—

Stowarzyszenie Artystów Wykonawców Utworów Muzycznych i Słowno‑Muzycznych SAWP (SAWP), v zastúpení: A. Załęska, daňová poradkyňa,

—

Stowarzyszenie Zbiorowego Zarządzania Prawami Autorskimi Twórców Dzieł Naukowych i Technicznych Kopipol, v zastúpení: M. Poniewski, splnomocnený zástupca,

—

Stowarzyszenie Autorów i Wydawców Copyright Polska, v zastúpení: T. Michalik, daňový poradca,

—

poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca,

—

grécka vláda, v zastúpení: A. Magrippi a S. Charitaki, splnomocnené zástupkyne,

—

Európska komisia, v zastúpení: L. Lozano Palacios a M. Owsiany‑Hornung, splnomocnené zástupkyne,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1), zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2010/45/EÚ z 13. júla 2010 (Ú. v. EÚ L 189, 2010, s. 1) (ďalej len „smernica o DPH“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Minister Finansów (ministerstvo financií, Poľsko) a Stowarzyszenie Artystów Wykonawców Utworów Muzycznych i Słowno‑Muzycznych SAWP (SAWP) [združenie umelcov interpretujúcich hudobné diela s hlasovým sprievodom alebo bez neho SAWP, so sídlom vo Varšave (Poľsko)] týkajúceho sa otázky, či má podliehať dani z pridanej hodnoty (DPH) poplatok zo zariadení pre záznam a rozmnožovanie diel chránených autorským právom alebo predmetov práv s ním súvisiacich a z nosičov pre záznam takýchto diel alebo takýchto predmetov.

3

Smernica o DPH stanovuje v článku 2 ods. 1 písm. c):

„DPH podliehajú tieto transakcie:

…

4

Článok 24 ods. 1 smernice o DPH znie takto:

„Poskytovaním služieb je každá transakcia, ktorá nie je dodaním tovaru.“

5

Podľa článku 25 smernice o DPH:

„Poskytovanie služieb môže okrem iného pozostávať z jednej z týchto transakcií:

6

Článok 220 ods. 1 smernice o DPH stanovuje:

„Každá zdaniteľná osoba zabezpečuje, aby v nasledujúcich prípadoch vyhotovila faktúru ona sama alebo jej odberateľ, alebo aby faktúru v jej mene a na jej účet vyhotovila tretia strana:

…“

7

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, 2001, s. 10; Mim. vyd. 17/001, s. 230) stanovuje v článku 2:

„Členské štáty ustanovia výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať priame alebo nepriame, dočasné alebo trvalé rozmnožovanie akýmkoľvek spôsobom a akoukoľvek formou, v celku alebo v časti:

8

Článok 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 stanovuje:

„Členské štáty môžu zabezpečiť výnimky alebo obmedzenia práva rozmnožovania ustanoveného v článku 2 v nasledujúcich prípadoch:

…

9

Ustawa o podatku od towarów i usług (zákon o dani tovarov a služieb) z 11. marca 2004 (Dz. U. z roku 2011, č. 177, položka 1054) v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti vo veci samej, stanovuje v § 5 ods. 1:

„DPH podliehajú:

dodávky tovarov a poskytovanie služieb uskutočnené za protihodnotu na vnútroštátnom území“.

10

Podľa § 8 ods. 1 a 2a uvedeného zákona:

„1.   Poskytovaním služieb uvedeným v § 5 ods. 1 bode 1 sa rozumie každé plnenie pre fyzickú osobu, právnickú osobu alebo organizačnú zložku bez právnej subjektivity, ktoré nie je dodaním tovaru v zmysle § 7, a to vrátane:

…

2a.   Ak sa zdaniteľná osoba, ktorá koná vo vlastnom mene, ale na účet tretej osoby, podieľa na poskytovaní služieb, predpokladá sa, že táto zdaniteľná osoba uvedené služby prijala a poskytla.

…“

11

Ustawa o prawie autorskim i prawach pokrewnych (zákon o autorskom práve a súvisiacich právach) zo 4. februára 1994 (Dz.U. z roku 2006, č. 90, položka 631) v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti vo veci samej (ďalej len „zákon zo 4. februára 1994 o autorskom práve a súvisiacich právach“) stanovuje v § 20:

„1.   Výrobcovia a dovozcovia:

2.   Zo sumy získanej z poplatku z predaja prístrojov na zaznamenávanie zvuku a ďalších podobných prístrojov, ako aj z určitých prázdnych nosičov určených pre tieto prístroje, pripadá:

…

4.   Zo sumy získanej z poplatku z predaja kopírovacích prístrojov, ako aj z určitých prázdnych nosičov určených pre tieto prístroje, pripadá:

