4.9.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 293/6

1.

Ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd v spojení s článkami 191 a 193 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že pokiaľ situácia vo veci samej spadá do pôsobnosti smernice 2004/35, čo musí overiť vnútroštátny súd, nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ako je tá vo veci samej, ktorá okrem užívateľov pozemkov, na ktorých došlo k protiprávnemu znečisteniu, identifikuje ďalšiu kategóriu osôb, ktoré sú spoločne a nerozdielne zodpovedné za takúto environmentálnu škodu, a to vlastníkov týchto pozemkov, pričom nie je nevyhnutné preukázať príčinnú súvislosť medzi správaním uvedených vlastníkov a zistenou škodou pod podmienkou, že táto právna úprava je v súlade so všeobecnými zásadami práva Únie, ako aj s akýmkoľvek relevantným ustanovením Zmlúv o EÚ a FEÚ a aktov sekundárneho práva Únie.

2.

Článok 16 smernice 2004/35 a článok 193 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že pokiaľ situácia vo veci samej spadá do pôsobnosti smernice 2004/35, nebránia tieto ustanovenia vnútroštátnej právnej úprave, ako je tá vo veci samej, podľa ktorej sú vlastníci pozemkov, na ktorých došlo k protiprávnemu znečisteniu, nielen spoločne a nerozdielne zodpovední za takúto environmentálnu škodu spolu s užívateľmi týchto pozemkov, ale príslušný vnútroštátny správny orgán im môže uložiť aj pokutu pod podmienkou, že takáto právna úprava je spôsobilá prispieť k naplneniu cieľa posilnenej ochrany, a že spôsob stanovenia výšky pokuty neprekračuje to, čo je potrebné na dosiahnutie uvedeného cieľa, čo musí overiť vnútroštátny súd.