1. 

Pán Kenzo Tsujimoto (ďalej len „pán Tsujimoto“) týmito odvolaniami navrhuje, aby Súdny dvor zrušil dva rozsudky Všeobecného súdu z 2. decembra 2015, Tsujimoto/ÚHVT ( 2 ) a Tsujimoto/ÚHVT. ( 3 ) Súdny dvor ma požiadal, aby som sa v týchto návrhoch zamerala na jednu časť odvolania pána Tsujimota, konkrétne na výklad relatívnych dôvodov zamietnutia zápisu ochrannej známky upravených v článku 8 ods. 5 nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva. ( 4 ) Je potrebné preskúmať, či sa na slovnú ochrannú známku „KENZO ESTATE“, ktorú sa pán Tsujimoto pokúšal zapísať ako ochrannú známku Európskej únie, vzťahuje výraz „používanie bez náležitého dôvodu ochrannej známky, ktorá je predmetom prihlášky“, uvedený v tomto ustanovení. Pán Tsujimoto tvrdí, že keďže túto ochrannú známku sčasti tvorí jeho krstné meno „Kenzo“, jej zápis by predstavoval používanie s náležitým dôvodom, a teda článok 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009 sa neuplatní.

2.

Odôvodnenie 7 stanovuje, že „práva na ochrannú známku [Európskej únie] sa nedajú nadobudnúť inak ako zápisom a zápis sa musí zamietnuť najmä vtedy, ak ochranná známka nemá rozlišovaciu spôsobilosť, ak je to nezákonné alebo ak je v rozpore so staršími právami“.

3.

Článok 8 upravuje dôvody, na základe ktorých sa určí, či má byť prihláška ochrannej známky zamietnutá v prípade, že majiteľ skoršej ochrannej známky začal námietkové konanie. Tieto dôvody sú dvojaké. Zápis ochrannej známky, ktorá je predmetom prihlášky, sa zamietne, „ak je zhodná so s[ko]ršou ochrannou známkou a tovary alebo služby, ktoré sú predmetom prihlášky, sú zhodné s tovarmi alebo službami, pre ktoré je s[ko]ršia ochranná známka chránená“ [článok 8 ods. 1 písm. a)]. Zápis je rovnako zamietnutý, „ak pre jej zhodnosť alebo podobnosť so s[ko]ršou ochrannou známkou a zhodnosť alebo podobnosť tovarov alebo služieb, na ktoré sa vzťahujú tieto ochranné známky, existuje pravdepodobnosť zámeny zo strany verejnosti, pokiaľ ide o územie, na ktorom je s[ko]ršia ochranná známka chránená; pravdepodobnosť zámeny zahŕňa aj pravdepodobnosť asociácie so s[ko]ršou ochrannou známkou“ [článok 8 ods. 1 písm. b)]. Na účely článku 8 ods. 2 skoršia ochranná známka znamená okrem iného ochranné známky [článok 8 ods. 2 písm. a) bod i)].

4.

Článok 8 ods. 5 stanovuje, že „na základe námietok majiteľa s[ko]ršej ochrannej známky v zmysle odseku 2 sa ochranná známka, ktorá je predmetom prihlášky, nezapíše, ak je zhodná alebo podobná so s[ko]ršou ochrannou známkou a má byť zapísaná pre tovary alebo služby, ktoré nie sú podobné s tovarmi alebo službami, pre ktoré je s[ko]ršia ochranná známka zapísaná, kde v prípade s[ko]ršej ochrannej známky [EÚ] má táto ochranná známka v [Európskej únii] dobré meno a v prípade s[ko]ršej národnej ochrannej známky ochranná známka má dobré meno v príslušnom členskom štáte a tam, kde používanie bez náležitého dôvodu ochrannej známky, ktorá je predmetom prihlášky, by neprávom v rozpore s dobrými mravmi využívalo alebo narúšalo rozlišovaciu spôsobilosť alebo poškodzovalo dobré meno s[ko]ršej ochrannej známky“. ( 5 )

5.