5.   Minister zodpovedný za kultúru a ochranu národného dedičstva po konzultácii s organizáciami kolektívnej správy autorských práv alebo súvisiacich práv, združeniami autorov, výkonných umelcov, výrobcov zvukových a obrazových záznamov a vydavateľov, ako aj organizáciami výrobcov či dovozcov zariadení a prázdnych nosičov uvedených v odseku stanoví nariadením: kategórie prístrojov a nosičov uvedených v odseku 1, ako aj výšku poplatkov uvedených v odseku 1 s ohľadom na kapacity príslušných prístrojov a nosičov na vyhotovovanie rozmnoženín diel, ako aj s ohľadom na ich určenie na iné funkcie ako vyhotovovanie rozmnoženín diel, spôsoby vyberania a rozdeľovania poplatkov, ako aj organizácie kolektívnej správy autorského práva a práv s ním súvisiacich oprávnené k ich vyberaniu.“

12

Podľa § 201 ods. 1 zákona zo 4. februára 1994 o autorskom práve a súvisiacich právach:

„Majitelia kopírovacích prístrojov, ktorí vykonávajú ekonomickú činnosť v oblasti vyhotovovania rozmnožením diel pre súkromné použitie tretích osôb, majú povinnosť zaplatiť poplatok vo výške 3 % z tohto príjmu autorom a vydavateľom prostredníctvom organizácie kolektívnej správy autorského práva a práv s ním súvisiacich s výnimkou prípadu, keď sa vyhotovovanie rozmnoženín uskutočňuje na základe zmluvy s oprávnenou osobou. Poplatky prináležia autorom a vydavateľom v rovnakej výške.“

13

§ 104 ods. 1 zákona zo 4. februára 1994 o autorskom práve a súvisiacich právach znie takto:

„Organizáciami kolektívnej správy autorského práva a práv s ním súvisiacich… v zmysle zákona sú združenia autorov, umelcov, výkonných umelcov, výrobcov alebo vysielacích organizácii, ktorých úlohou podľa štatutárnych predpisov je kolektívna správa a ochrana autorských práv alebo práv s nimi súvisiacich, ktoré im boli zverené, ako aj vykonávanie oprávnení vyplývajúcich zo zákona.“

14

SAWP požiadalo ministerstvo financií, aby zaujalo stanovisko k otázke, či poplatky z prázdnych nosičov a zariadení pre záznam a rozmnožovanie, platené výrobcami a dovozcami takýchto prístrojov a nosičov na základe § 20 zákona zo 4. februára 1994 o autorskom práve a súvisiacich právach, podliehajú DPH.

15

Individuálnym stanoviskom z 20. augusta 2012 ministerstvo financií uviedlo, že sumy, ktoré výrobcovia a dovozcovia prázdnych nosičov a zariadení pre záznam a rozmnožovanie platia združeniu SAWP, sú platbou za užívanie autorských práv alebo súvisiacich práv, ktoré sú spojené s predajom zariadení slúžiacich na kopírovanie a záznam diel, a že teda tieto sumy musia byť považované za platbu za služby, ktoré poskytujú nositelia autorských práv alebo súvisiacich práv, a ako také musia podliehať DPH.

16

SAWP teda podalo žalobu na Wojewódzki Sąd Administracyjny w Warszawie (Správny súd vojvodstva Varšava, Poľsko) a domáhalo sa zrušenia uvedeného individuálneho stanoviska.

17

Rozsudkom 12. júna 2013 Wojewódzki Sąd Administracyjny w Warszawie (Správny súd vojvodstva Varšava) dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

18

Ministerstvo financií podalo kasačný opravný prostriedok na Naczelny Sąd Administracyjny (Najvyšší správny súd, Poľsko), pričom tento posledný uvedený súd konštatoval, že v Poľsku koexistujú v súčasnosti dve navzájom si odporujúce judikatúry týkajúce sa tejto otázky a tak rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

19

Vnútroštátny súd sa svojou prvou otázkou v podstate pýta, či sa má smernica o DPH vykladať v tom zmysle, že nositelia práv na rozmnožovanie poskytujú službu v zmysle tejto smernice výrobcom a dovozcom prázdnych nosičov a zariadení pre záznam a rozmnožovanie, z ktorých organizácia kolektívnej správy autorských práv a súvisiacich práv vyberá na účet týchto nositeľov práv, ale vo vlastnom mene, poplatky z titulu predaja týchto zariadení a nosičov.

20

Článok 24 ods. 1 smernice o DPH definuje „poskytovanie služieb“ ako niečo, čo je odlišné od „dodania tovaru“. Podľa tohto ustanovenia sa totiž každé plnenie, ktoré nepredstavuje dodanie tovaru, má považovať za poskytnutie služby.

21

V predmetnom prípade je nesporné, že plnenie, o ktoré ide vo veci samej, nie je dodaním tovaru v zmysle článku 24 ods. 1 smernice o DPH.

22

Článok 25 smernice o DPH vymenováva napríklad tri rôzne plnenia kvalifikovateľné ako poskytnutie služieb, medzi ktorými je zaradené pod písm. a) plnenie spočívajúce v prevode nehmotného majetku.

23

Pokiaľ ide o uplatniteľnosť tohto článku, vnútroštátny súd sa pýta na to, či také plnenie, o aké ide vo veci samej, môže predstavovať prevod nehmotného majetku v zmysle písm. a) uvedeného článku, a byť teda kvalifikované ako poskytovanie služieb.

24

Pred odpovedaním na túto otázku však treba posúdiť, či je takéto plnenie vykonávané za protihodnotu. Podľa článku 2 ods. 1 písm. c) smernice o DPH totiž nato, aby sa na takéto poskytovanie služieb vzťahovala táto smernica, musí byť vykonané v každom prípade za protihodnotu.

25

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že poskytovanie služieb sa vykonáva za protihodnotu v zmysle smernice o DPH, len ak existuje medzi poskytovateľom a príjemcom právny vzťah, v rámci ktorého sa vymieňajú recipročné plnenia, pričom odmena prijatá poskytovateľom predstavuje skutočnú protihodnotu za službu poskytnutú príjemcovi (pozri rozsudok z 22. júna 2016, Český rozhlas, C‑11/15, EU:C:2016:470, bod 21 a citovanú judikatúru).

26

Súdny dvor rozhodol, že je to tak v prípade, ak existuje priama súvislosť medzi poskytnutou službou a prijatou protihodnotou, pričom zaplatené sumy predstavujú skutočnú protihodnotu individualizovateľnej služby poskytnutej v rámci takého právneho vzťahu (rozsudok z 18. júla 2007, Société thermale d'Eugénie‑les‑Bains, C‑277/05, EU:C:2007:440, bod 19).

27

V prvom rade v predmetnom prípade sa nejaví, že by existoval právny vzťah, v rámci ktorého sa vymieňajú recipročné plnenia, medzi jednak nositeľmi práv na rozmnožovanie alebo, prípadne, organizáciou kolektívnej správy takýchto práv a jednak výrobcami a dovozcami prázdnych nosičov a zariadení pre záznam a rozmnožovanie.

28

Povinnosť platiť také poplatky, o aké ide vo veci samej, totiž vyplýva týmto výrobcom a dovozcom z vnútroštátneho zákona, ktorý stanovuje ich výšku.

29

V druhom rade povinnosť výrobcov a dovozcov prázdnych nosičov a zariadení pre záznam a rozmnožovanie platiť poplatky nemožno považovať za takú, že by vyplývala z poskytnutia služby, ktorej by predstavovala priamu protihodnotu.

30

Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu totiž vyplýva, že poplatky, akými sú tie vo veci samej, slúžia na financovanie spravodlivej odmeny pre nositeľov práv na rozmnožovanie. Spravodlivá odmena však nepredstavuje priamu protihodnotu za žiadne plnenie, pretože súvisí s ujmou, ktorá týmto nositeľom práv vznikla v dôsledku rozmnoženia ich chránených diel bez ich povolenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. októbra 2010, Padawan, C‑467/08, EU:C:2010:620, bod 40).

31

V dôsledku toho také plnenie, akým je to vo veci samej, nemôže byť považované za plnenie vykonané za protihodnotu v zmysle článku 2 ods. 1 písm. c) smernice o DPH.

32

Za týchto podmienok a vzhľadom na úvahu vyplývajúcu z bodu 24 tohto rozsudku, aj keby nositelia práv na rozmnožovanie mohli vykonať prevod nehmotného majetku v zmysle článku 25 písm. a) smernice o DPH v prospech výrobcov a dovozcov prázdnych nosičov a zariadení pre záznam a rozmnožovanie, čo nie je potrebné skúmať, uvedené plnenie nepatrí v každom prípade pod túto smernicu.

33

Z vyššie uvedeného vyplýva, že na prvú prejudiciálnu otázku treba odpovedať tak, že smernica o DPH sa má vykladať v tom zmysle, že nositelia práv na rozmnožovanie neposkytujú službu v zmysle tejto smernice výrobcom a dovozcom prázdnych nosičov a zariadení pre záznam a rozmnožovanie, z ktorých organizácia kolektívnej správy autorských práv a súvisiacich práv vyberá na účet týchto nositeľov práv, ale vo vlastnom mene, poplatky z titulu predaja týchto zariadení a nosičov.

34

Keďže druhá prejudiciálna otázka bola položená len pre prípad kladnej odpovede na prvú prejudiciálnu otázku, netreba na ňu odpovedať.

35

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol takto:

Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, zmenená a doplnená smernicou Rady 2010/45/EÚ z 13. júla 2010, sa má vykladať v tom zmysle, že nositelia práv na rozmnožovanie neposkytujú službu v zmysle tejto smernice výrobcom a dovozcom prázdnych nosičov a zariadení pre záznam a rozmnožovanie, z ktorých organizácia kolektívnej správy autorských práv a súvisiacich práv vyberá na účet týchto nositeľov práv, ale vo vlastnom mene, poplatky z titulu predaja týchto zariadení a nosičov.