippini Fournier, T. Scharf a J. Samnadda, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 9 nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke [Európskej únie] (Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1).

2

Tento návrh bol podaný v rámci konania, ktorého účastníkmi sú spoločnosť Ornua Co‑operative Ltd, predtým The Irish Dairy Board Co‑operative Ltd (ďalej len „Ornua“) a spoločnosť Tindale & Stanton Ltd España SL (ďalej len „T & S“) vo veci používania označenia touto poslednou uvedenou spoločnosťou, ktoré podľa spoločnosti Ornua vyvoláva pravdepodobnosť zámeny s ochrannými známkami Európskej únie, ktorých je majiteľkou, a poškodzuje dobré meno týchto ochranných známok.

3

Nariadenie č. 207/2009, ktoré zrušilo a nahradilo nariadenie Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) bolo zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2424 zo 16. decembra 2015 (Ú. v. EÚ L 341, 2015, s. 21), ktoré nadobudlo účinnosť 23. marca 2016. Vzhľadom na skutkové okolnosti vo veci samej je však návrh na začatie prejudiciálneho konania skúmaný z hľadiska nariadenia č. 207/2009 v znení účinnom pred touto zmenou.

4

Podľa odôvodnenia 3 tohto nariadenia:

„Na účely sledovania… cieľov [Európskej únie] sa javí nevyhnutným prijatie spoločného režimu… pre ochranné známky, na základe ktorého môžu podniky prostredníctvom jedného procesného systému nadobudnúť ochranné známky [Európskej únie], ktorým sa bude poskytovať jednotná ochrana a ktorý bude účinný na celom území [Únie]. Zásada jednotného charakteru ochrannej známky [Európskej únie] určená takýmto spôsobom by sa mala uplatňovať, pokiaľ nie je v tomto nariadení stanovené inak.“

5

Článok 1 ods. 2 uvedeného nariadenia, ktorý je súčasťou jeho hlavy I, nazvanej „Všeobecné ustanovenia“, stanovuje:

„Ochranná známka [Európskej únie] má jednotný charakter. Má rovnaké účinky v cel[ej] [Únii]: môže byť zapísaná, prevedená, možno sa jej vzdať, zrušiť ju alebo vyhlásiť za neplatnú a jej používanie môže byť zakázané len na území cel[ej] [Únie]. Táto zásada platí, pokiaľ v tomto nariadení nie je uvedené inak.“

6

Hlava II tohto nariadenia má názov „Právo vzťahujúce sa na ochranné známky“. Jej oddiel 2, ktorý je nazvaný „Účinky ochranných známok [Únie]“, obsahuje najmä články 9 a 12, ktoré sú označené názvami „Práva z ochrannej známky [Európskej únie]“ a „Obmedzenie účinkov ochrannej známky [Európskej únie]“.

7

Podľa článku 9 ods. 1:

„K ochrannej známke [Európskej únie] vzniká majiteľovi výhradné právo. Majiteľ je oprávnený zabrániť všetkým tretím osobám, ktoré nemajú jeho súhlas, používať v obchodnom styku:

8

Uvedený článok 12 stanovuje:

„Ochranná známka [Európskej únie] neoprávňuje majiteľa zakázať tretej osobe používať v obchodnom styku:

za predpokladu, že ich používa v súlade s čestnými praktikami v priemysle alebo obchode.“

9

Ornua je spoločnosť založená podľa írskeho práva, ktorá vykonáva ekonomickú činnosť v potravinárskom priemysle. Obchoduje najmä s maslom a inými mliečnym výrobkami.

10

Je majiteľkou viacerých ochranných známok Európskej únie, vrátane slovnej ochrannej známky KERRYGOLD zapísanej v roku 1998 pre výrobky triedy 29 Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom, zmenenom a doplnenom znení, teda najmä pre maslo a iné mliečne výrobky, ako aj tieto dve obrazové ochranné známky zapísané v rokoch 1998 a 2011 pre výrobky tej istej triedy (ďalej len spoločne „ochranné známky Európskej únie KERRYGOLD“):

11

Výrobky, na ktorých sú tieto ochranné známky umiestnené, sa vyvážajú do viacerých krajín. Uvedené výrobky sa v Únii predávajú najmä v Španielsku, Belgicku, Dánsku, Nemecku, Írsku, Grécku, Francúzsku, na Cypre, v Luxembursku, na Malte, v Holandsku a Spojenom kráľovstve.

