—

výraz „prípady upravené trestným právom“ nachádzajúci sa v odsekoch 1 a 3 tohto článku sa nevzťahuje na situáciu, v ktorej príslušné orgány prijmú opatrenie, akým je dotknuté opatrenie vo veci samej, ktoré spočíva v tom, že osobe sa uloží zákaz vykonávať v podniku podliehajúcom dohľadu funkciu člena správnej rady alebo inú funkciu, ktorej výkon podlieha povoleniu, a zároveň nariadia, aby sa táto osoba čo najskôr vzdala všetkých svojich funkcií z dôvodu, že nespĺňa požiadavky profesijnej bezúhonnosti stanovené v článku 9 uvedenej smernice, pričom toto opatrenie patrí medzi opatrenia, ktoré príslušné orgány musia prijať v rámci výkonu právomocí, ktorými disponujú na základe ustanovení hlavy II uvedenej smernice. V rozsahu, v akom uvedené ustanovenie stanovuje, že povinnosť zachovávať služobné tajomstvo možno výnimočne vylúčiť v takýchto prípadoch, sa totiž týka poskytnutia alebo používania dôverných informácií na účely vedených trestných stíhaní, ako aj uložených sankcií v súlade s vnútroštátnym trestným právom;

—

povinnosť zachovávať služobné tajomstvo stanovená v odseku 1 uvedeného článku v spojení s článkami 47 a 48 Charty základných práv Európskej únie musí byť zaručená a uplatnená tak, aby bolo zároveň dodržané právo na obhajobu. Ak sa teda príslušný orgán na účely odmietnutia poskytnutia informácií, ktorými disponuje a ktoré sa nenachádzajú v spise týkajúcom sa osoby dotknutej aktom, ktorý jej spôsobuje ujmu, odvolá na uvedenú povinnosť, príslušnému vnútroštátnemu súdu prislúcha overiť, či tieto informácie majú objektívnu súvislosť s výhradami, ktoré boli voči tejto osobe prijaté, a v prípade kladného zistenia, skôr než rozhodne o sprístupnení každej požadovanej informácie, musí porovnať záujem dotknutej osoby disponovať informáciami potrebnými na to, aby mohla v plnom rozsahu vykonávať právo na obhajobu, so záujmami na zachovaní dôvernosti informácií, na ktoré sa vzťahuje povinnosť zachovávať služobné tajomstvo.