Vec C‑15/16

Bundesanstalt für Finanzdienstleistungsaufsicht

proti

Ewaldovi Baumeisterovi

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesverwaltungsgericht)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Aproximácia právnych predpisov – Smernica 2004/39/ES – Článok 54 ods. 1 – Rozsah povinnosti zachovávať služobné tajomstvo, ktorú majú vnútroštátne orgány pre finančný dohľad – Pojem ‚dôverná informácia‘“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 19. júna 2018

  1. Sloboda usadiť sa – Slobodné poskytovanie služieb – Trhy s finančnými nástrojmi – Smernica 2004/39 – Vnútroštátne orgány pre finančný dohľad – Povinnosť zachovávať služobné tajomstvo – Rozsah – Pojem „dôverná informácia“

    (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39, článok 54 ods. 1)

  2. Sloboda usadiť sa – Slobodné poskytovanie služieb – Trhy s finančnými nástrojmi – Smernica 2004/39 – Vnútroštátne orgány pre finančný dohľad – Povinnosť zachovávať služobné tajomstvo – Dátum posúdenia dôvernej povahy informácie

    (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39, článok 54 ods. 1)

  3. Sloboda usadiť sa – Slobodné poskytovanie služieb – Trhy s finančnými nástrojmi – Smernica 2004/39 – Vnútroštátne orgány pre finančný dohľad – Povinnosť zachovávať služobné tajomstvo – Obmedzenia – Domnienka neuplatniteľnosti na obchodné informácie majúce historickú povahu

    (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39, článok 54 ods. 1)

  1.  Článok 54 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS, sa má vykladať v tom zmysle, že všetky informácie týkajúce sa podniku, nad ktorým sa vykonáva dohľad, ktoré tento podnik poskytne príslušnému orgánu, ako aj všetky vyhlásenia toho orgánu uvedené v jeho dokumentácii o dohľade, vrátane jeho korešpondencie s inými orgánmi, nie sú bezpodmienečne dôvernými informáciami, na ktoré sa teda vzťahuje povinnosť zachovávať služobné tajomstvo, ktorá je stanovená v tomto ustanovení. Táto kvalifikácia sa vzťahuje na informácie, ktoré majú k dispozícii orgány určené členskými štátmi na to, aby plnili úlohy stanovené touto smernicou, a ktoré jednak nemajú verejnú povahu a jednak ich sprístupnenie by mohlo poškodiť záujmy fyzickej či právnickej osoby, ktorá ich poskytla, alebo tretej osoby, alebo aj riadne fungovanie systému monitorovania činností investičných podnikov, ktorý normotvorca Únie zaviedol prijatím smernice 2004/39.

    Treba ešte zdôrazniť, že článok 54 smernice 2004/39 stanovuje všeobecnú zásadu zákazu sprístupnenia dôverných informácií, ktoré majú k dispozícii príslušné orgány, a taxatívne uvádza osobitné prípady, keď tento všeobecný zákaz výnimočne nebráni tomu, aby boli postúpené alebo používané (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. novembra 2014, Altmann a i., C‑140/13, EU:C:2014:2362, body 34 a 35). Uvedený článok tak nemá za cieľ zriadiť v prospech verejnosti právo na prístup k informáciám, ktoré majú k dispozícii príslušné orgány, alebo podrobne upraviť výkon takéhoto práva na prístup, ktoré je prípadne zakotvené vo vnútroštátnom práve. Napokon je dôležité zdôrazniť, že keďže jediným cieľom článku 54 ods. 1 smernice 2004/39 je uložiť príslušným orgánom povinnosť, aby v zásade odmietli sprístupniť dôverné informácie v zmysle tohto ustanovenia, je na členských štátoch, aby rozhodli, či ochranu pred sprístupnením rozšíria na celý obsah dokumentácie o dohľade príslušných orgánov, alebo či naopak umožnia prístup k informáciám, ktoré majú k dispozícii príslušné orgány a ktoré nie sú dôvernými informáciami v zmysle uvedeného ustanovenia.

    (pozri body 38, 39, 44, 46, bod 1 výroku)

  2.  Článok 54 ods. 1 smernice 2004/39 sa má vykladať v tom zmysle, že dôverná povaha informácií týkajúcich sa podniku, nad ktorým sa vykonáva dohľad, ktoré boli poskytnuté orgánom určeným členskými štátmi na to, aby plnili úlohy stanovené touto smernicou, sa musí posúdiť ku dňu preskúmania, ktoré majú tieto orgány vykonať pri rozhodovaní o žiadosti o sprístupnenie uvedených informácií, bez ohľadu na to, ako boli kvalifikované v okamihu, keď boli uvedeným orgánom poskytnuté.

    (pozri bod 51, bod 2 výroku)

  3.  Článok 54 ods. 1 smernice 2004/39 sa má vykladať v tom zmysle, že informácie, ktoré majú k dispozícii orgány určené členskými štátmi na to, aby plnili úlohy stanovené touto smernicou, a ktoré môžu predstavovať obchodné tajomstvo, no sú staré päť a viac rokov, sa v dôsledku uplynutia času v zásade považujú za zastarané, ktoré z tohto dôvodu stratili svoj tajný charakter, ibaže by účastník konania, ktorý sa odvoláva na tento charakter, výnimočne preukázal, že tieto informácie napriek ich veku stále predstavujú podstatné prvky jeho obchodného postavenia alebo postavenia tretej osoby. Takéto úvahy neplatia v prípade informácií, ktoré majú k dispozícií tieto orgány a ktorých dôvernosť možno odôvodniť inými dôvodmi, než je ich význam pre obchodné postavenie dotknutých podnikov.

    (pozri bod 57, bod 3 výroku)