Znenie podobné článku 8 ods. 5 je použité v článku 9 („Práva z ochrannej známky [EÚ]“) v oddiele 2 („Účinky ochranných známok [EÚ]“). V článku 9 ods. 1 sú uvedené okolnosti, za ktorých je majiteľ ochrannej známky EÚ oprávnený zabrániť tretím osobám, ktoré nemajú jeho súhlas, používať označenia v obchodnom styku. Podľa článku 9 ods. 1 písm. c) medzi ne patrí používanie „aké[ho]koľvek označeni[a], ktoré je zhodné alebo podobné ochrannej známke [EÚ], pokiaľ ide o tovary alebo služby, ktoré nie sú podobné tým tovarom alebo službám, pre ktoré je zapísaná ochranná známka [EÚ], pokiaľ ide o ochrannú známku, ktorá má v rámci [Európskej únie] dobré meno a pokiaľ by používanie tohto označenia bez náležitého dôvodu neprávom ťažilo z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena ochrannej známky [EÚ]“. ( 6 )

6.

Oddiel 2 obsahuje aj článok 12 („Obmedzenie účinkov ochrannej známky [EÚ]“). Uvedený článok stanovuje:

„Ochranná známka [EÚ] neoprávňuje majiteľa zakázať tretej osobe používať v obchodnom styku:

za predpokladu, že ich používa v súlade s čestnými praktikami v priemysle alebo obchode.“

7.

Článok 15 nariadenia č. 207/2009 stanovuje, že ak počas obdobia piatich rokov po zápise majiteľ nepoužíval riadne ochrannú známku EÚ v súvislosti s tovarmi alebo službami, pre ktoré bola zapísaná, môžu sa uplatniť určité sankcie. Podobne (podľa článku 51) je možné vyhlásiť práva majiteľa za zrušené, ak sa ochranná známka nepretržite počas piatich rokov riadne nepoužívala. Článok 54 rovnako stanovuje, že ak majiteľ strpel počas piatich po sebe nasledujúcich rokov používanie neskoršej ochrannej známky EÚ v Európskej únii, pričom si bol vedomý takéhoto používania, nie je už ďalej oprávnený podať návrh na vyhlásenie neskoršej ochrannej známky za neplatnú ani brániť jej používaniu.

8.

Dňa 21. januára 2008 pán Tsujimoto podal prihlášku na medzinárodný zápis slovného označenia „KENZO ESTATE“ (ďalej len „ochranná známka, ktorá je predmetom prihlášky“) ako ochrannej známky vo vtedajšom Európskom spoločenstve. Tovary, pre ktoré bola prihláška podaná, patrili do triedy 33 niceskej dohody ( 7 ) a zodpovedali opisu: „víno; alkoholické nápoje z ovocia; západné liehoviny (vo všeobecnosti)“. Dňa 17. marca 2008 bola táto prihláška zverejnená vo Vestníku ochranných známok Spoločenstva č. 12/2008. Dňa 16. decembra 2008 spoločnosť Kenzo SA (vedľajší účastník konania na Všeobecnom súde, ďalej len „Kenzo“) podala námietku podľa článku 41 nariadenia č. 207/2009, pričom sa odvolávala na článok 8 ods. 5 uvedeného nariadenia. Námietka bola založená na skoršej ochrannej známke EÚ „KENZO“ zapísanej 20. februára 2001 okrem iného pre tovary tried 3, 18 a 25 niceskej klasifikácie. ( 8 ) Dňa 20. decembra 2011 námietkové oddelenie námietku zamietlo. Spoločnosť Kenzo toto rozhodnutie napadla pred odvolacím senátom.

9.

Dňa 22. mája 2013 odvolací senát vyhovel odvolaniu spoločnosti Kenzo v plnom rozsahu. Usúdil, že sú splnené tri kumulatívne podmienky upravené v článku 8 ods. 5: i) dotknuté ochranné známky sú veľmi podobné pre nezanedbateľnú časť relevantnej verejnosti, ii) na rozdiel od názoru námietkového oddelenia skoršia známka získala dobré meno a iii) ochranná známka, ktorá je predmetom prihlášky, by sa priživovala na skoršej známke. Odvolací senát dospel k záveru, že existuje riziko, že ochranná známka, ktorú chcel pán Tsujimoto zapísať, by neprávom využívala dobré meno skoršej ochrannej známky „KENZO“ na účely článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009.

10.

Dňa 8. augusta 2013 pán Tsujimoto podal proti tomuto rozhodnutiu žalobu na Všeobecnom súde. Uviedol dve výhrady. Tvrdil, že odvolací senát porušil článok 76 ods. 2 ( 9 ) a článok 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009. Všeobecný súd žalobu zamietol v plnom rozsahu a zaviazal pána Tsujimota na náhradu trov konania.

11.

Dňa 18. augusta 2009 pán Tsujimoto podal ďalšiu prihlášku na medzinárodný zápis slovného označenia KENZO ESTATE (ďalej len „ochranná známka, ktorá je predmetom prihlášky“) ako ochrannej známky vo vtedajšom Európskom spoločenstve. Tovary a služby, ktoré boli predmetom prihlášky, patria do tried 29, 30, 31, 35, 41 a 43 niceskej klasifikácie. ( 10 ) Prihláška bola zverejnená vo Vestníku ochranných známok Spoločenstva č. 44/2009 zo 16. novembra 2009. Dňa 12. augusta 2010 spoločnosť Kenzo podala námietku podľa článku 41 nariadenia č. 207/2009, pričom sa odvolávala na článok 8 ods. 5 uvedeného nariadenia. Námietka bola opäť založená na skoršej slovnej ochrannej známke „KENZO“ zapísanej 20. februára 2001 okrem iného pre tovary tried 3, 18 a 25 niceskej klasifikácie.

12.

Námietkové oddelenie rozhodnutím z 24. mája 2012 zamietlo námietku spoločnosti Kenzo. Dňa 23. júla 2012 spoločnosť Kenzo napadla toto rozhodnutie pred odvolacím senátom, ktorý jej odvolaniu čiastočne vyhovel rozhodnutím z 3. júla 2013. Pokiaľ ide o tovary zaradené do tried 29 až 31 (ktoré boli predmetom prihlášky pána Tsujimota), odvolací senát rozhodol, že sa nemajú považovať za luxusné tovary a že sa vždy nespájajú so svetom „glamour“ alebo módy. Konštatoval, že ide o bežné potraviny hromadnej spotreby, ktoré sa dajú kúpiť v ktoromkoľvek obchodíku a s tovarmi spoločnosti Kenzo majú len okrajovú súvislosť. Odvolací senát preto zamietol odvolanie v rozsahu, v akom sa týka uvedených tovarov. Pokiaľ však ide o služby a tovary zaradené do tried 35, 41 a 43 niceskej klasifikácie, odvolaniu vyhovel.

13.

Dňa 26. septembra 2013 pán Tsujimoto podal proti tomuto rozhodnutiu žalobu na Všeobecnom súde. Tvrdil, že odvolací senát porušil článok 76 ods. 2 a článok 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009. Všeobecný súd žalobu zamietol v plnom rozsahu a zaviazal pána Tsujimota na náhradu trov konania.

14.

Pán Tsujimoto v oboch prejednávaných veciach navrhuje, aby Súdny dvor:

15.

EUIPO a spoločnosť Kenzo navrhujú, aby Súdny dvor zamietol obe odvolania a zaviazal pána Tsujimota na náhradu trov konania.

16.

Pán Tsujimoto v oboch veciach uvádza dva odvolacie dôvody. Po prvé tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade článku 76 ods. 2 nariadenia č. 207/2009. Druhým odvolacím dôvodom, ktorý je rozdelený do štyroch výhrad, pán Tsujimoto Všeobecnému súdu vytýka, že porušil článok 8 ods. 5 uvedeného nariadenia. Štvrtá výhrada tohto odvolacieho dôvodu je rovnaká v oboch veciach – C‑85/16 P i C‑86/16 P. Táto výhrada vyvoláva novú právnu otázku, preto sa v týchto návrhoch sústredím len na tento bod.

17.

Pán Tsujimoto tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia. Označenie, ktoré chcel prihlásiť (KENZO ESTATE), obsahuje jeho krstné meno: toto označenie teda bolo používané s náležitým dôvodom. Pán Tsujimoto ďalej tvrdí, že odôvodnenie Všeobecného súdu je neprimerané, lebo uvádza len to, že „nebol preukázaný náležitý dôvod“. Tvrdí, že uvedený súd pochybil, keď nekonštatoval, že odvolací senát mal uviesť dôvody svojho záveru, podľa ktorého použitie krstného mena pána Tsujimota v označení KENZO ESTATE predstavuje používanie bez náležitého dôvodu.

18.

Všeobecný súd konštatoval, že odvolací senát správne rozhodol, že zápis ochrannej známky, ktorú chcel pán Tsujimoto prihlásiť, by predstavoval riziko neoprávneného využívania dobrého mena skoršej ochrannej známky. Potvrdil konštatovanie senátu, podľa ktorého by sa ochranná známka pána Tsujimota „… priživovala na skoršej ochrannej známke s cieľom profitovať z jej príťažlivosti, dobrého mena a prestíže a bez vyplatenia finančnej náhrady využiť marketingové úsilie vynaložené [spoločnosťou Kenzo] na vytvorenie a udržanie obrazu ochrannej známky“. ( 11 )

19.

Všeobecný súd vo svojom rozsudku pripomenul tvrdenie pána Tsujimota, podľa ktorého odvolací senát porušil článok 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009, keď nezobral do úvahy tvrdenie, že chcel len prihlásiť svoje krstné meno ako ochrannú známku. ( 12 ) Všeobecný súd rozhodol:

„Treba poukázať na to, že odvolací senát odpovedal na tvrdenie prihlasovateľa konštatovaním, že ,nebol preukázaný náležitý dôvod‘ (bod 50 sporného rozhodnutia). Je pravda, že ide o lakonickú odpoveď, je však primeraná. Nariadenie č. 207/2009 neupravuje nijaké bezpodmienečné právo na prihlásenie mena ako ochrannej známky Spoločenstva [(pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. mája 2011, Prinz von Hannover/ÚHVT (Zobrazenie erbov) (T‑397/09, EU:T:2011:246, bod 29)] a už vôbec nie na prihlásenie krstného mena ako ochrannej známky. V dôsledku toho skutočnosť, že krstné meno prihlasovateľa je Kenzo, nepostačuje a nie je možné považovať ju za náležitý dôvod na používanie ochrannej známky, ktorá je predmetom prihlášky, na účely článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009…

Z toho vyplýva, že štvrtú časť druhej výhrady treba zamietnuť.“ ( 13 )

20.

Pán Tsujimoto tvrdením, že odôvodnenie, ktoré Všeobecný súd uviedol vo svojich rozsudkoch, je neprimerané, v podstate Všeobecnému súdu vytýka, že neuviedol dôvody, pre ktoré potvrdil rozhodnutia, ktorými odvolací senát konštatoval, že použitie jeho krstného mena v ochrannej známke, ktorá je predmetom prihlášky, je používaním bez náležitého dôvodu na účely článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009.

21.

Povinnosť odôvodnenia vyplýva z článku 36 Štatútu Súdneho dvora uplatniteľného na Všeobecný súd na základe článku 53 prvého odseku toho istého štatútu a z článku 117 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu. ( 14 ) Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že z povinnosti odôvodnenia nevyplýva povinnosť vypracovať odôvodnenie, ktoré by vyčerpávajúcim spôsobom rozoberalo jednotlivo všetky úvahy vyjadrené účastníkmi sporu, a že odôvodnenie Všeobecného súdu môže teda byť implicitné pod podmienkou, že umožní dotknutým osobám oboznámiť sa s dôvodmi, pre ktoré Všeobecný súd neuznal ich tvrdenia, a poskytne Súdnemu dvoru dostatok prostriedkov, aby mohol vykonať svoje preskúmanie. ( 15 )

22.

Z napadnutých rozsudkov vyplýva, že Všeobecný súd preskúmal tvrdenie pána Tsujimota týkajúce sa používania jeho krstného mena. Všeobecný súd dospel k záveru, že odpoveď odvolacieho senátu na toto tvrdenie síce bola „lakonická“, bola však primeraná. ( 16 ) Je pravda, že Všeobecný súd podrobne neuviedol svoj názor na výklad článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009. Tento súd však výslovne uviedol, že sa domnieva, že tvrdenie, podľa ktorého používanie svojho krstného mena predstavuje náležitý dôvod na účely tohto ustanovenia, nie je postačujúce. Preto sa domnievam, že z rozhodnutia Všeobecného súdu je možné vyvodiť, prečo tento súd zamietol výhradu pána Tsujimota v tomto smere.

23.

Pán Tsujimoto v podstate tvrdí, že by mal byť oprávnený zapísať ochrannú známku KENZO ESTATE, lebo používa slovo „Kenzo“ v dobrej viere ako svoje krstné meno.

24.

S pánom Tsujimotom nesúhlasím. Podľa môjho názoru z toho, že Kenzo je jeho krstné meno, nevyplýva, že ochranná známka, ktorú chcel zapísať, by bola používaná „s náležitým dôvodom“ na účely článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009. Slovná ochranná známka Kenzo bola zapísaná v roku 2001: približne osem rokov pred prihláškou pána Tsujimota. Práva k tejto známke sú chránené podľa nariadenia č. 207/2009 a priznaná ochrana sa nestratí len preto, že Kenzo je zhodou okolností pomerne bežné krstné meno v Japonsku.

25.

Svoju analýzu začnem niekoľkými predbežnými pripomienkami. Je nesporné, že slovná ochranná známka Kenzo je v prejednávanej veci „skoršia ochranná známka“ na účely článku 8 ods. 2 písm. a) bodu i) nariadenia č. 207/2009. V bode 54 svojich rozsudkov Všeobecný súd potvrdil konštatovanie odvolacieho senátu, podľa ktorého by sa ochranná známka pána Tsujimota „priživovala na skoršej ochrannej známke“, a tým poškodila jej majiteľa spoločnosť Kenzo.

26.

Pokiaľ ide o výklad článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009, po prvé treba pamätať na to, že výraz „používanie bez náležitého dôvodu ochrannej známky, ktorá je predmetom prihlášky“, v uvedenom nariadení nie je vymedzený. Z toho dôvodu je potrebné vykladať tejto pojem podľa všeobecnej systematiky a cieľov systému, do ktorého je zaradený, a najmä podľa kontextu ustanovenia, ktoré tento pojem obsahuje. ( 17 )

27.

Po druhé v rámci systému zavedeného nariadením č. 207/2009 je článok 8 nazvaný „Relatívne dôvody zamietnutia“. Upravuje pravidlá riešenia sporov v prípade, že zo skoršej ochrannej známky vyplývajú majiteľovi určité práva v čase podania následnej prihlášky. Článok 9 stanovuje práva, ktoré ochranná známka EÚ priznáva svojmu majiteľovi. Podľa uvedeného ustanovenia je oprávnený zabrániť všetkým tretím osobám (ktoré nemajú jeho súhlas) používať zhodné alebo podobné označenie, pokiaľ ide o tovary alebo služby, ktoré sú zhodné s tovarmi alebo službami, pre ktoré je ochranná známka EÚ zapísaná [článok 9 ods. 1 písm. a)]. Môže tiež zabrániť používaniu akéhokoľvek označenia, pokiaľ vzhľadom na jeho zhodnosť alebo podobnosť s ochrannou známkou EÚ a zhodnosť alebo podobnosť s tovarmi alebo službami, ktoré sú chránené touto ochrannou známkou a označením, existuje pravdepodobnosť zámeny verejnosťou [článok 9 ods. 1 písm. b)]. Znenie článku 9 ods. 1 písm. c) (v ktorom ide o „používanie bez náležitého dôvodu“) je podobné poslednej podmienke uvedenej v článku 8 ods. 5 Domnievam sa, že tieto dve ustanovenia treba vykladať zhodne, aby sa zabezpečil konzistentný výklad nariadenia č. 207/2009. ( 18 )

28.

Po tretie nariadenie č. 207/2009 a smernica o ochranných známkach majú spoločné historické pozadie a ich spoločným cieľom je zaviesť systém ochrannej známky Európskej únie. ( 19 ) Paralelnými ustanoveniami k článku 8 ods. 5 a článku 9 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009 v uvedenej smernici sú článok 4 ods. 4 písm. a) a článok 5 ods. 2 Domnievam sa preto, že pri skúmaní článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009 je vhodné poukázať na existujúcu judikatúru, ktorá sa zaoberá výkladom paralelných ustanovení v smernici o ochranných známkach. Súdny dvor už rozhodol, že výklad článku 5 ods. 2 smernice o ochranných známkach platí aj pre článok 4 ods. 4 písm. a) uvedenej smernice. ( 20 ) Domnievam sa, že ten istý prístup treba použiť v súvislosti s článkom 8 ods. 5 a článkom 9 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009.

29.

Pokiaľ ide o systematiku nariadenia č. 207/2009, rozsudok Súdneho dvora vydaný vo veci Levi Strauss ( 21 ) poskytuje určité užitočné usmernenia, ktoré je podľa môjho názoru možné analogicky uplatniť. Zo systematiky právneho predpisu vyplýva, že pri určovaní rozsahu ochrany týchto práv je potrebné vyvodiť následky zo správania majiteľa. ( 22 )

30.

V tejto súvislosti článok 15 stanovuje, že ak majiteľ nezačal po ukončení konania o zápise ochrannú známku v dotknutom členskom štáte riadne používať v súvislosti s tovarmi alebo službami, pre ktoré bola zapísaná, alebo ak bolo toto používanie pozastavené počas neprerušeného obdobia piatich rokov, táto ochranná známka bude podliehať sankciám podľa nariadenia č. 207/2009 s výnimkou prípadu, že bolo toto nepoužívanie primerane odôvodnené. Podľa článku 51 nariadenia č. 207/2009 môžu byť práva majiteľa ochrannej známky EÚ zrušené, ak nebola počas nepretržitého obdobia piatich rokov riadne používaná alebo ak sa v dôsledku konania majiteľa stala bežným názvom výrobku alebo služby. Nakoniec článok 54 stanovuje, že ak majiteľ skoršej ochrannej známky strpel používanie neskoršej ochrannej známky zapísanej v Európskej únii počas piatich po sebe idúcich rokov, pričom o tomto používaní vedel, v zásade už nebude oprávnený na základe skoršej ochrannej známky požiadať o vyhlásenie neskoršej ochrannej známky za neplatnú ani brániť používaniu neskoršej ochrannej známky pre tovary alebo služby, pre ktoré sa táto neskoršia ochranná známka používa. ( 23 )

31.

Z týchto ustanovení vyplýva, že všeobecným cieľom nariadenia č. 207/2009 je dosiahnuť primeranú rovnováhu. Záujmom majiteľa ochrannej známky je zabezpečiť jej základnú funkciu v Európskej únii. Touto funkciou je zaručiť spotrebiteľovi alebo konečnému používateľovi identifikáciu pôvodu tovaru alebo služby označených ochrannou známkou, a tým mu umožniť odlíšiť tento tovar alebo túto službu bez možnej zámeny od tovarov alebo služieb iného pôvodu. Majiteľ musí byť chránený proti konkurentom, ktorí by chceli zneužiť postavenie a dobré meno jeho ochrannej známky predajom výrobkov, na ktorých sa táto známka nezákonne nachádza. Na druhej strane rovnováhy je záujem ostatných hospodárskych subjektov disponovať ochrannými známkami, ktoré môžu označiť ich výrobky a služby. ( 24 )

32.

Z toho vyplýva, že ochrana práv, ktoré majiteľovi ochrannej známky vyplývajú z nariadenia č. 207/2009, nie je bezpodmienečná, keďže sa táto ochrana s cieľom vyrovnania uvedených dvoch súborov záujmov najmä obmedzuje na prípady, keď sa samotný majiteľ ukáže byť dodatočne ostražitý tým, že namieta proti používaniu označení, ktoré môžu porušiť práva z ochrannej známky, zo strany iných subjektov. ( 25 ) Práve to sa deje v prejednávaných veciach, v ktorých spoločnosť Kenzo aktívne namieta voči zápisu ochrannej známky, ktorá je predmetom prihlášky. Spoločnosť Kenzo sa tak usiluje zabezpečiť základnú funkciu skoršej ochrannej známky.

33.

Predstavuje vzhľadom na systematiku nariadenia č. 207/2009 ochranná známka, ktorú chce pán Tsujimoto prihlásiť a ktorá obsahuje jeho krstné meno, používanie s náležitým dôvodom na účely článku 8 ods. 5 uvedeného nariadenia? ( 26 )

34.

Z rozsudku Súdneho dvora vydaného vo veci Leidseplein Beheer a de Vries, ktorý sa týka článku 5 ods. 2 smernice o ochranných známkach, vyplývajú určité zásady, ktoré je možné užitočne zohľadniť pri posudzovaní článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009. Súdny dvor tam uviedol, že ochrana priznaná ochrannej známke s dobrým menom je široká. V prejednávanej veci spoločnosť Kenzo preukázala existenciu určitej ujmy spôsobenej skoršej známke, keďže bolo konštatované, že ochranná známka pána Tsujimota by sa priživovala na tejto ochrannej známke. ( 27 ) Pánovi Tsujimotovi teda prináleží preukázať, že má napriek tomu náležitý dôvod na zápis ochrannej známky KENZO ESTATE. ( 28 ) Pojem „náležitý dôvod“ môže zahŕňať nielen objektívne naliehavé dôvody, ale aj subjektívne záujmy tretích osôb používajúcich označenie zhodné alebo podobné s ochrannou známkou s dobrým menom. Uvedený pojem nemôže viesť k tomu, že pánovi Tsujimotovi bude uznaný nárok na požívanie práv spojených so zapísanou ochrannou známkou. Naopak, pokiaľ bude preukázaný náležitý dôvod, majiteľ ochrannej známky s dobrým menom (v tomto prípade spoločnosť Kenzo) bude nútený strpieť používanie podobného označenia. ( 29 )

35.

Zdá sa mi, že ak sa v prejednávanej veci uplatnia tieto zásady, ručička váh sa nenakloní v prospech pána Tsujimota.

36.

Vo veci Leidseplein Beheer a de Vries bolo nesporné, že tretia osoba (pán de Vries, majiteľ dotknutého označenia) si toto označenie dala zapísať a preukázala jeho používanie predtým, než si majiteľ, ktorý sa odvolával na článok 5 ods. 2 smernice o ochranných známkach (spoločnosť Red Bull GmbH), dal zapísať svoju ochrannú známku. ( 30 ) V tomto prípade však pán Tsujimoto podal prihlášku na zápis označenia KENZO ESTATE osem rokov po zápise ochrannej známky EÚ Kenzo. ( 31 )

37.

Nevzniká teda otázka, či relevantná verejnosť prijala označenie pána Tsujimota a aké u nej malo dobré meno. Vzhľadom na to samotná skutočnosť, že pán Tsujimoto by chcel svoje krstné meno používať ako ochrannú známku, nenakláňa ručičku váh v jeho prospech pri hľadaní rovnováhy v otázke, či je schopný preukázať používanie s náležitým dôvodom.

38.

Ak by sa malo pripísať viac váhy skutočnosti, že krstné meno pána Tsujimota je Kenzo, než ujme spôsobenej majiteľovi existujúcej ochrannej známky EÚ, výrazne by to narušilo ochranu priznanú nariadením č. 207/2009. Ak by sa také používanie automaticky považovalo za používanie s náležitým dôvodom, znamenalo by to, že akákoľvek skoršia ochranná známka obsahujúca meno by bola zbavená svojej základnej funkcie.

39.

Používanie mien ako ochranných známok zďaleka nie je neobvyklé. ( 32 ) Súdny dvor tak rozhodol, že v prípadoch, keď existuje pravdepodobnosť zámeny v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, je vhodné zohľadniť faktory špecifické pre danú vec, akým je to, či je dotknutá osoba slávna. ( 33 ) Zdá sa byť jasné, že ak je určité meno zapísané ako ochranná známka podľa nariadenia č. 207/2009, základnou funkciou známky je ochrana záujmov majiteľa v súlade s týmto nariadením. Z toho môže vyplývať (ako tvrdí pán Tsujimoto), že ide o používanie s náležitým dôvodom len preto, že ochrannú známku, ktorú chcel dať zapísať, tvorí sčasti jeho krstné meno.

40.

Pokiaľ ide o ciele relatívnych dôvodov zamietnutia, odôvodnenie 7 nariadenia č. 207/2009 stanovuje, že „zápis sa musí zamietnuť najmä vtedy, ak ochranná známka nemá rozlišovaciu spôsobilosť, ak je to nezákonné alebo ak je v rozpore so staršími právami“. Znamená to, že zápis sa musí zamietnuť, ak vládne presvedčenie, že ochranná známka, ktorá je predmetom prihlášky, by bola v rozpore so skoršou ochrannou známkou na účely článku 8 ods. 5 Znenie tohto ustanovenia odkazuje na situácie, v ktorých by používanie ochrannej známky, ktorá je predmetom prihlášky, by neprávom využívalo alebo narúšalo rozlišovaciu spôsobilosť alebo poškodzovalo dobré meno skoršej ochrannej známky. Konštatovanie Všeobecného súdu v bode 54 napadnutých rozsudkov, ktorým potvrdil konštatovanie odvolacieho senátu, že ochranná známka, ktorú chcel pán Tsujimoto zapísať, „by sa priživovala na skoršej ochrannej známke spoločnosti Kenzo“, jasne naznačuje, že uvedený súd sa domnieval, že známka pána Tsujimota by neprávom využívala skoršiu ochrannú známku.

41.

Vyvodzujem z toho záver, že použitie krstného mena pána Tsujimota v označení, ktoré chcel zapísať, nepredstavuje používanie s náležitým dôvodom na účely článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009.

42.

Pre poriadok chcem ďalej uviesť, že majiteľ ochrannej známky EÚ nie je oprávnený zakázať tretej osobe používať v obchodnom styku jej vlastné meno alebo adresu za predpokladu, že ich používa v súlade s čestnými praktikami v priemysle alebo obchode. ( 34 ) Nariadenie č. 207/2009 tak zabezpečuje, že osobe v situácii pána Tsujimota nie je bránené používať jej krstné meno ako názov v obchodnom styku v dôsledku skoršieho zápisu spoločnosti Kenzo.

43.

Je to v súlade s článkom 7 Charty, ktorý zaručuje právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života. Súdny dvor opakovane rozhodol, že meno osoby je základným prvkom jej identity a súkromného života. Identifikujeme sa používaním svojich mien. Meno osoby tiež predstavuje väzbu na jej rodinu a predkov či dedičstvo a týka sa jej osobného a rodinného života. ( 35 ) Skutočnosť, že spoločnosť Kenzo si dala zapísať bežné krstné meno (ktoré je zhodou okolností krstným menom pána Tsujimota) ako ochrannú známku, však nezachádza tak ďaleko, že by narúšala súkromný alebo rodinný život tejto osoby.

44.

V súlade s článkom 137 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora sa o trovách rozhodne v rozsudku, ktorým bude toto konanie ukončené.

45.

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor: