21.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 277/12

1.

Článok 138 ods. 2 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty bráni tomu, aby vnútroštátne ustanovenia podriaďovali poskytnutie oslobodenia od dane pre dodanie nového dopravného prostriedku v rámci Spoločenstva podmienke, že nadobúdateľ tohto dopravného prostriedku má sídlo alebo bydlisko v členskom štáte určenia uvedeného dopravného prostriedku.

2.

Článok 138 ods. 2 písm. a) smernice 2006/112 sa má vykladať v tom zmysle, že oslobodenie dodania nového dopravného prostriedku od dane nemožno v členskom štáte dodania odmietnuť z jediného dôvodu, že tento dopravný prostriedok bol predmetom iba dočasnej evidencie v členskom štáte určenia.

3.

Článok 138 ods. 2 písm. a) smernice 2006/112 bráni tomu, aby sa od dodávateľa nového dopravného prostriedku, prepravovaného nadobúdateľom do iného členského štátu a dočasne evidovaného v tomto členskom štáte, neskôr požadovalo zaplatenie dane z pridanej hodnoty, ak nie je preukázané, že režim dočasnej evidencie bol ukončený a že uvedená daň bola alebo bude zaplatená v členskom štáte určenia.

4.

Článok 138 ods. 2 písm. a) smernice 2006/112, ako aj zásady právnej istoty, proporcionality a ochrany legitímnej dôvery bránia tomu, aby sa od dodávateľa nového dopravného prostriedku, prepravovaného nadobúdateľom do iného členského štátu a dočasne evidovaného v tomto členskom štáte, neskôr požadovalo zaplatenie dane z pridanej hodnoty v prípade daňového podvodu, ktorého sa dopustil nadobúdateľ, pokiaľ vzhľadom na objektívne skutočnosti nie je preukázané, že uvedený dodávateľ vedel alebo mal vedieť, že plnenie bolo súčasťou podvodu, ktorý spáchal nadobúdateľ, a neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho bolo možné rozumne požadovať na zabránenie jeho vlastnej účasti na tomto podvode. Vnútroštátnemu súdu prislúcha overiť, či na základe celkového posúdenia všetkých dôkazov a skutkových okolností konania vo veci samej ide o taký prípad.