1.

Østre Landsret (Odvolací súd pre východnú oblasť, Dánsko) sa v predmetnom návrhu na začatie prejudiciálneho konania pýta Súdneho dvora na zlučiteľnosť dánskej právnej úpravy, ktorá priznáva podnikom kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (ďalej len „PKIPCP“) usadeným v Dánsku a ktoré sa zaviažu, že budú skutočne alebo formálne vyplácať minimálne dividendy vlastníkom ich podielov, oslobodenie od zrážkovej dane z dividend rozdelených dánskymi spoločnosťami s vylúčením PKIPCP, ktoré sú rezidentmi iných členských štátov, s voľným pohybom kapitálu (článok 56 ES, teraz článok 63 ZFEÚ) a slobodným poskytovaním služieb (článok 49 ES, teraz článok 56 ZFEÚ).

2.

Táto otázka je položená v rámci sporu medzi viacerými PKIPCP v zmysle smernice Rady 85/611/EHS z 20. decembra 1985 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) ( 2 ), ktoré majú sídlo v Spojenom kráľovstve a v Luxembursku, medzi ktoré patrí Fidelity Funds, a Skatteministeriet (ministerstvo daní, Dánsko) vo veci žiadostí na vrátenie zrážkových daní z dividend, ktoré boli týmto PKIPCP vyplatené dánskymi spoločnosťami medzi rokmi 2000 a 2009. Uvedené PKIPCP požadujú toto vrátenie z dôvodu, že im malo byť priznané oslobodenie vzťahujúce sa v Dánsku na PKIPCP, ktoré sú tam rezidentmi. Dánska právna úprava totiž stanovuje rozdielne zaobchádzanie, ktoré je v rozpore s voľným pohybom kapitálu a slobodným poskytovaním služieb, ktoré zaručuje právo Únie.

3.

Z právneho rámca uvádzaného vnútroštátnym súdom vyplýva, že podľa lov om indkomstbeskatning af aktieselskaber m.v. (selskabsskatteloven) (zákon o dani z príjmov právnických osôb), (ďalej len „zákon o dani z príjmov PO“) PKICPC, ktoré sú daňovými rezidentmi v Dánsku, podliehajú v tomto štáte dani zo všetkých svojich príjmov. PKICPC a ostatné investičné fondy, ktoré nie sú daňovými rezidentmi v Dánsku, sú zdaňované iba z dividend, ktoré im vyplatili dánske spoločnosti, pričom táto obmedzená daňová povinnosť sa vzťahuje len na príjmy, ktoré majú svoj pôvod v Dánsku.

4.

Podľa článku 65 ods. 1 kildeskatteloven (ďalej len „zákon o zrážkovej dani“), pri prijatí každého rozhodnutia dánskej spoločnosti o vyplatení dividend sa z celkovej sumy dividend zrazí určitý percentuálny podiel, ak nie je stanovené inak. Sadzba zrážkovej dane bola stanovená na 25 % v roku 2000, zatiaľ čo v období medzi rokmi 2001 až 2009 sa zvýšila na 28 %, okrem prípadu výhodnejšieho ustanovenia pri uplatnení zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Ak je však konečná sadzba dane nižšia než tá, pri ktorej sa uplatnila zrážková daň, PKICPC môže požiadať o vrátenie nadmerne zrazenej dane.

5.

Pravidlá zákona o zrážkovej dani sú uplatniteľné aj na dánske PKIPCP, ktoré teda a priori podliehajú tejto právnej úprave o zdaňovaní dividend. Podľa § 65 ods. 8 zákona o zrážkovej dani je však dánsky minister daní oprávnený zaviesť pravidlá, podľa ktorých sú rozdelenia dividend fondom, ktoré podliehajú ustanoveniu § 16 C (ďalej len „fondy uvedené v § 16 C“) lov om påligningen af indkomstskat til staten (ligningsloven) (zákon o vymeriavacom základe daní), (ďalej len „ligningslov“) a oslobodené od zrážky dane. Dánsky minister daní využil pri prijatí ministerskej vyhlášky spresňujúcej ligningslov (ďalej len „ministerská vyhláška“) túto možnosť na oslobodenie fondov uvedených v § 16 C, ktoré sú rezidentmi v Dánsku, od akejkoľvek zrážkovej dane.

6.

Podľa § 38 ministerskej vyhlášky má každý PKIPCP nárok na vydanie osvedčenia o oslobodení a na uplatnenie si oslobodenia od zrážkovej dane z dividend za podmienky, že je na jednej strane podnikom uvedeným v § 1 ods. 1 bode 6 zákona o dani z príjmov PO (a teda rezidentom v Dánsku) a na druhej strane, že má postavenie fondu podľa § 16 C. PKIPCP, ktorý je rezidentom v Dánsku a ktorý nespĺňa podmienky stanovené v § 16 C ligningslov, nie je oslobodený od zrážkovej dane z dividend.

7.

Paragraf 16 C ligningslov stanovuje, čo treba rozumieť pod pojmom „fondy uvedené v § 16 C“. Podľa právnych predpisov platných do 1. júna 2005 platilo, že na to, aby bol PKIPCP kvalifikovaný ako „fond uvedený v § 16 C“ sa vyžadovalo, aby vyplácal dividendy v minimálnej stanovenej výške (ďalej len „vyplatenie minimálnych dividend“). Vyplatenie minimálnych dividend predstavuje základ zdanenia príjmov vo vzťahu k vlastníkom jeho podielov.

8.

V nadväznosti na prijatie zákona č. 407 z 1. júna 2005 a od tohto dátumu sa už nevyžaduje, aby došlo k skutočnému vyplateniu minimálnych dividend vlastníkom podielov na účely získania postavenia „fondov uvedených v § 16 C“. Na získanie tohto postavenia je však naďalej potrebné splniť podmienku, aby PKIPCP vypočítal minimálne dividendy, ktoré sa na strane vlastníkov jeho podielov zdaňujú zrážkovou daňou zrazenou fondom. Z vysvetlení vnútroštátneho súdu vyplýva, s odkazom na dôvodovú správu k tomuto zákonu, že cieľom tejto legislatívnej zmeny bolo zjednodušiť získanie postavenia fondu podľa § 16 C pre zahraničné PKIPCP, aby sa od nich viac nevyžadovalo prispôsobenie ich politiky vyplácania dividend dánskym daňovým predpisom, čo má zmysel pre fondy, v ktorých sú vlastníci dánskych podielov veľmi minoritní. Z pripomienok dotknutých strán vyplýva, že niektoré PKIPCP, ktoré nie sú rezidentmi v Dánsku, mohli spĺňať pravidlá týkajúce sa vyplatenia minimálnych dividend stanovených v § 16 C ligningslov.

9.

Treba ešte poznamenať, že uvedené pravidlá sú spresnené v § 16 C ods. 2 až 6 ligningslov. Podľa odseku 2 tohto paragrafu je vyplatenie minimálnych dividend tvorené súčtom príjmov a čistých súm získaných za daňový rok po odpočítaní strát a výdavkov. V § 16 C ods. 3 ligningslov je stanovené, že výpočet zahŕňa zoznam príjmov uvedených v tomto paragrafe, najmä úrokových výnosov, dividend z podielov, ziskov z pohľadávok a finančných kontraktov, ako aj ziskov z prevodov podielov. V súlade s § 16 C ods. 4 a 5 ligningslov môžu fondy uvedené v § 16 C odpočítať straty súvisiace s daňami a administratívne výdavky.

