4.9.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 293/9


Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 13. júla 2017 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Arbeitsgericht Verden – Nemecko) – Ute Kleinsteuber/Mars GmbH

(Vec C-354/16) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Sociálna politika - Smernica 2000/78/ES - Články 1, 2 a 6 - Rovnosť zaobchádzania - Zákaz akejkoľvek diskriminácie na základe pohlavia - Podnikový dôchodok - Smernica 97/81/ES - Rámcová dohoda o práci na kratší pracovný čas - Doložka 4 body 1 a 2 - Spôsoby výpočtu nadobudnutých dôchodkových práv - Právna úprava členského štátu - Rozdielne zaobchádzanie s pracovníkmi na kratší pracovný čas))

(2017/C 293/12)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Arbeitsgericht Verden

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Ute Kleinsteuber

Žalovaná: Mars GmbH

Výrok rozsudku

1.

Doložka 4 body 1 a 2 rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas uzatvorenej 6. júna 1997, ktorá je uvedená v prílohe smernice Rady 97/81/ES z 15. decembra 1997 týkajúcej sa rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, ktorú uzavreli UNICE, CEEP a ETUC, v znení zmien, a článok 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá pri výpočte výšky podnikového dôchodku rozlišuje medzi príjmom z práce, ktorý je nižší ako horná hranica pre výpočet poistného na povinné dôchodkové poistenie, a príjmom z práce, ktorý ju prevyšuje, a ktorá k príjmu zo zamestnania na kratší pracovný čas nepristupuje tak, že sa najprv vypočíta príjem vyplatený za zodpovedajúce zamestnanie na plný úväzok, potom sa z neho určí podiel vyšší a nižší ako horná hranica pre výpočet poistného a nakoniec sa tento pomer uplatní na znížený príjem zo zamestnania na kratší pracovný čas.

2.

Doložka 4 body 1 a 2 uvedenej dohody, ako aj článok 4 smernice 2006/54 sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá na účely výpočtu výšky podnikového dôchodku zamestnankyne, ktorá odpracovala obdobia práce na plný úväzok a aj obdobia práce na kratší pracovný čas, stanovuje jednotný rozsah úväzku za celú dobu pracovného pomeru, za podmienky, že táto metóda výpočtu starobného dôchodku neporušuje pravidlo prorata temporis. Vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, či ide o taký prípad.

3.

Články 1 a 2, ako aj článok 6 ods. 1 smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá upravuje podnikový dôchodok, ktorého výška zodpovedá pomeru odpracovaných rokov a dĺžky obdobia od nástupu do zamestnania v podniku do dosiahnutia bežného dôchodkového veku stanoveného v rámci povinného dôchodkového poistenia, a stanovuje hornú hranicu odpracovaných rokov kariéry, ktoré možno započítať.


(1)  Ú. v. EÚ C 350, 26.9.2016.