Vec C‑9/16
Trestné konanie
proti
A
(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Amtsgericht Kehl)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti – Nariadenie (ES) č. 562/2006 – Kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) – Články 20 a 21 – Prekračovanie vnútorných hraníc – Kontroly v rámci územia – Vnútroštátna právna úprava umožňujúca kontroly s cieľom zistiť totožnosť zadržaných osôb v oblasti 30 kilometrov od spoločnej hranice s inými štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda – Možnosť kontroly bez ohľadu na správanie dotknutej osoby alebo existenciu osobitných okolností – Vnútroštátna právna úprava umožňujúca určité opatrenia kontroly osôb na železničných staniciach“
Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 21. júna 2017
Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo–Kódex Spoločenstva o prekračovaní hraníc–Zrušenie kontroly vnútorných hraníc–Kontroly v rámci územia–Vnútroštátna právna úprava, ktorá policajným orgánom zveruje právomoc kontrolovať totožnosť osôb v pásme 30 kilometrov od pozemnej hranice dotknutého členského štátu so zmluvnými štátmi Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda–Neprípustnosť–Podmienky
(Článok 67 ods. 2 ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 562/2006, články 20 a 21)
Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo–Kódex Spoločenstva o prekračovaní hraníc–Zrušenie kontroly vnútorných hraníc–Kontroly v rámci územia–Vnútroštátna právna úprava, ktorá policajným orgánom zveruje právomoc vo vlakoch a v areáloch železníc vykonávať určité opatrenia na kontrolu totožnosti osôb–Prípustnosť–Podmienky
(Článok 67 ods. 2 ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 562/2006, články 20 a 21)
Článok 67 ods. 2 ZFEÚ, ako aj články 20 a 21 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc), zmeneného a doplneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 610/2013 z 26. júna 2013, sa majú vykladať v tom zmysle, že im odporuje vnútroštátna právna úprava, ako je úprava dotknutá vo veci samej, ktorá policajným orgánom príslušného členského štátu zveruje právomoc, aby v pásme širokom až 30 kilometrov od štátnej hranice medzi týmto členským štátom a zmluvnými štátmi Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Nemeckej spolkovej republiky a Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach, podpísaného v Schengene (Luxembursko) 19. júna 1990, na účely zabránenia alebo zamedzenia nedovoleného vstupu na územie uvedeného členského štátu alebo pobytu na tomto území, prípadne na účely prevencie pred určitými trestnými činmi, ktoré smerujú proti bezpečnosti hraníc, zisťovali totožnosť každej osoby bez ohľadu na jej správanie a na existenciu mimoriadnych okolností, s výnimkou prípadu, že táto právna úprava stanovuje nevyhnutný rámec tejto právomoci, čím zabezpečí, že jej praktický výkon nemôže mať účinok rovnocenný hraničným kontrolám, čo musí overiť vnútroštátny súd.
Pokiaľ takýto rámec vo vnútroštátnej právnej úprave neexistuje, nemožno sa domnievať, že uvedené kontroly sa jednak uskutočnili selektívnym spôsobom, čím sa vyhli systematickej povahe, ktorá je príznačná pre hraničné kontroly, a jednak, že predstavujú policajné opatrenia uplatňované na základe náhodne uskutočnených kontrol, ako to vyžaduje článok 21 písm. a) body iii) a iv) nariadenia č. 562/2006. Napokon vyžadované medze by mali byť dostatočne presné a podrobné, aby tak potreba kontrol, ako aj konkrétne povolené kontrolné opatrenia mohli byť samy osebe predmetom kontrol (rozsudok z 19. júla 2012, Adil,C‑278/12 PPU, EU:C:2012:508, bod 76).
(pozri body 41, 62, 63, bod 1 výroku)
Článok 67 ods. 2 ZFEÚ, ako aj články 20 a 21 nariadenia č. 562/2006 zmeneného a doplneného nariadením č. 610/2013 sa majú vykladať v tom zmysle, že im neodporuje vnútroštátna právna úprava, ako je úprava dotknutá vo veci samej, ktorá policajným orgánom príslušného členského štátu umožňuje vo vlakoch a v areáloch železníc tohto členského štátu kontrolovať totožnosť akejkoľvek osoby alebo jej doklady umožňujúce prekročiť hranicu, ako aj krátkodobo zastaviť každú osobu a klásť jej otázky na tieto účely, pokiaľ sú tieto kontroly založené na poznatkoch o situácii alebo skúsenostiach hraničnej polície a pod podmienkou, že výkon uvedených kontrol podľa vnútroštátneho práva podlieha spresneniam a obmedzeniam, ktoré definujú intenzitu, frekvenciu a selektívnosť týchto kontrol, čo musí overiť vnútroštátny súd.
Len ak sa preukáže, že v nemeckej právnej úprave existuje takýto právny rámec, možno sa domnievať, že uvedené kontroly sa jednak vykonávajú selektívne, a teda nemajú systematický charakter, ktorým sa vyznačujú hraničné kontroly, a jednak, že ide o policajné opatrenia uplatňované na základe náhodných kontrol, ako to vyžaduje článok 21 písm. a) bod iv) nariadenia č. 562/2006.
(pozri body 74, 75, bod 2 výroku)