10.

Fidelity Funds a NN (L) SICAV so zreteľom na túto právnu úpravu tvrdia, že na účely uplatnenia si oslobodenia od zrážkovej dane nemôžu vzhľadom na svoje postavenie splniť prvú z podmienok týkajúcu sa daňovej rezidencie v Dánsku. Táto podmienka predstavuje rozdielne daňové zaobchádzanie s PKIPCP v závislosti od štátu ich rezidencie a podľa názoru týchto účastníkov konania vo veci samej je v rozpore s článkom 56 ZES, bez toho, aby mohla byť odôvodnená naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu. Pokiaľ ide o druhú podmienku týkajúcu sa výpočtu minimálnych dividend, Fidelity Funds a NN (L) SICAV spresňujú, že nemajú žiaden dôvod splniť túto podmienku, keďže z dôvodu prvej podmienky sa na ne v žiadnom prípade nemôže vzťahovať režim, ktorý je priznaný fondom uvedeným v § 16 C. Podľa nich je táto druhá podmienka ako taká v rozpore so slobodným poskytovaním služieb zaručeným v článku 49 ZES, keďže PKIPCP nie sú zakladané podľa právnej úpravy každého z členských štátov, v ktorých môžu mať rezidenciu vlastníci ich podielov, ale v súlade s právnou úpravou členského štátu ich rezidencie. Ak by táto požiadavka mala byť uložená voči každému PKIPCP, ktorý nie je rezidentom, harmonizácia, ktorú zavádza smernica 85/611, ako aj právo na slobodné poskytovanie služieb by boli obídené.

11.

Keďže vnútroštátny súd sa domnieval, že riešenie sporu vo veci samej závisí od výkladu článkov 49 ES a 56 ES, rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Je daňový systém, akým je systém vo veci samej, v rámci ktorého sa zahraničné PKIPCP upravené smernicou [85/611] zdaňujú zrážkovou daňou z dividend vyplácaných dánskymi spoločnosťami, v rozpore s článkom 56 ES (teraz článok 63 ZFEÚ) o voľnom pohybe kapitálu alebo s článkom 49 ES (teraz článok 56 ZFEÚ) o slobode poskytovať služby v prípade, keď rovnocenné dánske PKIPCP môžu získať oslobodenie od zrážkovej dane, a to buď preto, že svojim vlastníkom podielov v skutočnosti vyplácajú minimálne dividendy, v dôsledku čoho sa zrazí daň, alebo sa formálne vypočítajú minimálne dividendy na vyplatenie, z ktorých sa vo vzťahu k vlastníkom podielov týchto podnikov vykoná zrážka dane?“

12.

Táto otázka bola predmetom písomných pripomienok, ktoré predložili Fidelity Funds, NN (L) SICAV, dánska, nemecká a holandská vláda, ako aj Európska komisia. Títo účastníci konania tiež predniesli svoje prednesy na pojednávaní z 5. októbra 2017.

13.

Na úvod treba uviesť, že na rozdiel od toho, čo by bolo možné vyvodiť z tvrdení uvádzaných pred vnútroštátnym súdom, najmä zo strany Fidelity Funds, tento súd sa Súdneho dvora nepýta na výklad smernice 85/611.

14.

Ako totiž Súdny dvor rozhodol v rozsudku z 26. mája 2016, NN (L) International (C‑48/15, EU:C:2016:356, bod 32), zdaňovanie PKIPCP nepatrí do pôsobnosti tejto smernice, ktorá neobsahuje žiadne ustanovenie týkajúce sa tejto oblasti. Je síce pravda, že Súdny dvor v tom istom rozsudku pripomenul, že článok 44 ods. 3 smernice 85/611 vyžadoval, aby sa zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia uplatniteľné v členskom štáte na PKIPCP, ktoré nepatria do oblasti upravenej danou smernicou, uplatňovali nediskriminačným spôsobom, z čoho vyplýva, že smernica 85/611 nebráni tomu, aby PKIPCP obchodujúce so svojimi podielovými listami v jednom členskom štáte museli každoročne platiť daň, za podmienky, že sa smernica uplatňuje nediskriminačným spôsobom ( 3 ). Súdny dvor však veľmi logicky preskúmal nediskriminačný charakter výberu tejto dane od PKIPCP, o ktorý išlo v danej veci, s ohľadom na slobody pohybu zaručené Zmluvou ES ( 4 ). Z tohto dôvodu je úplne pochopiteľné, keďže sa tak ako v prejednávanej veci jednalo o otázku, či právna úprava stanovujúca rozdielne daňové zaobchádzanie medzi PKIPCP na základe kritéria všeobecne prijatého v medzinárodnom daňovom práve a uznaného Súdnym dvorom, teda kritéria miesta daňovej rezidencie dotknutých subjektov ( 5 ), že vnútroštátny súd sa vo svojej otázke Súdnemu dvoru obmedzil na zlučiteľnosť tejto právnej úpravy s voľným pohybom kapitálu a slobodným poskytovaním služieb.

15.

Po tomto spresnení sa teda analýza rozdielneho daňového zaobchádzania zavedeného dánskou právnou úpravou bude týkať štyroch bodov, z ktorých iba posledné dva budú vyžadovať podrobné rozbory. Hoci je totiž nepochybné, že v prejednávanej veci sa potvrdzuje ako relevantný voľný pohyb kapitálu (A) a že dánska právna úprava predstavuje obmedzenie tejto slobody (B), porovnateľný charakter situácie PKIPCP rezidentov a nerezidentov v Dánsku (C) a dôvody opodstatňujúce toto obmedzenie (D) sú chúlostivejšími otázkami, ako to objasnilo prejednanie pred Súdnym dvorom.

16.

Ako vyplýva zo znenia prejudiciálnej otázky, vnútroštátny súd vyslovuje pochybnosti pokiaľ ide o výber slobody, s ohľadom na ktorú treba posúdiť právnu úpravu, o ktorú ide vo veci samej. Konkrétnejšie, vnútroštátny súd sa pýta, či je dánska právna úprava v rozpore buď s článkom 56 ES (teraz článok 63 ZFEÚ) o voľnom pohybe kapitálu, alebo s článkom 49 ES (teraz článok 56 ZFEÚ) o slobodnom poskytovaní služieb.

17.

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že na určenie toho, či vnútroštátna právna úprava patrí do pôsobnosti niektorej zo základných slobôd zaručených Zmluvou ES, treba zohľadniť predmet danej právnej úpravy. ( 6 )

18.

Dánska právna úprava sa v tomto ohľade netýka podmienok prístupu PKIPCP nerezidentov na trh členského štátu, v danom prípade Dánskeho kráľovstva, ale daňového zaobchádzania s príjmami týchto podnikov, ktorému priamo podliehajú ich investície uskutočnené v Dánsku. Už toto jednoduché konštatovanie by podľa môjho názoru mohlo stačiť na vylúčenie uplatniteľnosti slobodného poskytovania služieb.

19.