12

T & S je spoločnosť založená podľa španielskeho práva, ktorá dováža a predáva v Španielsku margarín pod označením KERRYMAID. Tieto výrobky v Írsku vyrába spoločnosť Kerry Group plc.

13

Kerry Group si nechala v Írsku a v Spojenom kráľovstve zapísať národnú ochrannú známku KERRYMAID.

14

Irish Dairy Board Co‑operative, ktorá sa 31. marca 2015 stala spoločnosťou Ornua, podala 29. januára 2014 proti spoločnosti T & S na Juzgado de lo Mercantil de Alicante (Obchodný súd Alicante, Španielsko) konajúci ako súd pre ochranné známky Európskej únie, žalobu pre porušenie práv duševného vlastníctva, ktorej predmetom je určenie, že T & S tým, že do Španielska dováža a predáva tam margaríny pod označením KERRYMAID, porušuje práva z ochranných známok Európskej únie KERRYGOLD. Použitie označenia KERRYMAID spoločnosťou T & S vyvoláva pravdepodobnosť zámeny a bez náležitého dôvodu ťaží z rozlišovacej spôsobilosti a dobrého mena uvedených ochranných známok.

15

Uvedený súd na úvod konštatoval, že jediná podobnosť medzi označením KERRYMAID a ochrannými známkami Európskej únie KERRYGOLD sa týka prvku „kerry“, ktorý odkazuje na írske grófstvo známe chovom hovädzieho dobytka.

16

Ďalej uviedol, že medzi účastníkmi konania je nesporné, že ochranné známky Európskej únie KERRYGOLD a národná ochranná známka KERRYMAID pokojne koexistujú v Írsku a Spojenom kráľovstve.

17

Uvedený súd na základe toho dospel k záveru, že v Španielsku nemôže existovať pravdepodobnosť zámeny medzi ochrannými známkami Európskej únie KERRYGOLD a označením KERRYMAID. Vzhľadom na to, že Írsko a Spojené kráľovstvo majú spoločne v Únii značnú demografickú váhu, pokojná koexistencia týchto ochranných známok a tohto označenia v oboch členských štátoch musí s prihliadnutím na jednotný charakter ochrannej známky Európskej únie viesť k záveru, že medzi uvedenými ochrannými známkami a uvedeným označením neexistuje pravdepodobnosť zámeny na celom území Únie.

18

Tento súd napokon konštatoval, že z dôvodu uvedenej pokojnej koexistencie v Írsku a Spojenom kráľovstve nemôže T & S neprávom ťažiť z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena ochranných známok Európskej únie KERRYGOLD.

19

Na základe týchto úvah Juzgado de lo Mercantil de Alicante (Obchodný súd Alicante) rozsudkom z 18. marca 2015 žalobu pre porušenie práv duševného vlastníctva zamietol.

20

Proti tomuto rozsudku bolo podané odvolanie na súd podávajúci návrh na začatie prejudiciálneho konania.

21

Vnútroštátny súd má na základe konštatovania, že pokojná koexistencia ochranných známok Európskej únie KERRYGOLD a označenia KERRYMAID je preukázaná iba v Írsku a Spojenom kráľovstve, pochybnosti o súlade rozšírenia, ktoré vykonal prvostupňový súd, s nariadením č. 207/2009. Za predpokladu, že pokojná koexistencia týchto ochranných známok a tohto označenia v Írsku a Spojenom kráľovstve vedie k tomu, že v oboch členských štátoch neexistuje pravdepodobnosť zámeny, z toho však podľa vnútroštátneho súdu nevyplýva, že medzi uvedenými ochrannými známkami a uvedeným označením neexistuje pravdepodobnosť zámeny ani v ostatných členských štátoch. Také rozšírenie totiž môže práva priznané majiteľovi ochrannej známky Európskej únie na základe článku 9 nariadenia č. 207/2009 zbaviť ich potrebného účinku.

22

Za týchto okolností Audiencia Provincial de Alicante (Provinčný súd Alicante, Španielsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

23

Súdny dvor zaslal vnútroštátnemu súdu žiadosť o vysvetlenie, aby zistil, či tento súd má do svojho uplatnenia nariadenia č. 207/2009 zahrnúť aj posúdenie prvostupňového súdu, podľa ktorého z dôvodu geografického označenia pôvodu „kerry“ v kolidujúcich označeniach a neexistencie podobnosti medzi prvkami „gold“ a „maid“ nemôže v žiadnom prípade existovať pravdepodobnosť zámeny.

24

Vnútroštátny súd na túto žiadosť o vysvetlenie odpovedal kladne.

25

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 9 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 má vykladať v tom zmysle, že skutočnosť, že ochranná známka Európskej únie a národná ochranná známka pokojne koexistujú v jednej časti Únie, umožňuje s prihliadnutím na jednotný charakter ochrannej známky Európskej únie dospieť k záveru, že v inej časti Únie, kde chýba pokojná koexistencia medzi touto ochrannou známkou Európskej únie a označením identickým s touto národnou ochrannou známkou, neexistuje pravdepodobnosť zámeny medzi uvedenou ochrannou známkou Európskej únie a týmto označením.

26

Vzhľadom na to, že táto otázka bola položená z hľadiska jednotného charakteru ochrannej známky Európskej únie, treba na úvod uviesť, že podľa tejto zásady vyjadrenej v odôvodnení 3 nariadenia č. 207/2009 a spresnenej v jeho článku 1 ods. 2 požívajú ochranné známky Európskej únie jednotnú ochranu a vyvolávajú účinky na celom území Únie. Podľa tohto ustanovenia môže byť ochranná známka Európskej únie zapísaná alebo prevedená, možno sa jej vzdať, môže byť predmetom rozhodnutia o výmaze práv jej majiteľa či o jej neplatnosti a jej používanie možno zakázať len vo vzťahu k celému územiu Únie, pokiaľ toto nariadenie nestanovuje inak.

27

Hoci článok 1 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 uvádza iba zápis ochrannej známky, jej prevedenie, stratu práv z ochrannej známky a zákaz adresovaný majiteľovi používať túto ochrannú známku, z výkladu tohto ustanovenia v spojení s odôvodnením 3 tohto nariadenia vyplýva, že účinky ochrannej známky Európskej únie uvedené v hlave II oddiele 2 uvedeného nariadenia sa taktiež uplatnia jednotným spôsobom na celom území Únie.

28

Súdny dvor už rozhodol, že výlučné právo z tejto ochrannej známky Európskej únie priznané jej majiteľovi na základe článku 9 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 sa v zásade vzťahuje na celé územie Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. apríla 2011, DHL Express France, C‑235/09, EU:C:2011:238, bod 39).

29

Pokiaľ ide o článok 9 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia, z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že toto ustanovenie chráni majiteľa ochrannej známky Európskej únie proti akémukoľvek používaniu, ktoré zasahuje alebo môže zasiahnuť do funkcie tejto ochrannej známky ako označenia pôvodu (rozsudok z 22. septembra 2016, combit Software, C‑223/15, EU:C:2016:719, bod 27 a citovaná judikatúra).

30

Jednotná ochrana, ktorú toto ustanovenie priznáva majiteľovi ochrannej známky Európskej únie, spočíva v oprávnení tohto majiteľa zakázať v celej Únii všetkým tretím osobám používať v obchodnom styku a bez jeho súhlasu zhodné alebo podobné označenie pre zhodné alebo podobné výrobky alebo služby, ktoré zasahuje alebo môže zasiahnuť do funkcie označenia pôvodu ochrannej známky a vytvoriť tak pravdepodobnosť zámeny.

31

Aby sa majiteľ ochrannej známky Európskej únie mohol tohto práva dovolávať, nie je nevyhnutné, aby k používaniu zhodného alebo podobného označenia vyvolávajúceho pravdepodobnosť zámeny dochádzalo na celom území Únie.