Navyše, na rozdiel od situácie, ktorá viedla k rozsudku z 3. októbra 2006, Fidium Finanz (C‑452/04, EU:C:2006:631, body 2 a 45 až 47), ktorá sa týkala zákazu uloženého nemeckými úradmi švajčiarskej spoločnosti poskytovať v rámci podnikateľskej činnosti úvery nemeckým klientom z dôvodu, že nemala povolenie, ktoré bolo potrebné na výkon tejto činnosti, o ktorej Súdny dvor rozhodol, že patrí do pôsobnosti slobodného poskytovania služieb, vylúčenie priznania daňového oslobodenia stanovené dánskou právnou úpravou, o ktoré ide vo veci samej, v neprospech PKIPCP nerezidentov, ktorým dánske spoločnosti vyplatili dividendy, nemá za následok zabránenie vstupu týmto hospodárskym subjektom na dánsky trh.

20.

Je pravda, že uplatnenie tejto právnej úpravy by mohlo viesť k nákladnejšiemu poskytovaniu finančných služieb PKIPCP nerezidentov vo vzťahu k dánskym investorom než je to, ktoré za rovnakých podmienok uskutočňujú dánske PKIPCP. ( 7 )

21.

Hoci slobodné poskytovanie služieb môže byť dotknuté zdanením, ktorému podliehajú PKIPCP nerezidenti s vylúčením PKIPCP rezidentov, keďže tento rozdiel môže mať vplyv na finančné služby, ktoré v Dánsku ponúkajú zahraničné PKIPCP, táto sloboda je však zjavne druhoradá vo vzťahu k slobode voľného pohybu kapitálu a možno ju k nej v každom prípade priradiť. ( 8 )

22.

Pre úplnosť dodávam, že zo skutočností uvedených v spise a z pripomienok dotknutých strán vyplýva, že podiely, ktoré Fidelity Funds a NN (L) SICAV vlastnia v dánskych spoločnostiach, boli nadobudnuté iba s jediným zámerom uskutočniť finančné investovanie, bez úmyslu ovplyvňovať správu a kontrolu podniku, na základe čoho sa relevantným zdá byť iba voľný pohyb kapitálu, s výnimkou slobody usadiť sa. ( 9 )

23.

Z tohto dôvodu sa domnievam, že ako správne navrhli holandská vláda a Komisia právnu úpravu, o ktorú ide vo veci samej, treba preskúmať s ohľadom na voľný pohyb kapitálu, tak ako je zaručený v článku 56 ES.

24.

K opatreniam, ktoré článok 56 ods. 1 ES zakazuje ako obmedzenia pohybu kapitálu, patria najmä také opatrenia, ktoré sú spôsobilé odradiť osoby, ktoré sú nerezidenti členského štátu, od investovania v tomto členskom štáte. ( 10 )

25.

Pokiaľ ide o predmetnú vec, podľa dánskej právnej úpravy uplatniteľnej v čase skutkových okolností sporu vo veci samej, tak ako vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, boli dividendy, ktoré spoločnosť rezident vyplatila PKIPCP nerezidentovi, v zásade zdanené 25 % sadzbou v roku 2000, ktorá sa zvýšila na 28 % medzi rokmi 2001 až 2009, prostredníctvom zrážkovej dane, okrem prípadu uplatnenia odlišnej sadzby dane podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, zatiaľ čo tieto dividendy boli oslobodené od dane v prípade, že boli vyplatené PKIPCP rezidentovi, pokiaľ tento podnik spĺňa podmienky na priznanie postavenia fondu podľa § 16 C, a síce, že do 31. mája 2005 skutočne vypláca vlastníkom svojich podielov minimálne dividendy, alebo od 1. júna 2005 formálne vypočíta tieto minimálne dividendy na vyplatenie. ( 11 )

26.

Z tohto dôvodu boli od dane oslobodené iba PKIPCP, ktoré sú rezidentmi v Dánsku a majú postavenie fondov podľa § 16 C, PKIPCP nerezidenti boli z tohto oslobodenia systematicky vylúčené a to aj v prípade, o ktorý zdá sa ide v prejednávanej veci, keď sa na PKIPCP nerezidentov vzťahuje zníženie sadzby dane z dividend pri uplatnení zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ale ak, čo zdá sa nie je prípad prejednávanej veci, skutočne vyplácajú alebo formálne určujú minimálne dividendy v prospech vlastníkov svojich podielov.

27.

Takéto rozdielne daňové zaobchádzanie s dividendami medzi PKIPCP, predovšetkým v závislosti od miesta ich rezidencie, môže jednak odradiť PKIPCP nerezidentov od toho, aby investovali do spoločností so sídlom v Dánsku a jednak investorov so sídlom v tomto členskom štáte, aby nadobúdali podiely PKIPCP nerezidentov. ( 12 )

28.

Z tohto dôvodu, ako to napokon priznáva dánska vláda, takáto daňová právna úprava predstavuje obmedzenie voľného pohybu kapitálu, ktoré je v zásade v rozpore s článkom 56 ES.

29.

Obmedzenie voľného pohybu kapitálu, na ktoré bolo práve poukázané, by však mohlo byť zlučiteľné s právom Únie, pokiaľ sa v súlade s článkom 58 ods. 1 písm. a) ES rozdiel v zaobchádzaní, na ktorom je založené, týka situácií, ktoré nie sú objektívne porovnateľné, alebo ak je odôvodnený naliehavým dôvodom všeobecného záujmu. ( 13 )

30.

Ako bolo vyššie uvedené, je dôležité podrobne sa zamerať tak na porovnateľnosť situácií, o ktoré ide vo veci samej, ako aj na odôvodnenie obmedzenia voľného pohybu kapitálu, ktoré je zavedené dánskou právnou úpravou.

31.

Treba pripomenúť, že porovnateľný charakter cezhraničnej situácie s vnútroštátnou situáciou sa musí skúmať s prihliadnutím na cieľ, ktorý sledujú predmetné vnútroštátne ustanovenia, ako aj s prihliadnutím na predmet a obsah týchto vnútroštátnych ustanovení. ( 14 )

32.

Pokiaľ ide o ciele sledované predmetnou dánskou právnou úpravou, z vysvetlení vnútroštátneho súdu a z pripomienok dánskej vlády vyplýva, že sa na jednej strane snaží predísť dvojitému reťazovému zdaneniu pri investovaní prostredníctvom PKIPCP a na druhej strane zabezpečiť, aby sa dividendy vyplatené dánskymi spoločnosťami nevymkli z daňovej právomoci Dánska z dôvodu ich oslobodenia na úrovni PKIPCP rezidentov a boli skutočne podriadené tejto právomoci na úrovni vlastníkov podielov uvedených podnikov.

33.

Pokiaľ ide, po prvé, o cieľ predchádzania reťazovému zdaneniu, je síce pravda, že z judikatúry vyplýva, že s ohľadom na opatrenia stanovené členským štátom na účely predchádzania alebo zmiernenia reťazovitého zdanenia alebo dvojitého hospodárskeho zdanenia príjmov rozdeľovaných spoločnosťou rezidentom sa spoločnosti, daňovníci alebo vlastníci podielov, ktorí sú príjemcami a rezidentmi tohto členského štátu, nevyhnutne nenachádzajú v porovnateľnej situácii ako spoločnosti, daňovníci alebo vlastníci podielov ‑ príjemcovia, ktorí sú rezidentmi iného členského štátu. ( 15 )

34.

Len čo však členský štát jednostranne alebo prostredníctvom zmluvy stanoví, že dani z príjmov podliehajú nielen spoločnosti, daňovníci alebo vlastníci podielov rezidenti, ale aj spoločnosti, daňovníci alebo vlastníci podielov nerezidenti, v prípade dividend, ktoré im vyplatí spoločnosť rezident, sa situácia uvedených nerezidentov začne podobať situácii rezidentov. ( 16 )

35.

Riziko reťazovitého alebo dvojitého hospodárskeho zdanenia totiž spôsobuje samotný výkon daňovej právomoci týmto štátom, a to nezávisle od akéhokoľvek zdanenia v inom členskom štáte. Aby v takomto prípade spoločnosti príjemcovia nerezidenti neboli vystavení obmedzeniu voľného pohybu kapitálu, ktoré článok 56 ES v zásade zakazuje, musí štát sídla rozdeľujúcej spoločnosti dbať na to, aby podľa mechanizmu upraveného v jeho vnútroštátnom práve s cieľom predchádzať reťazovitému alebo dvojitému hospodárskemu zdaneniu alebo ho zmierniť podliehali spoločnosti, daňovníci alebo vlastníci podielov nerezidenti rovnakému zaobchádzaniu ako spoločnosti, daňovníci alebo vlastníci podielov rezidenti. ( 17 )

36.

Pokiaľ ide o prejednávanú vec, keďže si Dánske kráľovstvo zvolilo uplatňovať svoju daňovú právomoc na dividendy, ktoré vyplatili dánske spoločnosti PKIPCP nerezidentom, tieto PKIPCP sa z tohto dôvodu nachádzajú v porovnateľnej situácii ako PKIPCP rezidenti pokiaľ ide o riziko reťazového zdanenia dividend vyplatených dánskymi spoločnosťami.

37.

Po druhé, pokiaľ ide o cieľ sledujúci podriadenie oslobodenia PKIPCP rezidentov podmienke, aby sa zdanenie presunulo na úroveň vlastníkov podielov týchto podnikov, mohol by viesť k otázke, či by pri skúmaní porovnateľnosti situácií mala byť zohľadnená daňová situácia vlastníkov podielov.

38.

V tomto smere treba pripomenúť, že v súlade s ustálenou judikatúrou treba na účely posúdenia rozdielneho zaobchádzania týkajúceho sa zdanenia vyplatených dividend vziať do úvahy iba rozlišujúce kritériá stanovené dotknutou vnútroštátnou daňovou právnou úpravou. ( 18 )

39.

Ako som už uviedol, v prejednávanej veci sa oslobodenie od zrážkovej dane stanovené v prospech PKIPCP zakladá na dvoch podmienkach. Na jednej strane, PKIPCP musia byť rezidentmi v Dánsku. Na druhej strane, tieto podniky mali až do 31. mája 2005 povinnosť vyplácať minimálne dividendy a toto vyplatenie zdaniť zrážkovou daňou vybranou od vlastníkov ich podielov, pričom táto požiadavka sa od 1. júna 2005 zmenila na jednoduché formálne určenie vyplatenia minimálnych dividend, ktoré ostane zdanené na úrovni vlastníkov podielov prostredníctvom zrážkovej dane, ktorú vyberajú PKIPCP.

40.

Táto dvojitá charakteristika zdá sa odlišuje dánsku právnu úpravu od francúzskej právnej úpravy, ktorá viedla k prijatiu rozsudku z 10. mája 2012, Santander Asset Management SGIIC a i. (C‑338/11 až C‑347/11, EU:C:2012:286). Súdny dvor v tomto rozsudku totiž preskúmal objektívnu porovnateľnosť PKIPCP rezidentov a nerezidentov vo Francúzsku, pričom vylúčil zohľadnenie daňovej situácie vlastníkov podielov PKIPCP vzhľadom na to, že francúzska právna úprava sa zakladala na jedinom kritériu odlíšenia, a síce mieste rezidencie týchto podnikov.

41.

S ohľadom na rozdiel medzi francúzskym a dánskym daňovým právnym rámcom, na ktorý bolo práve poukázané, pričom dotknuté strany prediskutovali najmä následky, ktoré by mali byť vyvodené z rozsudku z 10. mája 2012, Santander Asset Management SGIIC a i. (C‑338/11 až C‑347/11, EU:C:2012:286) pre prejednávanú vec, je dosť zaujímavé konštatovanie, že žiadna z troch vlád, ktoré predložili písomné pripomienky, nepodporila názor, podľa ktorého preskúmanie porovnateľnosti situácií malo zahŕňať daňovú situáciu vlastníkov podielov. Totiž zatiaľ čo sa dánska vláda, odkazujúc na tento rozsudok, obmedzila na odôvodnenie tejto právnej úpravy zachovaním koherencie daňového systému, ako aj, stručne, vyváženým rozdelením daňovej právomoci ( 19 ), nemecká a holandská vláda zamerali svoje poznámky týkajúce sa objektívnej porovnateľnosti situácií len na nástroje investovania, ktoré predstavujú PKIPCP.

42.

Zdieľajúc názor, podľa ktorého má byť predmetom porovnania iba situácia PKIPCP, s vylúčením daňovej situácie vlastníkov ich podielov, boli to napokon Fidelity Funds a NN (L) SICAV, ako aj v menšej miere Komisia, kto poskytol najpodrobnejšie odôvodnenie úrovne, na ktorej by malo byť uskutočnené preskúmanie porovnateľnosti situácií. Konkrétnejšie, podľa NN (L) SICAV, dánska právna úprava stanovila kritérium rozlišovania založené iba na mieste rezidencie PKIPCP príjemcu dividend a oslobodenie od dane priznané PKIPCP rezidentom nie je podmienené zdanením príjmov rozdelených na úrovni vlastníkov ich podielov. Dánska právna úprava nestanovuje žiaden vzťah medzi daňovým zaobchádzaním s dividendami vnútroštátneho pôvodu, ktoré boli prijaté bežnými PKIPCP (alebo kapitalizačnými) a daňovou situáciou vlastníkov ich podielov. Pokiaľ ide o fondy uvedené v § 16 C, ktoré sčasti rozdelili získané dividendy, dánska právna úprava nezohľadňuje ani daňovú situáciu vlastníkov ich podielov. Zrážková daň vyberaná z dividend, ktoré boli vyplatené PKIPCP nerezidentovi, teda nie je znížená, ak sú vlastníci podielov tohto podniku rezidentmi v Dánsku a ich daňová situácia je porovnateľná so situáciou vlastníkov podielov PKIPCP rezidentov v Dánsku. Navyše, Komisia tvrdí, že PKIPCP rezidenti a nerezidenti sa nachádzajú v porovnateľnej situácii, aj keď sa pri porovnaní zohľadní zdanenie podielnikov. Fidelity Funds napokon dodáva, že vzhľadom na to, že sa na PKIPCP nerezidentov vzťahuje smernica 85/611, musia byť porovnaní s PKIPCP rezidentmi v Dánsku.

43.

Pokiaľ ide o mňa, z dôvodov, ktoré vysvetlím ďalej v tých návrhoch, sa prikláňam k názoru, že bez ohľadu na uhol, z ktorého treba preskúmať porovnateľnosť situácií, považujem situácie, o ktoré ide vo veci samej, za objektívne porovnateľné, takže v konečnom dôsledku bude potrebné analyzovať, či dánska právna úprava môže byť odôvodnená predovšetkým z dôvodu potreby zachovania koherencie daňového systému.

44.

Nesúhlasím predovšetkým s tvrdením Fidelity Funds, podľa ktorého postavenie PKIPCP upravené smernicou 85/611 stačí na konštatovanie objektívnej porovnateľnosti PKIPCP nerezidentov a dánskych PKIPCP, so zreteľom na dánsku daňovú právnu úpravu. Totiž okrem toho, že zdaňovanie PKIPCP nepatrí, ako som už uviedol, do pôsobnosti smernice 85/611 ( 20 ), z hľadiska voľného pohybu kapitálu sa preskúmanie porovnateľnosti netýka právneho postavenia dotknutých hospodárskych subjektov, ale ich situácie z hľadiska predmetnej daňovej úpravy ( 21 ). Okrem toho, pri analýze porovnateľnosti situácií hospodárskych subjektov už Súdny dvor vylúčil relevantnosť postavenia PKIPCP, pokiaľ sa naň nevzťahuje kritérium alebo kritériá rozlišovania, na ktorých sa zakladá uplatniteľná daňová právna úprava. ( 22 )

45.

Ďalej, na účely stanovenia úrovne, na ktorej má byť porovnateľnosť situácií uskutočnená, teda či iba na úrovni PKIPCP, alebo aj na úrovni vlastníkov podielov, dotknuté strany na žiadosť Súdneho dvora prerokovali otázku, či dve kritériá, na ktorých sa zakladá vnútroštátna právna úprava, boli samostatné alebo neoddeliteľne spojené.

46.

Jednoznačná odpoveď na túto otázku v zmysle samostatnosti alebo oddeliteľného charakteru kritéria rezidencie PKIPCP vo vzťahu ku kritériu týkajúcemu sa požiadavky vyplácania minimálnych dividend (skutočného alebo formálneho) by totiž mohla výrazne naznačovať, že dánska právna úprava sa v konečnom dôsledku nevzďaľuje od francúzskej právnej úpravy, ktorá viedla k vydaniu rozsudku z 10. mája 2012, Santander Asset Management SGIIC a i. (C‑338/11 až C‑347/11, EU:C:2012:286) alebo od poľskej právnej úpravy, ktorá viedla k vydaniu rozsudku z 10. apríla 2014, Emerging Markets Series of DFA Investment Trust Company (C‑190/12, EU:C:2014:249). Inými slovami, Súdny dvor sa domnieval, že keďže tieto dve právne úpravy sa zakladali výlučne alebo predovšetkým na mieste rezidencie dotknutých PKIPCP, porovnateľnosť situácií sa mohla uskutočniť výlučne na úrovni týchto podnikov. ( 23 )

47.

Niektoré skutočnosti v prejednávanej veci svedčia podľa mňa v prospech toho, nezávisle na kritikách NN (L) SICAV týkajúcich sa údajne nesprávneho výkladu dánskej právnej úpravy vnútroštátnym súdom, ktoré Súdny dvor nemôže preskúmať v rámci režimu súdnej spolupráce založenej článkom 267 ZFEÚ ( 24 ), že kritérium rezidencie PKIPCP je nielen oddelené od kritéria vyplácania minimálnych dividend (skutočného alebo formálneho), ale je aj rozhodujúce. Treba totiž uviesť, na jednej strane, že tieto dve kritériá uvedené v článku 38 ministerskej vyhlášky sa objavujú v dvoch samostatných vnútroštátnych právnych úpravách ( 25 ). Navyše, dánska vláda vo svojich písomných pripomienkach uznala, že druhé kritérium by prípadne mohlo byť uplatnené nezávisle od kritéria rezidencie PKIPCP. Na druhej strane, ako uvádzajú Fidelity Funds a NN (L) SICAV a ako pripustila dánska vláda, zatiaľ čo niektoré PKIPCP nerezidenti sú úplne spôsobilé spĺňať (a v praxi spĺňajú) druhé kritérium, iba dánske PKIPCP môžu splniť podmienku rezidencie v Dánsku.

48.

Za týchto podmienok by sa porovnateľnosť situácií uskutočnila iba s ohľadom na hlavné a rozhodujúce kritérium, ktoré uvádza dánska právna úprava, a síce miesto rezidencie PKIPCP a v tom prípade by bolo treba konštatovať, podobne ako v rozsudkoch z 10. mája 2012Santander Asset Management SGIIC a i. (C‑338/11 až C‑347/11, EU:C:2012:286) a z 10. apríla 2014, Emerging Markets Series of DFA Investment Trust Company (C‑190/12, EU:C:2014:249, body 63 a 69), že iba situácia PKIPCP, podľa toho, či sú alebo nie sú rezidentmi v Dánsku, musí byť porovnaná a že v konečnom dôsledku sa tieto investičné nástroje nachádzajú v objektívne porovnateľných situáciách pokiaľ ide o daňové zaobchádzanie s dividendami, ktoré prijímajú od dánskych spoločností.

49.

Pravdou ostáva, že logika, na ktorej sa zakladá dánska právna úprava, je taká, že oslobodenie od zrážkovej dane je priznané PKIPCP rezidentom iba vtedy, ak je sprevádzané vyplatením minimálnych dividend (skutočným alebo formálnym) v prospech vlastníkov ich podielov, od ktorých tieto podniky vyberú zrážkovú daň. Dánske kráľovstvo však priznáva oslobodenie od zrážkovej dane dánskemu PKIPCP iba pokiaľ je isté, že môže vykonávať svoju daňovú právomoc vo vzťahu k dividendám, ktoré tento PKIPCP prerozdelil v prospech vlastníkov svojich podielov.

50.

Z tohto dôvodu, v rozpore so situáciou, ktorá viedla k prijatiu rozsudkov z 10. mája 2012, Santander Asset Management SGIIC a i. (C‑338/11 až C‑347/11, EU:C:2012:286) a z 10. apríla 2014, Emerging Markets Series of DFA Investment Trust Company (C‑190/12, EU:C:2014:249), existuje vzťah stanovený dánskou právnou úpravou medzi priznaním oslobodenia pre PKIPCP rezidentov a daňovou situáciou vlastníkov ich podielov, ako to napokon uznala Komisia vo svojich písomných pripomienkach. Domnievam sa teda, že situácia týchto vlastníkov podielov by mohla byť tiež zohľadnená pri skúmaní porovnateľnosti situácií.

51.

Zohľadnenie situácie vlastníkov podielov PKIPCP však podľa mňa neznamená, že situácie skúmané ako celok nie sú objektívne porovnateľné tak, že sa pripustí rozdielne zaobchádzanie, ktoré vyplýva z dánskej právnej úpravy. Dánska právna úprava totiž nezahŕňa situáciu vlastníkov podielov v PKIPCP v plnom rozsahu, takže rozdiely v zaobchádzaní, ktoré vyplývajú z tejto medzery, nemôžu byť odôvodnené na základe objektívne odlišnej situácie. ( 26 )

52.

V tejto súvislosti sa domnievam, že preskúmanie daňovej situácie vlastníkov podielov možno uskutočniť z troch rôznych hľadísk. Po prvé, je možné porovnať daňovú situáciu vlastníkov podielov rezidentov podľa toho, či investujú do PKIPCP rezidentov alebo do PKIPCP nerezidentov. Po druhé, porovnanie sa môže týkať daňovej situácie vlastníka podielu rezidenta v PKIPCP rezidenta v porovnaní so situáciou vlastníka podielu nerezidenta v PKIPCP nerezidenta. Napokon po tretie, je tiež možné preskúmať porovnateľnosť situácií vlastníkov podielov nerezidentov podľa toho, či investujú do PKIPCP nerezidentov alebo rezidentov. ( 27 )

53.

Pokiaľ ide o prvú hypotézu, nevidím objektívny rozdiel medzi jedným vlastníkom dánskych podielov a iným vlastníkom dánskych podielov podľa toho, či investujú do PKIPCP rezidenta alebo nerezidenta. Títo dvaja vlastníci podielov patria pod daňovú právomoc Dánskeho kráľovstva a malo by sa s nimi v zásade zaobchádzať nediskriminačným spôsobom. Zatiaľ čo však vlastník dánskych podielov, ktorý investuje do PKIPCP nerezidenta – ktorý aj v prípade, že môže byť kvalifikovaný za „fond uvedený v § 16 C“, bude podliehať zrážkovej dani – bude stále podliehať kaskádovitému zdaneniu, ako to uznala dánska vláda, vlastník dánskych podielov investujúci do PKIPCP rezidenta kvalifikovaného za „fond uvedený v § 16 C“ a oslobodeného od zrážkovej dane si bude môcť odpočítať zrážku z dane z príjmu alebo z dane z príjmu právnických osôb, ktorú musí zaplatiť.

54.

Druhá hypotéza, a síce porovnanie daňovej situácie vlastníka podielov rezidenta v PKIPCP, ktorý je rezidentom a situácie vlastníka podielov nerezidenta v PKIPCP nerezidenta nevedie podľa mňa k odlišnému riešeniu. Obidvaja sa z hľadiska dánskej právnej úpravy nachádzajú v objektívne porovnateľnej situácii, keď investujú do PKIPCP, ktoré neprerozdeľujú dividendy získané od dánskych spoločností.

55.

Pokiaľ ide o vlastníkov podielov nerezidentov v distribučných PKIPCP, ktoré nie sú rezidentmi a vlastníkov podielov rezidentov vo fondoch uvedených v § 16 C, ktoré sú rezidentmi v Dánsku, uvádzam, že Súdny dvor v rozsudku zo 17. septembra 2015, Miljoen a i. (C‑10/14, C‑14/14 a C‑17/14, EU:C:2015:608, bod 74) rozhodol, pokiaľ ide o preskúmanie objektívnej porovnateľnosti daňového zaobchádzania medzi daňovníkmi rezidentmi a nerezidentmi zo strany členského štátu zdroja dividend vyplatených týmto daňovníkom, že „ak je daň z dividend zrazená pri zdroji členským štátom z dividend rozdeľovaných spoločnosťami so sídlom v tomto štáte, porovnanie medzi daňovým zaobchádzaním s daňovníkom nerezidentom a daňovým zaobchádzaním s daňovníkom rezidentom sa musí vykonať s prihliadnutím na jednej strane na daň z dividend, ktorú má zaplatiť daňovník nerezident, a na druhej strane na daň z príjmu alebo daň z príjmu právnických osôb, ktorú má zaplatiť daňovník rezident, zahŕňajúcu do základu dane príjem pochádzajúci z akcií, z ktorých plynú dividendy“. Podľa Súdneho dvora totiž na účely uplatnenia článku 58 ods. 1 písm. a) ES [teraz článok 65 ods. 1 písm. a) ZFEÚ] nie je dostačujúce samotné zohľadnenie dane z dividend ako takej, ale analýza musí zahŕňať všetko zdanenie týkajúce sa príjmov fyzických osôb alebo ziskov právnických osôb pochádzajúcich z vlastníctva akcií spoločností so sídlom v členskom štáte. ( 28 )

56.

Uplatnenie tohto kritéria porovnávania skutočného daňového zaťaženia znášaného daňovníkmi rezidentmi a nerezidentmi v členskom štáte zdroja na prejednávanú vec znamená, že by nebolo správne obmedziť sa na konštatovanie, že vlastníci podielov nerezidenti v PKIPCP, ktorý je nerezident a môže mať postavenie „fondu uvedeného v § 16 C“, znášajú nepriamo zrážkovú daň vyberanú od tohto podniku, zatiaľ čo vlastníci podielov v dánskom fonde uvedenom v§ 16 C znášajú priamo zrážkovú daň zrazenú týmto podnikom, s tým následkom, že títo vlastníci podielov sa nenachádzajú v objektívne porovnateľnej situácii. Zdanenie analyzované ako celok znášané vlastníkom podielov nerezidentom bude totiž konečné, zatiaľ čo vlastník podielov rezident si bude môcť vždy odpočítať zrážku z dane z príjmu alebo z dane z príjmu právnických osôb, ktorú musí zaplatiť v Dánsku.

57.

Je síce pravda, že vlastník podielov nerezident patrí pod daňovú právomoc iného členského štátu, pokiaľ ide o daň z jeho príjmov. Vo všeobecnosti sa však zdá, že ak členský štát rezidencie vlastníka podielov uplatňuje na účely zamedzenia dvojitého zdanenia metódu započítania, daň z dividend vybranú zrážkou nebude možné, alebo aspoň nie úplne, vrátiť alebo odpočítať od dane z príjmov alebo od dane z príjmov právnických osôb v tomto členskom štáte. ( 29 ) V každom prípade, nezávisle od prípadnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia sa členský štát nemôže odvolať na existenciu výhody, ktorú jednostranne priznáva iný členský štát, aby sa tak vyhol povinnostiam, ktoré mu vyplývajú zo zmluvy. ( 30 )

58.

Napokon, pokiaľ ide o porovnanie vlastníkov podielov nerezidentov, ktorí investovali tak do PKIPCP nerezidenta, ktorý môže mať postavenie „fondov uvedených v § 16 C“, ako aj do fondu uvedeného v § 16 C rezidenta v Dánsku, zatiaľ čo prvá situácia, ako uviedla Komisia, bude vždy podliehať vybratiu zrážkovej dane od PKIPCP nerezidentov, ktorá sa bude preto zakladať na rozdelených dividendách bez ohľadu na prípadné výdavky a straty, vlastník podielu, ktorý investuje do fondu uvedeného v § 16 C so sídlom v Dánsku, bude podliehať zrážke, ktorej základ sa bude vzťahovať na vyplatenie minimálnych dividend, od ktorého možno v súlade s § 16 C ods. 2, 4 a 5 ligningslov odpočítať aj straty a administratívne výdavky podniku. Celkové daňové zaťaženie bude teda výhodnejšie voči druhým než voči prvým vlastníkom podielov, bez toho, aby bolo podľa môjho názoru odôvodnené objektívne rozdielnou situáciou medzi všetkými týmito vlastníkmi podielov nerezidentmi z hľadiska štátu zdroja vyplatených dividend.

59.

Vzhľadom na to, že dánska právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, nemôže byť podľa mňa ponechaná v platnosti z dôvodu, že by sa uplatňovala na objektívne rozdielne situácie, na účely jej zachovania musí byť odôvodnená naliehavým dôvodom všeobecného záujmu.

60.

Podľa dánskej a holandskej vlády rozdiel v zaobchádzaní, ktorý vyplýva z dánskej právnej úpravy, je odôvodnený tak snahou o zabezpečenie vyváženého rozdelenia daňovej právomoci (1), ako aj snahou o zachovanie koherentnosti daňového systému (2). Už vopred uvádzam, že hoci prvý dôvod nie je presvedčivý, prikláňam sa k názoru, že dánsky systém by mohol byť odôvodnený potrebou zachovania koherencie daňového systému, ale že je pritom neprimeraný z hľadiska tohto cieľa.

61.

Dánska vláda pripomína, že zahraniční vlastníci podielov majú daňovú povinnosť (pri zdroji) obmedzenú na vyplácania minimálnych dividend, ktoré sú pravidelne vyplácané fondmi uvedenými v § 16 C, ktoré majú sídlo v Dánsku, zatiaľ čo zodpovedajúce produkty, ktoré im vyplácajú PKIPCP nerezidenti, nespadajú pod daňovú právomoc Dánska, hoci takto vyplatené prostriedky pochádzajú z investovania uvedených PKIPCP do dánskych spoločností. Podľa tejto vlády by oslobodenie PKIPCP nerezidentov od zrážkovej dane z dividend vyplatených dánskymi spoločnosťami malo za následok, že zahraniční vlastníci podielov by sa úplne vymkli spod dánskej dane z dividend vyplatených dánskymi spoločnosťami len na základe skutočnosti, že ich investície do týchto spoločností sa uskutočňujú prostredníctvom PKIPCP nerezidentov, čo by ohrozilo právo Dánska vykonávať svoju daňovú právomoc vo vzťahu k činnostiam uskutočňovaným na jeho území.

62.

Tieto úvahy ma vôbec nepresvedčili.

63.

Je pravda, že podľa ustálenej judikatúry možno pripustiť potrebu zachovať vyvážené rozdelenie daňovej právomoci medzi členskými štátmi, ak je cieľom predmetného systému zabrániť konaniam, ktoré by mohli ohroziť právo niektorého členského štátu vykonávať svoju daňovú právomoc vo vzťahu k činnostiam uskutočňovaným na jeho území. ( 31 )

64.

Z rovnako ustálenej judikatúry však vyplýva, že ak sa členský štát rozhodol nezdaniť PKIPCP rezidentov prijímajúcich dividendy vnútroštátneho pôvodu, nemôže sa odvolávať na potrebu zabezpečenia vyváženého rozdelenia daňovej právomoci medzi členskými štátmi, aby tým odôvodnil zdanenie PKIPCP nerezidentov poberajúcich takéto príjmy. ( 32 )

65.

Keďže sa Dánske kráľovstvo v prejednávanej veci rozhodlo ( 33 ) oslobodiť od zrážkovej dane iba dividendy prijaté fondmi uvedenými v § 16 C, ktoré majú sídlo v Dánsku, s vylúčením PKIPCP nerezidentov, vrátane tých, predovšetkým, ktorí môžu spĺňať alebo spĺňajú podmienky vyplácania dividend stanovené v § 16 C PKIPCP ligningslov, zdanenie iba PKIPCP nerezidentov sa nemôže odôvodniť cieľom, aby nebol ohrozený výkon daňovej právomoci tohto členského štátu.

66.

Dôvod založený na vyváženom rozdelení daňovej právomoci medzi členskými štátmi musí byť preto podľa môjho názoru zamietnutý.

67.

Dánska, nemecká a holandská vláda tvrdia, že v zmysle judikatúry Súdneho dvora existuje priamy vzťah medzi daňovou výhodou priznanou vo forme oslobodenia od zrážkovej dane a kompenzáciou tejto výhody okamžitým zdanením vlastníkov podielov zo ziskov PKIPCP. Tento vzťah je zachovaný aj v prípade, že sumy, ktoré PKIPCP vyplatili vlastníkom podielov, sú nižšie než sumy dividend oslobodených od zrážkovej dane. Z rozsudkov z 20. mája 2008, Orange European Smallcap Fund (C‑194/06, EU:C:2008:289) a z 27. novembra 2008, Papillon (C‑418/07, EU:C:2008:659) totiž vyplýva, že priamy vzťah môže existovať aj v prípade, keď daňová výhoda stanovená systémom nie je úplne kompenzovaná, teda aj keď sú dividendy, ktoré boli oslobodené od zrážkovej dane, rozdelené v celom rozsahu. Okrem toho, podľa nemeckej vlády sa priamy vzťah zachová aj vtedy, ak by išlo o dvoch rôznych daňovníkov, ako to vysvetlila judikatúra Súdneho dvora.

68.

Fidelity Funds, NN (L) SICAV a Komisia majú odlišný názor. Komisia sa predovšetkým domnieva, na jednej strane, že základ dane uplatnený na vlastníkov podielov v PKIPCP, ktorý je rezidentom, nie je rovnocenný so základom dane uplatneným pri zrážkovej dani z dividend vyplatených PKIPCP nerezidentom a zrážková daň nie je dostatočná na kompenzovanie výhod, ktoré sú priznané vlastníkom podielov v PKIPCP rezidentoch v porovnaní s vlastníkmi podielov v PKIPCP nerezidentoch. Na druhej strane Komisia uvádza, že fyzická osoba alebo spoločnosť so sídlom v Dánsku, ktorá je vlastníkom podielov v PKIPCP nerezidenta, je v Dánsku zdanená z príjmov pochádzajúcich z PKIPCP nerezidenta bez ohľadu na skutočnosť, že uvedený podnik už v Dánsku podlieha zrážkovej dani z dividend, ktoré prijíma od dánskych spoločností. Toto dvojité hospodárske zdanenie sa neuskutoční vo vzťahu k osobe alebo spoločnosti, ktorá je rezidentom v Dánsku a je vlastníkom podielov v PKIPCP rezidenta, ktorý má postavenie distribučného podniku podľa § 16 C PKIPCP ligningslov. Výhoda, ktorá je priznaná uvedeným PKIPCP rezidentom, nie je v dánskej právnej úprave kompenzovaná inými aspektmi.

69.

V tomto smere treba pripomenúť, že podľa v súčasnosti ustálenej judikatúry sa vyžaduje, na účely toho, aby zachovanie koherencie daňového systému mohlo odôvodniť obmedzenie slobody pohybu, aby bol zistený priamy vzťah medzi dotknutou daňovou výhodou a kompenzáciou tejto výhody vo forme stanoveného daňového odvodu, pričom priamy charakter tohto vzťahu musí byť posudzovaný vzhľadom na cieľ sledovaný predmetnou právnou úpravou. ( 34 ) Okrem toho, dôvod založený na zachovaní daňovej koherencie vyžaduje preskúmanie vzhľadom na jediný a ten istý daňový režim. ( 35 )

70.

Súdny dvor v rozsudkoch z 18. júna 2009, Aberdeen Property Fininvest Alpha (C‑303/07, EU:C:2009:377, bod 73), z 10. mája 2012, Santander Asset Management SGIIC a i. (C‑338/11 až C‑347/11, EU:C:2012:286, bod 52) a z 10. apríla 2014, Emerging Markets Series of DFA Investment Trust Company (C‑190/12, EU:C:2014:249, bod 93) zamietol existenciu priameho vzťahu z dôvodu, že oslobodenie od zrážkovej dane v prípade dividend dotknutých v týchto veciach sa neviaže na podmienku, aby boli dividendy nadobudnuté dotknutými spoločnosťami, investičnými fondmi alebo PKIPCP prerozdelené týmito subjektmi a aby ich zdanením na úrovni vlastníkov podielov týchto spoločností a podnikov bolo možné kompenzovať oslobodenie od zrážkovej dane.

71.

Ako som už spresnil v iných návrhoch ( 36 ), Súdny dvor už teda nevylučuje – a tri vyššie uvedené rozsudky to výborne vysvetľujú – že podmienka týkajúca sa existencie priameho vzťahu môže byť splnená aj vtedy, keď sa výhoda a stanovený daňový odvod sledujúci kompenzáciu uvedenej výhody nevzťahujú na jedného a toho istého daňovníka.

72.

Na rozdiel od vnútroštátnych právnych úprav, ktoré viedli k vydaniu troch rozsudkov citovaných v bode 70 vyššie a ako som už uviedol vyššie, dánsky režim podriaďuje oslobodenie PKIPCP rezidentov podmienke vyplatenia minimálnych dividend (skutočného alebo formálneho) v prospech vlastníkov ich podielov, ktorí podliehajú zrážkovej dani, vybranej v ich mene uvedenými podnikmi. Výhoda takto priznaná PKIPCP rezidentom vo forme oslobodenia od zrážkovej dane je teda kompenzovaná zdanením uvedených dividend prerozdelených týmito podnikmi, na úrovni vlastníkov ich podielov.

73.

Komisia bez toho, aby zásadne spochybňovala existenciu tohto priameho vzťahu, v podstate tvrdí, že výhoda priznaná fondom uvedeným v § 16 C, ktoré sú rezidentmi v Dánsku, nie je v celom rozsahu kompenzovaná zdanením na úrovni vlastníkov ich podielov, na základe čoho je spochybnená koherencia daňového systému.

74.

Uvádzam, že podmienka zdôrazňovaná Komisiou, podľa ktorej by zdanenie malo v celom rozsahu kompenzovať priznanú výhodu, nevyplýva z judikatúry Súdneho dvora, pričom Komisia sa navyše neopiera o žiaden precedens v tomto zmysle.

75.

V skutočnosti, a všeobecnejšie, z tejto judikatúry vyplýva, že priamy vzťah požadovaný medzi priznanou výhodou a stanoveným daňovým odvodom má skôr právnu povahu, než by bol výsledkom viac alebo menej presného aritmetického vzťahu medzi týmito dvoma aspektmi. Tento prístup je navyše ľahko pochopiteľný, keďže priamy charakter vzťahu, ako som už uviedol, musí byť preskúmaný s ohľadom na cieľ sledovaný vnútroštátnou právnou úpravou. Ide teda skôr o preskúmanie vnútornej logiky, ktorá existuje medzi výhodou a daňovým odvodom, než o preskúmanie, ktoré by pozostávalo z výpočtu jeho skutočného a, a fortiori, celkového kompenzačného účinku.

76.

Je síce pravda, že Súdny dvor sa v niektorých prípadoch domnieval, že priamy charakter tohto vzťahu vyžadoval „úzku súvislosť“ medzi aspektom odpočítateľnosti, teda výhody, a aspektom zdanenia ( 37 ).

77.

Treba však uviesť, že toto spresnenie bolo urobené predovšetkým v kontextoch, v ktorých sa jednalo o zdôraznenie toho, že daňová koherencia uvádzaná v týchto veciach nebola preukázaná v rámci jedného a toho istého daňového systému, ale bola presunutá na inú úroveň, a síce na úroveň reciprocity pravidiel uplatniteľných medzi štátmi, ktoré sú stranami zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia ( 38 ). Okrem toho, žiaden z týchto rozsudkov neuvádza, že táto „úzka súvislosť“ vyžaduje dokonalú zhodu medzi výškou priznanej výhody a výškou daňového odvodu, ktorý by mal kompenzovať danú výhodu.

78.

Na účely toho, aby bolo dané obmedzenie prípustné, je ešte potrebné, aby bolo vhodné a primerané z hľadiska sledovaného cieľa zachovania koherencie daňového systému.

79.

V tomto smere som pripravený uznať, ako to zdôrazňuje dánska vláda, že priamy vzťah medzi daňovou výhodou vo forme oslobodenia od zrážkovej dane a jej kompenzáciou okamžitým zdanením rozdelených ziskov by zanikol, ak by táto výhoda mala byť priznaná aj PKIPCP, ktoré sa nezaviazali pravidelne rozdeľovať svoje zisky.

80.

Z dôvodu, že Dánske kráľovstvo uznalo, že PKIPCP nerezidenti môžu dobrovoľne splniť podmienky vyplácania dividend stanovené dánskou právnou úpravou a byť tak oprávnene kvalifikované ako „fondy uvedené v § 16 C“, nevidím dôvod, podobne ako Komisia, prečo by sa na tieto hospodárske subjekty nemohlo vzťahovať oslobodenie od zrážkovej dane, s výhradou, že sa daňové orgány tohto štátu uistia, za plnej spolupráce týchto subjektov, že tieto subjekty zaplatia daň zodpovedajúcu dani, ktorú musia zraziť dánske fondy uvedené v § 16 C z vyplatenia minimálnych dividend vypočítaných v súlade s týmto ustanovením. Takéto opatrenie by podľa môjho názoru bolo menej reštriktívne než súčasný režim, bez narušenia jeho podmienok a vnútornej koherencie.

81.

Domnievam sa, v rozsahu, v akom sa v prejednávanej veci nezdá, že by sa Fidelity Funds pokúsil, v rámci zdaňovacích období, o ktoré ide vo veci samej, aspoň predbežným opatrením zosúladiť s požiadavkami vyplácania minimálnych dividend stanovenými v § 16 C ligningslov, že napriek kladnej odpovedi, ktorú treba dať na otázku položenú vnútroštátnym súdom, jeho žalobe pravdepodobne nebude možné vyhovieť.

82.

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem odpovedať na otázku, ktorú položil Østre Landsret (Odvolací súd pre východnú oblasť, Dánsko), takto:

Článok 56 ES (teraz článok 63 ZFEÚ) sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takému daňovému systému členského štátu, o aký ide v spore vo veci samej, v rámci ktorého sa na podniky kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov, ktoré sú rezidentmi v tomto členskom štáte, môže vzťahovať oslobodenie od zrážkovej dane z dividend, ktoré prijali od spoločností rezidentov, buď z dôvodu, že skutočne vyplácajú minimálne dividendy v prospech vlastníkov svojich podielov, pričom sa daň zrazí pri zdroji, alebo z dôvodu, že formálne vypočítajú vyplatenie minimálnych dividend, z ktorého sa zrazí daň na úrovni vlastníkov ich podielov, zatiaľ čo rovnocenné podniky kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov, ktoré nie sú rezidentmi, podliehajú zrážkovej dani z dividend vyplácaných spoločnosťami rezidentmi.