32

Pokiaľ by bol totiž majiteľ ochrannej známky Európskej únie chránený iba proti porušeniam, ku ktorým došlo na celom území Únie, nemohol by brániť používaniu zhodných alebo podobných označení, ktoré vyvolávajú pravdepodobnosť zámeny iba na časti tohto územia, hoci cieľom článku 9 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 je chrániť tohto majiteľa pred akýmkoľvek používaním zasahujúcim do funkcie označenia pôvodu jeho ochrannej známky v celej Únii.

33

V dôsledku toho pokiaľ používanie označenia v jednej časti Únie vyvoláva pravdepodobnosť zámeny s ochrannou známkou Európskej únie, zatiaľ čo v inej časti Únie rovnaké používanie takúto pravdepodobnosť nevyvoláva, dochádza k porušeniu výlučného práva vyplývajúceho z tejto ochrannej známky. Súd pre ochranné známky Európskej únie, ktorému bola vec predložená, musí v tomto prípade zakázať uvádzanie dotknutých výrobkov na trh pod dotknutým označením na celom území Únie, s výnimkou častí tohto územia, pri ktorých bola konštatovaná neexistencia pravdepodobnosti zámeny (rozsudok z 22. septembra 2016, combit Software, C‑223/15, EU:C:2016:719, body 25 a 36).

34

Zo spisu predloženého Súdnemu dvoru v prejednávanej veci vyplýva, že medzi účastníkmi konania vo veci samej je nesporné, že ochranné známky Európskej únie KERRYGOLD a národná ochranná známka KERRYMAID v Írsku a Spojenom kráľovstve pokojne koexistujú, a Ornua teda nebráni používaniu tejto národnej ochrannej známky v týchto členských štátoch.

35

Je tiež nesporné, že k takej pokojnej koexistencii nedochádza na časti územia Únie, na ktorú sa vzťahuje žaloba pre porušenie práv duševného vlastníctva, teda na území Španielska, a že T & S v tomto štáte používa označenie KERRYMAID bez súhlasu spoločnosti Ornua.

36

Z judikatúry Súdneho dvora okrem toho vyplýva, že preskúmanie existencie pravdepodobnosti zámeny musí vychádzať z celkového posúdenia všetkých relevantných faktorov dotknutého prípadu a že toto posúdenie musí zahŕňať vizuálne, fonetické a koncepčné porovnanie ochrannej známky a označenia používaného treťou osobou, čo môže najmä z jazykových dôvodov viesť k rozličným záverom pre jednotlivé časti Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. septembra 2016, combit Software, C‑223/15, EU:C:2016:719, body 31 a 33, ako aj citovanú judikatúru).

37

Z toho vyplýva, ako uviedol generálny advokát v bode 39 svojich návrhov, že v takej situácii, ako je tá dotknutá vo veci samej, v rámci ktorej bola v Írsku a Spojenom kráľovstve preukázaná pokojná koexistencia ochranných známok Európskej únie a označenia, nemôže súd pre ochranné známky Európskej únie, ktorému bola podaná žaloba pre porušenie týkajúce sa používania tohto označenia v inom členskom štáte, v prejednávanej veci v Španielskom kráľovstve, založiť svoje posúdenie iba na uvedenej pokojnej koexistencii v Írsku a Spojenom kráľovstve. Tento súd sa naopak musí opierať o celkové posúdenie všetkých relevantných faktorov.

38

Vzhľadom na tieto úvahy treba na prvú otázku odpovedať, že článok 9 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 sa má vykladať v tom zmysle, že skutočnosť, že ochranná známka Európskej únie a národná ochranná známka pokojne koexistujú v jednej časti Európskej únie, neumožňuje dospieť k záveru, že v inej časti Únie, kde chýba pokojná koexistencia medzi touto ochrannou známkou Európskej únie a označením identickým s touto národnou ochrannou známkou, neexistuje pravdepodobnosť zámeny medzi uvedenou ochrannou známkou Európskej únie a týmto označením.

39

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 9 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 má vykladať v tom zmysle, že skutočnosti, ktoré sú podľa súdu pre ochranné známky Európskej únie, ktorý má rozhodnúť o žalobe pre porušenie práv duševného vlastníctva, relevantné pre posúdenie, či je majiteľ ochrannej známky Európskej únie oprávnený zakázať používanie označenia v tej časti Únie, na ktorú sa nevzťahuje táto žaloba, môže uvedený súd vziať na účely posúdenia do úvahy, či je tento majiteľ oprávnený zakázať používanie tohto označenia v tej časti Únie, na ktorú sa vzťahuje uvedená žaloba.

40

Ako bolo pripomenuté v bode 36 tohto rozsudku, preskúmanie, ktoré má vykonať príslušný súd pre ochranné známky Európskej únie, musí vychádzať z celkového posúdenia všetkých relevantných faktorov veci, ktorá mu bola predložená.

41

Toto celkové posúdenie, pokiaľ ide o vizuálne, fonetické alebo koncepčné porovnanie dotknutej ochrannej známky Európskej únie a označenia používaného treťou osobou, musí byť založené na celkovom dojme, akým táto ochranná známka a toto označenie pôsobí na príslušnú skupinu verejnosti zloženú z priemerného spotrebiteľa predmetných výrobkov a služieb, ktorý je riadne informovaný, primerane pozorný a obozretný (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. júna 2015, Loutfi Management Propriété intellectuelle, C‑147/14, EU:C:2015:420, body 21 a 25, ako aj citovanú judikatúru).

42

Ako uviedol generálny advokát v bodoch 41 a 42 svojich návrhov, ak sa trhové podmienky a sociálno‑kultúrne či iné okolnosti, ktoré prispievajú k celkovému dojmu, akým ochranná známka Európskej únie a dotknuté označenie pôsobí na priemerného spotrebiteľa, v jednotlivých častiach Únie výrazne nelíši, nič nebráni tomu, aby sa relevantné faktory, ktorých existencia v určitej časti Únie bola preukázaná, vzali do úvahy pri posúdení, či je majiteľ tejto ochrannej známky oprávnený zakázať používanie tohto označenia v inej časti Únie alebo na celom jej území.

43

Ako v prejednávanej veci vyplýva z odpovede na žiadosť o vysvetlenie, ako aj z pripomienok predložených Súdnemu dvoru, T & S najmä tvrdí, že označenie KERRYMAID používané v Španielsku nie je podobné ochranným známkam Európskej únie KERRYGOLD spoločnosti Ornua, a nemôže teda vyvolávať pravdepodobnosť zámeny v zmysle článku 9 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, pretože prvok „kerry“ je údajom o zemepisnom pôvode, na ktorý sa na základe článku 12 tohto nariadenia nevzťahuje výlučné právo, ktoré uvedený článok 9 priznáva spoločnosti Ornua.

44

Obmedzenie výlučného práva priznaného článkom 9 nariadenia č. 207/2009, na ktoré odkazuje T & S, podlieha podmienke, že používanie označenia, ktoré obsahuje údaj o zemepisnom pôvode, musí byť v súlade s čestnými praktikami v priemysle alebo obchode. Na účely preskúmania, či je táto podmienka, ktorá je vyjadrením povinnosti zachovávať lojálnosť voči oprávneným záujmom majiteľa ochrannej známky, splnená, musí súd, ktorý má vo veci rozhodnúť, vykonať celkové posúdenie všetkých relevantných okolností (pozri najmä rozsudky zo 7. januára 2004, Gerolsteiner Brunnen, C‑100/02, EU:C:2004:11, body 24 a 26; zo 16. novembra 2004, Anheuser‑Busch, C‑245/02, EU:C:2004:717, body 82 a 84, ako aj zo 17. marca 2005, Gillette Company a Gillette Group Finland, C‑228/03, EU:C:2005:177, bod 41).

45

V tomto ohľade je potrebné vziať do úvahy najmä celkovú prezentáciu tovaru, ktorý uvádza na trh tretia osoba, podmienky, za ktorých sa rozlišuje medzi predmetnou ochrannou známkou a označením tretej osoby, ako aj úsilie vynaložené touto treťou osobou na zabezpečenie toho, aby spotrebitelia rozlišovali jej tovary od výrobkov majiteľa ochrannej známky (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. marca 2005, Gillette Company a Gillette Group Finland, C‑228/03, EU:C:2005:177, bod 46).

46

Pokiaľ by vnútroštátny súd na účely posúdenia, či je Ornua oprávnená zakázať používanie označenia KERRYMAID v Španielsku, mal zvážiť zohľadnenie skutočností existujúcich v Írsku a Spojenom kráľovstve, musel by sa najprv uistiť, že neexistuje významný rozdiel medzi trhovými podmienkami alebo sociálno‑kultúrnymi okolnosťami, ktoré možno pozorovať v tej časti Únie, na ktorú sa vzťahuje žaloba pre porušenie práv duševného vlastníctva, a v časti Únie, kde sa nachádza zemepisná oblasť zodpovedajúca zemepisnému výrazu obsiahnutému v dotknutom označení. Nemožno totiž vylúčiť, že správanie, ktoré možno očakávať od tretej osoby, aby používanie označenia touto osobou bolo v súlade s čestnými praktikami v priemysle alebo obchode, sa v tej časti Únie, kde spotrebitelia majú osobitnú náklonnosť k zemepisnému výrazu obsiahnutému v dotknutej ochrannej známke a dotknutom označení, musí analyzovať inak, než v tej časti Únie, kde je táto náklonnosť slabšia.

47

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na druhú otázku odpovedať, že článok 9 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 sa má vykladať v tom zmysle, že skutočnosti, ktoré sú podľa súdu pre ochranné známky Európskej únie, ktorý má rozhodnúť o žalobe pre porušenie práv duševného vlastníctva, relevantné pre posúdenie, či je majiteľ ochrannej známky Európskej únie oprávnený zakázať používanie označenia v tej časti Európskej únie, na ktorú sa nevzťahuje táto žaloba, môže uvedený súd vziať do úvahy na účely posúdenia, či je tento majiteľ oprávnený zakázať používanie tohto označenia v tej časti Únie, na ktorú sa vzťahuje uvedená žaloba, pokiaľ sa trhové podmienky a sociálno‑kultúrne okolnosti v oboch uvedených častiach Únie od seba výrazne nelíšia.

48

Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 9 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009 má vykladať v tom zmysle, že skutočnosť, že ochranná známka Európskej únie s dobrým menom a označenie pokojne koexistujú v jednej časti Únie, umožňuje s prihliadnutím na jednotný charakter ochrannej známky Európskej únie dospieť k záveru, že v inej časti Únie, kde chýba táto pokojná koexistencia, existuje náležitý dôvod oprávňujúci používať toto označenie.

49

Ako bolo pripomenuté v bode 28 tohto rozsudku, výlučné právo z tejto ochrannej známky Európskej únie priznané jej majiteľovi na základe článku 9 ods. 1 nariadenia č. 207/2009, sa v zásade vzťahuje na celé územie Únie.

50

Rozšírená ochrana, ktorú článok 9 ods. 1 písm. c) tohto nariadenia poskytuje majiteľom ochranných známok Európskej únie s dobrým menom, spočíva v oprávnení týchto majiteľov zakázať všetkým tretím osobám používanie zhodného alebo podobného označenia – či už pre podobné výrobky alebo služby alebo pre výrobky alebo služby, ktoré nie sú podobné výrobkom alebo službám, pre ktoré sú tieto ochranné známky zapísané – bez súhlasu dotknutého majiteľa a bez náležitého dôvodu v obchodnom styku, ktoré neprávom ťaží z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena uvedených ochranných známok alebo škodí tejto rozlišovacej spôsobilosti alebo tomuto dobrému menu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. septembra 2011, Interflora a Interflora British Unit, C‑323/09, EU:C:2011:604, body 68 a 70).

51

Aby majiteľ ochrannej známky Európskej únie požíval túto rozšírenú ochranu, musí byť podľa uvedeného článku 9 ods. 1 písm. c) preukázané, že táto ochranná známka má „dobré meno v [Únii]“. Na tento účel postačuje, aby bolo preukázané, že uvedená ochranná známka má také dobré meno na podstatnej časti územia Únie, ktorá môže prípadne zodpovedať najmä územiu jediného členského štátu. Ak je táto podmienka splnená, treba sa domnievať, že dotknutá ochranná známka Európskej únie má dobré meno v celej Únii (rozsudky zo 6. októbra 2009, PAGO International, C‑301/07, EU:C:2009:611, body 27, 29 a 30, ako aj z 3. septembra 2015, Iron & Smith, C‑125/14, EU:C:2015:539, body 19 a 20).

52

Táto judikatúra zaručuje, že sa majiteľ ochrannej známky Európskej únie môže buď dovolávať rozšírenej ochrany poskytnutej článkom 9 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009 všade v Únii, alebo sa jej nemôže dovolávať vôbec. Rozsah ochrany poskytnutej každou ochrannou známkou Európskej únie je tak jednotný na celom území Únie.

53

Naopak, aby sa majiteľ ochrannej známky Európskej únie, ktorému je priznaná uvedená rozšírená ochrana, mohol dovolávať svojho práva priznaného uvedeným článkom 9 ods. 1 písm. c), nie je nevyhnutné, aby k používaniu označenia zasahujúcemu do uvedeného práva dochádzalo na celom území Únie.

54

Pokiaľ by bol totiž majiteľ ochrannej známky Európskej únie chránený iba proti porušeniam, ku ktorým došlo na celom území Únie, nemohol by sa brániť proti porušeniam, ku ktorým došlo iba na jednej časti tohto územia, hoci cieľom článku 9 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009 je chrániť tohto majiteľa v celej Únii pred akýmkoľvek používaním zhodného alebo podobného označenia bez náležitého dôvodu, ktoré neprávom ťaží z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena týchto ochranných známok alebo škodí tejto rozlišovacej spôsobilosti alebo tomuto dobrému menu.

55

S výhradou overení vnútroštátnym súdom je v prejednávanej veci nesporné, že ochranné známky Európskej únie KERRYGOLD majú dobré meno v zmysle článku 9 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009.

56

Zo spisu predloženého Súdnym dvorom navyše vyplýva, že medzi účastníkmi konania vo veci samej je nesporné, že z dôvodu pokojnej koexistencie týchto ochranných známok a národnej ochrannej známky KERRYMAID v Írsku a Spojenom kráľovstve existuje náležitý dôvod používania tohto označenia v tejto časti Únie.

57

Ako už bolo uvedené v bode 35 tohto rozsudku, je tiež nesporné, že k takej pokojnej koexistencii nedochádza na časti územia Únie, na ktorú sa vzťahuje žaloba pre porušenie práv duševného vlastníctva, teda na území Španielska, a že T & S v tomto štáte používa označenie KERRYMAID bez súhlasu spoločnosti Ornua.

58

Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že preskúmanie existencie porušenia podľa článku 9 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009 musí byť založené na celkovom posúdení, ktoré zohľadňuje všetky relevantné faktory prejednávanej veci (rozsudky z 18. júna 2009, L’Oréal a i., C‑487/07, EU:C:2009:378, bod 44, ako aj z 18. júla 2013, Specsavers International Healthcare a i., C‑252/12, EU:C:2013:497, bod 39).

59

Z toho vyplýva, že v prejednávanej veci, v ktorej existuje náležitý dôvod odôvodňujúci používanie označenia KERRYMAID v Írsku a Spojenom kráľovstve z dôvodu pokojnej koexistencie ochranných známok Európskej únie KERRYGOLD a dotknutej národnej ochrannej známky v oboch členských štátoch, súd pre ochranné známky Európskej únie, ktorému bola podaná žaloba pre porušenie práv duševného vlastníctva týkajúca sa používania tohto označenia v inom členskom štáte, v prejednávanej veci v Španielsku, nemôže svoje posúdenie založiť iba na uvedenej pokojnej koexistencii v Írsku a Spojenom kráľovstve, ale musí svoje celkové posúdenie založiť na všetkých relevantných faktoroch.

60

Na tretiu otázku treba teda odpovedať, že článok 9 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009 sa má vykladať v tom zmysle, že skutočnosť, že ochranná známka Európskej únie s dobrým menom a označenie pokojne koexistujú v jednej časti Európskej únie, neumožňuje dospieť k záveru, že v inej časti Únie, kde chýba táto pokojná koexistencia, existuje náležitý dôvod oprávňujúci používať toto označenie.

61

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto: